Gratulácia celému Slovensku!Gratulácia novozvolenému pánovi prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu!
Veľká vďaka všetkým, ktorí sa zaslúžili o výhru pána Petra Pellegriniho. P.S. Nedá mi nespomenúť fenomén tzv. Harabínovho voliča. Pri všetkej úcte k Harabínovým voličom a veľká vďaka, že preukázali svoje skutočné národné cítenie a tentokrát sa nedali zmiasť vajataním podpory pána sudcu pre 2. kolo. Chcem poukázať na to, že v skutočnosti mali byť zneužití v 2. kole na to, aby splnili svoju úlohu a nešli voliť, čím by umožnili nízku cca 50% účasť, kde mohla zvíťaziť druhá strana. To bol totiž plán. Rovnaký vyšiel vo voľbách pred 5 rokmi, nepočítali s tým, že národu sa medzitým "otvorili oči"! Otvor Oči © 2015 - 2024 All Rights reserved Za náš portál jednohlasne: Volíme Petra Pellegriniho za prezidenta Slovenskej republiky. Dôvody: 1. Jediný kandidát, ktorý má naozaj reálnu možnosť poraziť proamerickú hydru na Slovensku! 2. Má veľké politické skúsenosti - bol premiérom SR, predsedom parlamentu SR, ministrom vo viacerých vládach SR a mnohé ďalšie funkcie a vždy si viedol korektne. 3. Spĺňa všetky parametre, ktoré by mal dobrý prezident republiky mať: slušné správanie, reprezentatívne vystupovanie, zaujíma sa o problémy ľudí a krajiny, má to v hlave správne usporiadané, rozumie geopolitike a hľadí na všetky 4 svetové strany a v neposlednom rade - je to slušný a dobrý človek. (Skúste porozmýšľať, kto všetky tie nálepky a invektívy na neho vymyslel.) Položme si pred voľbou pár otázok: - Ak by tzv. "národné sily" mali skutočný záujem o porazenie proamerických progresívnych síl na Slovensku, nechceli by vsadiť na kandidáta, ktorý to aj reálne dokáže? - Prečo stále tlačia ďalšieho kandidáta, ktorý nemá šancu?? (Áno výskumy sa manipulujú, ale nie o 30 a viac %). - V koho záujme je, aby Harabín kandidoval a plateným trollingom na sociálnych sieťach a v diskusiách vyrábal zdanie, koľko má voličov? Kde sú títo voliči, keď má nejaké stretnutia s nimi? Poloprázdne miestnosti. - Prečo tzv. "národné sily" pľujú viac na Pellegriniho, ako na Korčoka? Prečo ho nálepkujú invektívami? - Komu vyhovuje, že proslovenské sily sú rozdelené na proslovenské a "pronárodné"? Pre nás toto konanie naznačuje možnosť kolaborácie. Ako si poistiť víťazstvo vo voľbách? Rozdeliť protistranu na 2 tábory! Potvrdzujú to aj minulé voľby. Tzv. "národné sily" vo veľkej miere pomohli k víťazstvu Čaputovej. Ako? Tak, že buď budú pred 2. kolom mlčať, alebo priamo vyzývať na podporu Korčoka, veď uvidíme a možno sa konečne poučíme. Ak neveríte, nemusíte, v druhom kole sa ukáže, čo bude Harabín odporúčať svojim voličom. Prajeme vám správne rozhodnutie vo voľbe Prezidenta SR. Myslime na svoju budúcnosť a na to, aby sme aj nejakú mali. A hlavne: nezabudnite ísť voliť! Každý jeden hlas rozhodne! Ak to podceníme môže sa nám zopakovať permanentný konflikt medzi vládou a prezidentom. Nechceme už všetci mať od toho pokoj? Otvor Oči © 2015 - 2024 All Rights reserved
... "Jestli chceme proti útlaku opravdu bojovat, pak tiché a klidné „ne“ udělá mnohem více práce než nejohnivější protest. Prostě a jednoduše, řekneme ne a přestaneme spolupracovat. A když to stejné udělá podstatná část populace, změna je nevyhnutelná. Nenásilně, bez křiku a výhrůžek přestaneme spolupracovat, přestaneme respektovat mnohé nesmyslné příkazy a tím dáme našim manipulátorům pocítit sílu a moc našeho nesouhlasu." David Icke V prípade záujmu o väčšiu informovanosť zverejňujeme postupne články, ktoré sme obdržali do redakcie od autorky článkov: Nové články od Jane K. Na stiahnutie:
Doporučujeme videá p. Tatiany Micič: STARŠIE články od Jane K. Na stiahnutie:
Otvor Oči © 2015 - 2024 All Rights reserved Dňa 28.10.2023 si pripomíname 105 rokov od založenia nášho spoločného štátu - Československa. Je to jeden z najdôležitejších dátumov našej histórie. Bez vzniku Československa dňa 28.10.1918 by dnes Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou neexistovalo. Nezabúdame! Napriek rozdeleniu Československa v roku 1992 sa naše dva národy dodnes považujú za najbližšie. Veríme tomu, že to bude platiť aj v budúcnosti a že naši mladí ľudia si budú navzájom rozumieť, tak ako to robili naši prastarí rodičia, starí rodičia a rodičia. Pripomeňme si niektoré míľniky nášho spoločného štátu: 28. 10. 1918 Vyhlášení československého státu V tento den prohlásili zástupci Národního výboru československého na zemském místodržitelství, že přebírají správu země. Večer 28. října byl vydán „zákon o zřízení samostatného státu československého“ a poté bylo ještě zveřejněno provolání k československému lidu. Pod oběma dokumenty byli podepsáni politici později označovaní jako „muži 28. října“ – Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, František Soukup a Vavro Šrobár. 30. 10. 1918 Prijatie Martinskej deklarácie K „zriadeniu samostatného štátu československého“ sa na schôdzke v Turčianskom Sv. Martine prihlásila aj slovenská politická reprezentácia. Schôdzka bola zvolaná na 30. októbra 1918 a jej výsledkom bolo zvolenie Slovenskej národnej rady ako hlavného orgánu vlády na Slovensku, a taktiež vydanie deklarácie, ktorou sa Slováci prihlásili k myšlienke spoločného štátu. Deklaráciu podpísalo okolo dvesto zástupcov z celého Slovenska. 11. 11. 1918 Podepsáno příměří mezi Dohodou a Centrálními mocnostmi Jako konec světové války je všeobecně udáván 11. listopad 1918, kdy zavládlo na všech frontách příměří, které bylo podepsáno ve štábním vagonu vrchního velitele dohodových vojsk maršála Foche v Compiègnském lese. Příměří ukončilo krvavé boje, trvalo však dalších 6 měsíců, než byla během Pařížské mírové konference přijata Versailleská smlouva, která znamenala definitivní přijetí míru a kapitulaci Německa. 14. 11. 1918 Zišlo sa Revolučné Národné zhromaždenie V tento deň vzniklo Revolučné Národné zhromaždenie, ktorého zástupcovia vytvárali legislatívu novovzniknutého Československa v prvých dvoch rokoch jeho existencie a v roku 1920 prijali ústavnú listinu Československej republiky. Prvé zasadanie sa konalo v Thunovskom paláci, postupne sa sídlom orgánu stalo pražské Rudoflinum. Počiatočným predsedom bol sociálnodemokratický politik František Tomášek. Prvé slávnostné zasadenie zvolilo 14. 11. 1918 za prezidenta republiky Tomáša Garrigue Masaryka a menovalo vládu, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář. 10. 12. 1918 Jmenováno ministerstvo s plnou mocí pro správu Slovenska v čele s Vavro Šrobárem Dne 10. prosince 1918 byl přijat Národním shromážděním zákon o mimořádných přechodných opatřeních na Slovensku. Prozatímní slovenská vláda, vytvořená v listopadu 1918, se fakticky transformovala na ministerstvo pro správu Slovenska, v jehož čele stál Vavro Šrobár (zároveň také československý ministr zdravotnictví). Na tomto postu působil do dubna 1920. Spolu se svými referenty začal úřadovat v Žilině. Jejich společnou snahou mělo být v první řadě vytlačení maďarských vojsk ze Slovenska, dále se jejich činnost zaměřovala na uspořádání vnitřních poměrů, zejména na zabránění rozvoji revolučního hnutí, osvobození správy země od maďarského vlivu a zavedení pořádku ve slovenské administrativě, zásobování a školství. 1918/1919 Prebiehali tzv. hladové pochody v Československu Tzv. hladové pochody sa odohrávali už za prvej svetovej vojny (napríklad v apríli roku 1917 v Prostějove). Hladové pochody sa konali aj po vyhlásení novej republiky, na začiatku novembra 1918, konkrétne v Ústí nad Labem, v Chomútove, Liberci, Sokolove alebo v Ostrave. Dochádzalo k prepadávaniu vlakov a rabovaniu obchodov. Na dedinách sa davy vrhali na zásoby vo veľkostatkoch. V najväčšom nebezpečenstve boli majitelia statkov, úžerníci s potravinami a obchodníci. 27. 6. 1919 Přijat zákon o založení Univerzity Komenského v Bratislavě Dne 11. července 1919 nabyl účinnosti zákon o založení československé státní univerzity v Bratislavě, který 27. června přijalo Revoluční Národní shromáždění. Univerzita měla mimořádný význam pro rozvoj vzdělanosti na Slovensku, poprvé v dějinách poskytovala Slovákům možnost získat nejvyšší vzdělání v mateřském jazyce. Univerzita Komenského je v současnosti nejstarší a největší slovenskou univerzitou. 10. 9. 1919 Podkarpatská Rus sa stáva súčasťou Československa Historicky uhorské územie Podkarpatskej Rusi bolo Československu prisúdené predovšetkým na základe priania Rusínov, žijúcich v Spojených štátoch amerických. Už 15. februára 1919 bola Podkarpatská Rus dočasne zverená do správy ČSR. Podpísaním mierovej zmluvy s Rakúsom bolo finálne potvrdené pripojenie tohto územia k Československu. 25. 2. 1919 Zahájena měnová reforma v Československu – osamostatnění československé měny Byly uzavřeny hranice a zastaven veškerý pohyb osob a zboží přes hranice, včetně poštovního styku a následně provedeno okolkování rakousko-uherských bankovek. Zavedena byla namísto rakousko-uherské koruny koruna československá v poměru 1 : 1. Navrhována ovšem byla i jiná – z dnešního pohledu až kuriózní – označení, například sokol, řepa apod. Provedení i výsledek reformy jsou dodnes považovány za obdivuhodné. Československá koruna se stala v meziválečném období jednou z nejstabilnějších měn v Evropě. 4. 3. 1919 V nemeckom pohraničný vypukli protičeskoslovenské demonštrácie, ktoré boli krvavo potlačené V októbri 1918 v pohraničných oblastiach v českých krajinách vyhlásili autonómne provincie nemeckého Rakúska nezávislosť na Československu. Do decembra 1918 boli vojensky obsadené. Vlna odporu vyvrcholila v deň vyhlásenia generálnej stávky nemeckými politikmi, t.j. 4. marca. Proti demonštrantom zasiahlo vojsko, podľa historických údajov pri tom zomrelo 53 osôb. 4. 5. 1919 Při letecké nehodě umírá Milan Rastislav Štefánik Generál Milan Rastislav Štefánik byl slovenský politik, generál francouzské armády a také astronom. V letech 1914–1918 se podílel na organizaci československých legií v zahraničí. Byl členem Národní rady v Paříži a v letech 1918–1919 československým ministrem vojenství. Je spolu s T. G. Masarykem a Edvardem Benešem považován za zakladatele Československa. Zahynul při letecké nehodě při cestě z Itálie do vlasti. Tato letecká nehoda je stále provázena řadou dohadů a spekulací. 16. 6. 1919 V Prešove vyhlásená Slovenská republika rad Rozprestierala sa na väčšej časti územia východného a južného Slovenska a na okrajovej časti severného Maďarska. Išlo o komunistický štát s diktatúrou proletariátu, úplne závislý na Maďarskej republike rad. Zanikla 7. 7. 1919. 28. 6. 1919 Přijata Versaillská smlouva s Německem Nově ustaveného Československa se týkal VII. oddíl Versailleské smlouvy (články 81–86). Německo se zavázalo uznat československý stát. Smlouva dále definovala československé hranice s Německem a Rakouskem. 8. 1. 1920 Vyhlásenie Cirkvi československej Cirkev československá sa začala odštepovať od rímskokatolíckej cirkvi na sklonku roku 1919. Jej vznik je spojený s politickými zmenami po prvej svetovej vojne, kedy novovzniknutá republika hľadala nielen politickú, ale aj duchovnú identitu. V druhom sčítaní ľudu v roku 1930 sa k tejto cirkvi prihlásil značný počet 779 672 veriacich. 29. 2. 1920 Přijetí československé ústavy, jazykového zákona a župního zřízení 22. 8. 1919 Vznikol v Bratislave prvý slovenský odbor Klubu československých turistov Po založení Československa v roku 1918 došlo k premenovaniu pôvodného Klubu českých turistov na Klub československých turistov a rozšíreniu jeho pôsobnosti na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Prvým predsedom bol Jiří Guth-Jarkovský. Po Bratislave začali na Slovensku vznikať ďalšie odbory (do tej doby tu existoval len nemecký a maďarský turistický klub). V roku 1925 mala organizácia na Slovensku 43 odborov, s počtom členov 4400 (v celorepublikovej štatistike mal klub 45 150 členov, zapojených v 250 turistických odboroch). V januári 1939 si slovenskí turisti založili svoj Klub slovenských turistov a lyžiarov. 4. 6. 1920 Přijata trianonská mírová smlouva s Maďarskem Trianonská mírová smlouva je součástí pařížských mírových smluv (versailleského mírového systému), k jejímu podepsání došlo v paláci Velký Trianon v zámku Versailles poblíž Paříže. Smlouva stanovila hranice maďarského státu jakožto nástupce Uherska po skončené první světové válce. Maďarsko jako nástupce poraženého Rakouska-Uherska uznalo úplnou nezávislost Československa včetně Podkarpatské Rusi, zavázalo se uhradit Československu válečné reparace a vzdalo se dalších územních nároků. 28. 7. 1920 Konferencia v Spa rozhodla o rozdelení Těšínska Po zániku Rakúsko–Uhorska vznikol medzi vzniknutým Československom a Poľskom spor o územie Těšínska. Po krátkom vojenskom stretnutí a Poľskom odmietnutým plebiscite, rozhodla 28. júla 1920 konferencia veľvyslancov v belgickom kúpeľnom meste Spa o rozdelení sporného územia medzi oba štáty. Spor o Těšínsko však aj naďalej spôsoboval napätie medzi oboma štátmi, a to až do roku 1958, kedy bol s konečnou platnosťou ukončený. 25. 11. 1921 V Praze proběhla premiéra prvního slovenského celovečerního filmu Jánošík režiséra Jaroslava Siakeľa Jednalo se o první významný slovenský film. Tento snímek, který měl 68 minut, patřil z počátku mezi nejpromítanější díla své doby. Legendární postava zbojníka, který bohatým bral a chudým dával, měla ohlas například i na divadelní scéně zásluhou brněnského spisovatele Jiřího Mahena. 15. 5. 1921 Vznik Komunistickej strany Československa Išlo o krajne ľavicovú parlamentnú politickú stranu, ktorá bola členom Komunistickej internacionály. V roku 1929 v nej bol zavŕšený proces „boľševizácie“ – utuženie programovej závislosti na Komunistickej internacionále, riadenej Moskvou. Do vedenia KSČ sa dostali tzv. „karlínski kluci“, na čele s Klementom Gottwaldom. Z KSČ síce na protest odišla väčšina jej zakladajúcich členov, napriek tomu získala v nasledujúcich októbrových parlamentných voľbách cez 753 tisíc hlasov a 30 poslaneckých mandátov. K základným programovým východiskám KSČ patril triedny boj, zahrňujúci aj fyzickou likvidáciu triednych a ideologických nepriateľov, a pevné spojenectvo so Sovietskym zväzom. Léto 1921 Vznikly tři návrhy slovenské autonomie (Ferdinand Juriga, Ľudovít Labay, Vojtech Tuka) Všechny tři návrhy vycházely z principu suverenity slovenského národa a požadovaly vytvoření zvláštního zákonodárného a výkonného orgánu pro Slovensko. Rozdíl byl v míře pravomocí, které zůstávaly společným česko-slovenským orgánům. Žádným z návrhů se parlament nezabýval. 14. 8. 1920 – 7. 6. 1921 Vznik Malé dohody Vojensko-politické spojenectvo medzi Československom, Rumunskom a Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov, s výraznou podporou Francúzska, najmä voči reštaurácií rakúsko-uhorskej monarchie. Názov Malá dohoda bol pôvodne myslený ironicky, ale ujal sa. Základom Malej dohody boli dvojstranné vojenské zmluvy uzavreté medzi štátmi, konkrétne išlo o dohody medzi Československom a Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov (14. augusta 1920); Československom a Rumunskom (23. apríla 1921) ; Rumunskom a Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov (7. júna 1921). 18. 5. 1923 Zahájeno vysílání Československého rozhlasu Pravidelné rozhlasové vysílání bylo zahájeno 18. května 1923 ve 20.15 v Praze-Kbelích ze stanu zapůjčeného od skautů. Součástí vysílání bylo krátké ohlášení a koncert. Československo se tak stalo jednou z prvních evropských zemí, kde probíhalo pravidelné rozhlasové vysílání. 19. 3 1923 Národné zhromaždenie prijalo zákon na ochranu republiky Išlo o najvýznamnejší československý trestnoprávny predpis, chrániaci základné inštitúcie štátu, rovnako ako idey, na ktorých bol založený. Zákon číslo 50/1923 Zbierky zákonov a nariadený bol prijatý v reakcii na atentát na ministra financií Aloisa Rašína. Dovoľoval mimo iné stíhať osoby, ktoré sa dopustili poškodzovania republiky a jej ústavných činiteľov (vrátane napríklad urážok prezidenta republiky), rovnako osoby, pokúšajúce sa o násilnú zmenu ústavy, najmä čo sa to týkalo samostatnosti, štátoprávnej jednotnosti alebo demokraticko-republikánskej formy štáty. 6. 10. 1923 Vznikají jako státní podnik Československé aerolinie Již v roce 1920 vznikla společnost Ikarus jakožto první letecká společnost na území nového státu. O několik let později pak vznikl i první státní letecký podnik – Československé aerolinie. Prvním ředitelem ČSA se stal major Karel Huppner. Domovským letištěm vzniknuvší společnosti se stalo letiště ve Kbelích. Dne 29. 10. 1923 se uskutečnil první civilní let této společnosti s pasažérem na trase z Prahy do Bratislavy. 2. 10. 1926 Na Slovensku zahájené pravidelné rozhlasové vysielanie Vysielanie v Bratislave bolo pokusne zahájené už 3. augusta 1926 z novej budovy policajného riaditeľstva, pravidelná prevádzka začala prebiehať v októbri toho istého roku. 1927 Tomáš Baťa uvádí do provozu proudovou výrobu na běžícím pásu V obuvnickém průmyslu, kterého se stal podnikatel Tomáš Baťa symbolem, něco neslýchaného. Tak dokázala jeho firma vyrábět rychleji a levněji než konkurence, a především se zaměřit na potřeby široké veřejnosti a expandovat po světě. Dosah Baťova podnikání demonstruje i okřídlené přirovnání: „Sází to jak Baťa cvičky.“ 14. 7. 1927 Uzákonené tzv. krajinské zriadenie V roku 1927 bol schválený zákon „O organizácií politickej správy“, ktorý na území Československa rušil župy a zavádzal na celom jej území samosprávne krajiny. Každá krajina mala Krajinské zastupiteľstvo, krajinského prezidenta a Krajinský úrad. Medzi ďalšie dôležité zmeny patrilo zlúčenie krajiny Moravskej a Sliezskej do jednotnej Moravsko-sliezskej zeme. 1. 1. 1928 Článek Vojtecha Tuky s názvem „V desiatom roku Martinskej deklarácie“ Článek byl publikován na titulní stránce orgánu Hlinkovy slovenské ľudové strany – deníku Slovák. Roku 1927 vstoupila HSĽS do tehdejší československé vlády, kde prosazovala slovenskou autonomii. Poslanec a člen nejvyššího vedení vládní strany Tuka ve své úvaze prakticky vyzýval k občanské neposlušnosti vůči Československé republice. Reakce českých politických stran nebyla nikterak bouřlivá. Tukova teorie „vacuum iuris“ byla v tisku označena za nesmyslnou, větší pozornost článek nevzbudil. V roce 1929 byl Vojtech Tuka zatčen a odsouzen k 15letému vězení za špionáž ve prospěch Maďarska (v roce 1937 došlo k jeho předčasnému propuštění). V důsledku jeho uvěznění opustila slovenská HSĽS vládní koalici. 1928 V Brne sa koná výstava Československa Výstava bola usporiadaná na novo vybudovanom brnianskom Výstavisku, pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky. Celý projekt bol koncipovaný ako prehliadka a oslava úspechov republiky v najrôznejších sférach. Kľúčovou zložkou výstavy bola expozícia odboru Veda, duchovná a technická kultúra a vysoké školstvo. Výstavu v priebehu jej trvania (máj – september) navštívilo 2 800 000 návštevníkov z celej republiky aj zahraničia. 24. 10. 1929 Došlo ke krachu na newyorské burze Následkem toho vypukla světová hospodářská krize, která zasáhla také Evropu, v následujícím roce i Československo. Krize vedla k poklesu poptávky po průmyslovém zboží a průmyslové i zemědělské výroby (až o 40 %). To vedlo ke snížení mezd i zvýšení nezaměstnanosti, která dopadla v době kulminace krize v roce 1933 až na jeden milion obyvatel Československa. Nejvíce přitom bylo postiženo území Slovenska, Podkarpatské Rusi a české pohraničí – Sudety. 25. 5. 1931 Štrajk v Košútoch na Slovensku a 23. 3. – 19. 4. 1932 mostecký štrajk Veľký mostecký štrajk, ktorý prebiehal v baniach v severozápadných Čechách, bol predovšetkým štrajkom baníkov. Stal sa jednou z reakcií na negatívne dopady, ktoré spôsobila hospodárska kríza, kulminujúca v 30. rokoch minulého storočia. Štrajk vyvrcholil 13. apríla 1932 stretom troch tisícok demonštrantov s četníkmi, pričom došlo aj k obetiam na životoch. Už predtým došlo v niekoľkých ďalších prípadoch na iných miestach Československej republiky (napríklad v Košútoch) k ozbrojenému zásahu četníkov. Červen 1932 Sjezd mladé slovenské inteligence v Trenčianských Teplicích Na sjezdu se sešli představitelé různých politických směrů, zazněly od nich požadavky změn tehdejšího postavení Slovenska (sjezd se zde vyslovil pro autonomii). 30. 1. 1933 Adolf Hitler bol menovaný kancelárom v Nemecku Dňa 30. januára 1933 menoval prezident tzv. Weimarskej republiky Paul von Hindenburg za ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera, predstaviteľa „Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany“, vtedajšej najsilnejšej politickej strany v krajine. Pre obdobie nemeckého štátu sa od tohto dátumu až do 8. mája 1945 používa označenie „Tretia ríša“. 4. 10. 1933 Zákaz činnosti a následně rozpuštění německých nacionálně radikálních politických stran DNSAP a DNP v Československu pod vedením Konrada Henleina Po usnesení politických ministrů ze 4. října 1933 o rozpuštění strany DNSAP a zastavení činnosti DNP začali straníci houfně přestupovat do Sudetoněmecké strany, která byla vytvořena 1. října 1933. Předsedou této strany byl Konrad Henlein. 10. 6. 1934 Československý tím sa umiestnil na druhom mieste na majstrovstvách sveta vo futbale v Taliansku Tím okolo Františka Pláničky, Antonína Puča a najlepšieho strelca turnaja Oldřicha Nejedlého, podľahol vo finále historicky druhého futbalového majstrovstva sveta domácemu Taliansku 2:1 po predĺžení. Ide o historický úspech, ktorý sa podaril zopakovať iba v roku 1962. 16. 6. 1935 Podepsána československo-sovětská spojenecká smlouva navázaná na spolupráci s Francií Tato smlouva byla podepsána především z důvodu obrany před vzrůstající agresivitou Německa. Týkala se vzájemné pomoci v případě útoku Německa. Navazovala na smlouvu uzavřenou mezi Francií a Sovětským svazem. 5. 11. 1935 Milan Hodža sa stáva premiérom Československa Milan Hodža – slovenský politik Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (agrárna strana) a mnohonásobný medzivojnový minister, sa stal historicky ôsmym predsedom vlády ČSR. Pred ním tento úrad zastávali Česi Kramář, Tusar, Černý, Beneš, Švehla, Udržal a Malypetr. Hodža v tomto úrade pôsobil v rokoch 1935–1938. 18. 12. 1935 Edvard Beneš zvolen československým prezidentem Edvard Beneš vykonával v meziválečném období několik předních státních funkcí, stal se předsedou vlády či dlouholetým ministrem zahraničí. Po abdikaci T. G. Masaryka byl poměrně jednoznačně zvolen 18. prosince 1935 druhým prezidentem Československé republiky. Tento úřad vykonával mezi lety 1935–1938 a opět po skončení druhé světové války v letech 1945–1948. 1936 Zahájenie budovania systému pohraničného opevnenia Československa Už 12. decembra 1935 bol schválený prvý program výstavby opevnenia, ktorý počítal s výstavbou ťažkého opevnenia na severnej hranici republiky. Dňa 5. júna 1936 bol schválený druhý program, ktorý počítal s ťažkým opevnením po celom obvode hraníc. Prvé ťažké objekty boli postavané podľa francúzskeho typu. Začiatkom roku 1938 bola reorganizácia československej armády ukončená. V období mieru sa skladala zo 7 veliteľských zborov, 17 peších divízií a 4 rýchlych divízií, čo v počiatočnom stave čítalo viac než 200 000 mužov. 13. 7. 1936 Začíná jezdit pravidelné vlakové spojení Praha–Bratislava s názvem Slovenská strela Slovenská strela se proslavila zejména svou značnou rychlostí na tehdejší dobu. Dvojice motorových vozů M 290.0 vyrobených pro Československé státní dráhy v Tatře Kopřivnice o více než hodinu zkrátila jízdní dobu z Prahy do Bratislavy oproti nejrychlejšímu spoji vedenému parní lokomotivou. Celková řádná jízdní doba se pohybovala okolo 260 minut. Tato jízdní doba byla překonána až ve 21. století. 12. 3. 1938 Anšlus Rakúska Dňa 12. marca 1938 vpochodovali jednotky nemeckej armády do Rakúska a dokonali tak jeho pripojenie k nemeckej ríši. Nemeckí vojaci sa nestretávali s takmer žiadnym odporom. Toho istého dňa prišiel do Rakúska taktiež kancelár Adolf Hitler, ktorý vyhlásil pripojenie Rakúska k Nemecku. V ľudovom hlasovaní, ktoré prebehlo v nasledujúcom mesiaci, vyslovilo 99 % voličov súhlas s pripojením. 15. 5. 1938 Vydán manifest „Věrni zůstaneme“, který podepsalo více než milion obyvatel Československa „Věrni zůstaneme!“ – Manifest za obranu republiky byl zveřejněn v řadě českých novin. Jeho autoři v něm vyzývali československou vládu i občany k obraně nezávislosti a celistvosti republiky před narůstajícím ohrožením státní suverenity nacistickým Německem. V době podpisu dohody v Mnichově bylo pod peticí podepsáno již 308 vědeckých, kulturních a uměleckých osobností a přes milion občanů. Jeseň 1938 Mníchovská kríza Československá vláda 21. 9. 1938 odsúhlasila návrh západných mocností na odstúpenie území, kde žilo viac než 50 % Nemcov Nemecku. Následne odstúpila vláda Milana Hodžu a premiérom sa stal menovaný generál Jan Syrový. V rovnaký deň vznikol Výbor na obranu republiky. Dňa 23. 9. 1938 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia a 29. 9. 1938 bez účasti zástupcov Československa došlo k prijatiu tzv. mníchovskej dohody o odstúpení pohraničia s nemeckou väčšinou Nemecku. 2. 11. 1938 Přijata tzv. vídeňská arbitráž Na jejím základě Československo odstoupilo Maďarsku část jižního Slovenska a Podkarpatské Rusi. Jednání o maďarsko-československé hranici se konalo ve vídeňském Belvederu. Oficiálním důvodem bylo „vyřešení postavení polské a maďarské menšiny v Československu“. Na základě arbitrážního rozhodnutí ministrů zahraničí bylo rozhodnuto, že Československo odstoupí Maďarsku území jižního Slovenska. November 1938 Občianske strany na Slovensku splynuli s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou 9. 3. 1939 Česko-slovenská vláda provedla vojenský zásah na Slovensku Zde vyhlásila stanné právo a odvolala prostřednictvím prezidenta slovenského premiéra Jozefa Tisa. O dva dny později byl do funkce předsedy slovenské vlády jmenován Karol Sidor. 14. 3. 1939 Vyhlásený Slovenský štát (Slovenská republika) Jozef Tiso sa zúčastnil v Berlíne jednania o politickej situácií. Ešte z Berlína si vyžiadal súhlas z Prahy ku zvolaniu slovenského snemu a 14. marca popoludní bol v Bratislave pod nemeckým patronátom vyhlásený samostatný Slovenský štát. Hlasovali zaň všetci prítomní poslanci autonómneho slovenského snemu. 15. 3. 1939 Německá vojska vstoupila na území českých zemí a 16. 3. 1939 byl vyhlášen protektorát Čechy a Morava Odpoledne dne 14. 3. odcestoval prezident Emil Hácha s doprovodem do Berlína. Jeho původním záměrem bylo probrání vývoje na Slovensku. Jednání se však neslo v jiném duchu a v jeho závěru Hácha podepsal dokument, který opravňoval říšskoněmecké vojsko překročit hranice. Oficiálně začala německá okupace 15. 3. v šest hodin ráno. Okupované území Německo anektovalo a zřídilo výnosem autonomní protektorát Čechy a Morava, k jeho vyhlášení došlo den po začátku okupace – 16. 3. 1939. 1939 Vznikajú prvé odbojové organizácie: Politické ústredie, Petičný výbor „Verní zostaneme“ a Obrana národa Politické ústredie bola odbojová organizácia, pôsobiaca na území protektorátu do roku 1940. Zameriavala sa predovšetkým na udržiavanie spravodajských kontaktov s exilom. Ďalšou odbojovou organizáciou, pôsobiacou na území protektorátu, bol Petičný výbor „Verní zostaneme“. Aktívne pôsobil v rokoch 1939 – 1942. Snažil sa o zber informácií pre spojenecké armády, zaisťovanie ilegálnych prechodov do zahraničia, distribúciu ilegálnych tlačovín či vyvíjanie sabotážnych činností. V roku 1939 vznikla aj Obrana národa, ktorá prečkala celé obdobie druhej svetovej vojny. Na jej založení sa podieľali príslušníci bývalej československej armády. Všetky tri vyššie menované organizácie sa v roku 1940 spojili v Ústředním vedení odboje domácího (ÚVOD). Mnoho ľudí stálo zapojenie do odboja život, napríklad generálov Bílého a Vojtu, alebo predsedu protektorátnej vlády generála Aloisa Eliáše, ktorý bol popravený v roku 1942. 1. 9. 1939 Vypukla druhá světová válka Druhá světová válka je dosud největším a nejvíc zničujícím válečným střetnutím v dějinách lidstva. Tento globální konflikt nepřežilo několik desítek milionů lidí. Válka v Evropě začala, když nacistické Německo napadlo Polsko. Krátce poté došlo k vyhlášení války několika státy Německu. 2. 10. 1939 V protektoráte Čechy a Morava zavedené odberné lístky na niektoré základné potraviny Už na začiatku októbra 1939 došlo k zavedeniu potravinových lístkov a lístkov na mydlo, v decembri potom nasledovali aj poukážky na textil a obuv. Nemci mali nárok na viac potravín než Česi. Od roku 1939 mal bežný občan vo veku nad 14 rokov mesačne nárok na 2 kg mäsa, 840 g tuku, 8 kg chleba, 150 g krúp, 3,6 kg múky, 1,6 kg cukru, 5 g čaju, 160 g kávoviny, 300 g strukovín, 200 g cukroviniek, 700 g marmelády, 16 vajec, 125 g umelého medu, 600 g žitnej kávy, okrem toho ešte na 250 ml mlieka denne. Prídel sa neskôr znižoval. 17. 10. 1939 V Paříži vznikl Československý národní výbor Jednalo se o centrální orgán československé exilové politiky, o měsíc později vytvořil Milan Hodža opoziční orgán s názvem Slovenská národní rada a aktivity rovněž nezávisle rozvíjel i Štefan Osuský. 17. 11. 1939 Poprava deviatich študentských funkcionárov po demonštráciách spojených s pohrebom študenta Jana Opletala, zraneného na demonštrácií 28. 10. 1939 Celkom bolo zatknutých okolo 1200 študentov, ktorí boli prevezení do koncentračného tábora Sachsenhausen–Oranienburg. Spomedzi nich neprežilo 35 osôb. Udalosti poslúžili ako zámienka k uzavretiu českých vysokých škôl a od roku 1941 sú pripomínané ako Medzinárodný deň študentstva. 28. 7. 1940 Salcburská jednání mezi německou a slovenskou politickou reprezentací Jednání vedla k jednoznačné orientaci slovenské zahraniční politiky na Německo. 21. 7. 1940 Ustanovená dočasná exilová vláda v Londýne na čele s Janom Šrámkom Zahraničný odboj sa začal formovať veľmi rýchlo po začiatku okupácie: Najskôr došlo k vytvoreniu Ústredného výboru zahraničnej akcie vo Francúzsku, ktorý začal vydávať časopis Československý odboj. V Londýne sa vytvoril československý výbor vo Veľkej Británii, vedený Janom Masarykom. Na 17. október 1939 zvolal Msgr. Šrámek v Paríži schôdzku, na základe ktorej bol vyhlásený vznik Československého národného výboru, ktorý bol vládami Veľkej Británie aj Francúzska uznaný za zástupcu československého ľudu. V júli nasledujúceho roku došlo k premene výboru a ustanoveniu dočasnej exilovej vlády. Jan Šrámek, predošlý dlhoročný predseda ľudovej strany, stál v jej čele až do 5. apríla 1945. Září 1940 V rámci britského Královského letectva (Royal Air Force) vznikly čtyři československé letecké perutě Českoslovenští letci vytvořili v Británii mezi červencem 1940 a červnem 1941 tři stíhací a jednu bombardovací peruť. V květnu 1942 byla vytvořena československá letecká skupina, která sdružila všechny tři stíhací perutě. Během druhé světové války zemřelo přibližně 560 československých letců. 27. 5. 1942 Atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha Parašutistický výsadok v rámci operácie pod krycím názvom Antropoid bol vyslaný z Veľkej Británie. Skupinu tvorili vojaci československej exilovej armády Jozef Gabčík a Jan Kubiš. Hlavným cieľom operácie bolo uskutočniť atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Heydrich na následky atentátu po týždni zomrel. Účastníci operácie zaplatili za svoj čin životom, keď spolu s ďalšími výsadkármi podľahli prevahe nacistických vojakov v pražskom kostole sv. Cyrila a Metoda. Nasledovala obdobie ťažkých represií tzv. druhej heydrichiády, tá býva v historickom naratíve spojená predovšetkým s vyhladením obce Lidice a vypálením obce Ležáky. 9. 9. 1941 Na Slovensku byl přijat tzv. židovský kodex Určitá omezení vůči Židům byla přijata již v dubnu 1939 a do vydání židovského kodexu přibyla celá řada dalších. Nařízení o právním postavení Židů pak představovalo soubor protižidovských předpisů, ty byly z větší části převzaty z německých norimberských zákonů. Říjen 1942 Jozef Tiso získává oficiální titul vůdce Po vnútropolitickom mocenskom zápase sa Jozefovi Tisovi podarilo oslabiť konkurenčné politické krídlo a nastoliť prezidentskú diktatúru. Od októbra 1942 do začiatku apríla 1945 bol Tiso oficiálne titulovaný ako vodca a prezident. V roku 1947 bol odsúdený k trestu smrti za vlastizradu a popravený. 2. 7. 1942 Vznikla Slovenská akademie věd a umění Zákonem Sněmu byla zřízena Slovenská akademie věd a umění, čímž vyvrcholily dlouholeté snahy o institucionalizaci a profesionalizaci vědy na Slovensku. 12. 12. 1943 Československo-sovietska zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci podpísaná v Moskve K uzatvoreniu zmluvy došlo na dobu 20 rokov, v roku 1963 potom bola predĺžená. Obsahovala tiež položku o nezasahovaní do vnútorných záležitostí druhého štátu. Prosinec 1943 Uzavřena tzv. vánoční dohoda mezi občanským a komunistickým odbojem na Slovensku Jako tzv. vánoční dohoda bývá označován dokument podepsaný v Bratislavě před Vánocemi roku 1943. Na jeho základě vznikla Slovenská národní rada, ta následně vyšla z ilegality po vypuknutí národního povstání. Dokument je rozdělen do dvou částí – první řeší samotnou činnost, druhá se vztahuje na vznik budoucí Československé republiky na principu rovnosti českého a slovenského národa. 29. 8. 1944 Vypuklo Slovenské národné povstanie Slovenské národné povstanie sa dá označiť ako prvá masová akcia v rámci oslobodzovania Československa. Finálny úspech sa v prvej fáze nepodarilo dosiahnuť a po dobytí Banskej Bystrice prešli povstalecké oddiely k partizánskemu spôsobu boja. Na čele povstaleckej armády stál spočiatku generál Ján Golian, neskôr generál Rudolf Viest, ktorý pred koncom povstania velil približne 60 000 mužom. 6. 10. 1944 Slovenské hranice u Dukelského průsmyku překročila Rudá armáda a 1. československý armádní sbor Karpatsko-dukelská operace, která začala již 8. září, měla pomoci slovenským povstalcům. Dne 6. října se probila Rudá armáda a 1. československý armádní sbor Dukelským průsmykem a bylo zahájeno přímé osvobozování ČSR sovětskou armádou. Dukelský průsmyk je místem největší bitvy na území Slovenska během druhé světové války. Tato akce bývá také vzhledem k mnohatisícovým ztrátám na životech hodnocena jako nepříliš úspěšná. První československý armádní sbor vedl generál Ludvík Svoboda, pozdější ministr národní obrany a prezident. 4. 2. – 11. 2. 1945 Konferencie Spojencov v Jalte Jaltská konferencia bola druhým zo stretnutí hlavných predstaviteľov ZSSR, USA a Veľkej Británie, v rámci koordinácií vojnových operácií a rozdelení sveta po druhej svetovej vojne. 4. 4. 1945 Osvobozena Bratislava 5. 4. 1945 Vyhlásený Košický vládny program Tento dôležitý programový dokument schválila vtedajšia vláda na zasadaní v Košiciach. Program sa skladal zo 16 bodov, ktoré sa dotýkali rôznych sfér politického a hospodárskeho života. Posunul orientáciu Československa smerom k Sovietskemu zväzu a „právne“ ukotvil závislosť na ňom. Stanovil potrestanie všetkých zradcov a pomáhačov okupačného režimu, prevedenie pozemkovej reformy či uvalenie národných správ. 8. 5. 1945 Osvobozena Praha, konec 2. světové válkyv Evropě Květnové osvobození bylo jednou z posledních událostí druhé světové války v Evropě, v Remeši podepsána kapitulace německých vojsk. Povstání proti okupaci v českých zemích začalo 1. května v Přerově a následně se rychle šířilo i do dalších měst. Následující den vypuklo i tzv. Pražské povstání. Česká národní rada vydala prohlášení o konci protektorátu a o převzetí vládní a výkonné moci. Nejdříve probíhaly demonstrace, ty posléze vyústily v ozbrojené konflikty, do 8. května Praha osvobozena sovětskými vojsky. Jar – leto 1945 Divoký odsun nemeckého obyvateľstva Hoci malo dôjsť k odsunu Nemcov organizovane a pod medzinárodnou kontrolou spojeneckých orgánov, jeho prvá fáza začala spontánne po skončení svetovej vojny. Dochádzalo pri ňom k mnohým zločinom a násilnostiam, ktoré stáli život mnoho Nemcov. V tomto období tzv. divokého odsunu, podľa väčšiny odhadov utieklo či bolo vysídlených okolo 650 000 Nemcov. Pri následnom organizovanom odsune bolo potom vysídlených ďalších približne 2 300 000 Nemcov. 29. 5. 1945 Podkarpatská Rus se oficiálně stává součástí SSSR Národní výbory Zakarpatské Ukrajiny vydávají manifest „O opětovném sjednocení Zakarpatské Ukrajiny se sovětskou Ukrajinou“ již 26. 11. 1944. Dne 29. 6. 1945 je Podkarpatská Rus i formálně připojena k SSSR. 2. 6. 1945 Podpísaná tzv. prvá pražská dohoda o postavení Slovenska v Československu Pražské dohody boli v rokoch 1945 – 1946 podpísané tri. Obsahom prvej bolo určenie postavenia Slovenskej národnej rady a Zboru poverencov. 19. 6. 1945 Vydán tzv. velký retribuční dekret Dekret č. 16/1945 Sb. (tzv. Velký retribuční dekret), o potrestání nacistických zločinců, zrádců a jejich pomahačů a o mimořádných lidových soudech byl jedním z nejdůležitějších dekretů vydaných prezidentem Benešem. Tento dekret stanovil přísné tresty za skutky spáchané v období druhé světové války. 28. 10. 1945 Rozsiahle znárodnenie priemyslu pomocou prezidentských dekrétov Znárodnenie predstavovalo prevod súkromného majetku predovšetkým do štátneho vlastníctva za náhradu v tržnej cene (vo verejnom záujme). Konkrétne išlo o konfiškáciu dolov, veľkých priemyselných podnikov (v zásade nad 500 zamestnancov), podnikov potravinárskeho priemyslu, akciových bánk a súkromných poisťovní. Ešte predtým bola zoštátnená výroba a distribúcia filmu. Majetok nemeckého a maďarského štátu a osôb nemeckej a maďarskej národnosti (a taktiež kolaborantov) bol zoštátnený bez náhrady. Neskôr bol 28. október slávený ako Deň znárodnenia. 26. 5. 1946 První poválečné volby, v Československu V českých zemích je vyhrála KSČ, na Slovensku Demokratická strana. Jednalo se o jediné poválečné volby do nástupu komunistů k moci v únoru 1948. Komunistická strana Československa v nich obdržela 43,25 % v českých zemích a 34,46 % v zemích moravskoslezských. Komunistická strana Slovenska obdržela pouze 30,48 % hlasů a zůstala v počtu hlasů daleko za Demokratickou stranou. Jeseň 1947 Tzv. protištátne sprisahanie na Slovensku Za pomoci ministerstva vnútra a bezpečnostných zložiek boli skonštruované mnohé nepravdivé obvinenia a provokácie, ktoré vyvrcholili na jeseň 1947 tzv. slovenským protištátnym sprisahaním. Následný politický proces, vedený proti niekoľkým protikomunisticky orientovaným predstaviteľom slovenskej Demokratickej strany, vyvrcholil v apríli roku 1948 a skončil ich dlhoročným odňatím slobody. Únor 1948 Únorová politická krize 1948 Politická krize započala demisí 12 z 26 členů vlády za demokratické strany, kterou využila KSČ k nastolení své moci. Na Slovensku již 21. 2. provedl Gustáv Husák rekonstrukci Sboru pověřenců, ze kterého odstranil členy Demokratické strany, po generální stávce vedené KSČ nakonec 25. 2. přijímá Edvard Beneš demisi 14 ministrů (k původním 12 přibyli ještě dva sociálnědemokratičtí ministři) a jmenuje novou vládu dle návrhu Klementa Gottwalda a KSČ. 8. 11. 1948 Československí hokejisti obeťami leteckej nehody Pri lete z Paríža do Londýna v nepriaznivom počasí zmizlo lietadlo nad Lamanšským prielivom. Jeho pasažieri, vrátane šiestich členov československého reprezentačného tímu v ľadovom hokeji, už nikto nikdy nevidel. Rok predtým pritom zvíťazili na majstrovstvách sveta. 5. 1. 1949 Vznikla Rada vzájemné hospodářské pomoci (RVHP) Tato obchodní organizace byla založena v Moskvě, kde také po dobu svého trvání sídlila. Jejími zakládajícími členy byly kromě Československa také Bulharsko, Maďarsko, Polsko, Rumunsko a Sovětský svaz. Záhy přistoupila i Albánie (1949) a Německá demokratická republika (1950), později se začlenilo do této organizace i několik mimoevropských států. 28. 4. 1950 Zrušená Gréckokatolícka cirkev a jej nepoddajní reprezentanti Zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi bolo súčasťou opatrení komunistického režimu proti katolíckej cirkvi. Na tzv. prešovskom zbore bolo pod tlakom rozhodnuté o jej rozpustení a následnom postavení mimo zákon. Členovia cirkvi boli úradne prehlásení za pravoslávnych. Nasledovala perzekúcia významných gréckokatolíckych kňazov. Medzi nimi bol aj biskup Pavol Peter Gojdič, ktorý bol odsúdený na doživotie a v roku 1960 zomrel vo väzení. Gréckokatolícka cirkev bola uznesením československej vlády obnovená v júni 1968, ale jej činnosť mohla plnohodnotne začať až po roku 1989. 1. 5. 1951 V Mnichově bylo zahájeno české vysílání Radio Free Europe Cílem vysílání bylo prolomit informační monopol komunistických režimů a zvýšit informovanost obyvatel sovětských satelitů. Prvním ředitelem českého oddělení Svobodné Evropy byl Ferdinand Peroutka. V roce 1953 bylo zahájeno (pod názvem Radio Liberty) vysílání do Sovětského svazu. Od roku 1995 sídlí Svobodná Evropa v Praze. Júl – august 1952 Triumf Emila a Dany Zátopkových na olympijských hrách v Helsinkách Emil Zátopek získal zlaté medaile v behu na 5 km, 10 km a v maratóne, ktorý závodne bežal po prvýkrát. Dana Zátopková získala zlatú medailu v hode oštepom. Československý tím získal celkom 13 medailí, a bol tak šiestym najúspešnejším účastníkom hier. Išlo o prvé olympijské hry, ktorých sa zúčastnili športovci zo Sovietskeho zväzu. 29. 8. 1953 Otevření Filmových ateliérů Koliba v Bratislavě Jejich výstavba se započala v roce 1949. Prvním zde natočeným filmem byla komedie „V piatok trinástého“ 5. 3. 1953 Zomiera Josif Vissarionovič Stalin Smrť najvyššieho sovietskeho predstaviteľa zavŕšila obdobie všeobecne nazývané ako stalinizmus, ktoré sa vyznačovalo nekompromisnou snahou budovať socializmus v ZSSR, a neskôr aj v štátoch východného bloku. Táto usilovná snaha bola zaplatená obrovskými stratami na životoch. Po Stalinovej smrti vyvrcholilo obdobie bojov o nástupníctvo v Sovietskom zväze, nakoniec sa presadil Nikita Sergej Chruščov. Stalinova smrť taktiež pozvoľna odštartovala krízu celého východného bloku. Iba o deväť dni neskôr umiera aj najvyšší predstaviteľ komunistickej moci v Československu – Klement Gottwald. 1. 5. 1953 Zahájeno pravidelné televizní vysílání Jednalo se zpočátku o jeden vysílací kanál. Vysílání probíhalo pouze tři dny v týdnu živě ze Studia Praha v Malostranské Besedě. Pravidelné vysílání začalo až následující rok. Dne 11. 2. 1955 pak proběhl první přímý televizní přenos hokejového zápasu. Počet televizních diváků rychle rostl a televize se stala důležitou součástí každodenního života v Československu. Druhý televizní program začal vysílat až v roce 1970. 30. 5. 1953 Oznámená menová reforma v Československu s platnosťou od 1. 6. Menová reforma mala ukončiť prídelový lístkový systém, obmedziť čierny trh a taktiež, aspoň podľa zdôvodnenia, citeľne poškodiť buržoáziu. V dôsledku menovej reformy sa značnej časti populácie niekoľkonásobne zmenšili úspory a bývalí živnostníci a drobní podnikatelia boli v podstate zlikvidovaní. Nespokojnosť občanov s reformou sa prejavila v niekoľkých protestoch, predovšetkým medzi robotníkmi. Najrozsiahlejšie demonštrácie prebehli v Plzni. 21. – 24. 4. 1954 Proces s „buržoazními nacionalisty“ na Slovensku Proces se skupinou slovenských komunistů, kteří byli obviněni z velezrady. Proces byl součástí hledání „vnitřního nepřítele“ v KSČ. Skupina slovenských komunistů měla skutečně rozdílný pohled na uspořádání česko-slovenského státu, obvinění ale byla vykonstruovaná. Hlavním obžalovaným byl pozdější československý prezident Gustáv Husák, který byl následně odsouzen na doživotí. Dalšími odsouzenými byli Laco Novomeský, Ivan Horváth, Daniel Okáli a Ladislav Holdoš. 14. 5. 1955 Vznik Varšavskej zmluvy Vojenský pakt východného bloku, vznikol ako protipól Severoatlantickej aliancie (NATO). Jeho hlavným cieľom bolo podriadenie armád východného bloku sovietskemu veleniu. Medzi členské štáty patrili: Sovietsky zväz, Československo, Poľsko, Nemecká demokratická republika (od roku 1956), Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Albánsko (do roku 1968, kedy vystúpilo na protest proti okupácií Československa). Jedinou vojenskou operáciou Varšavskej zmluvy bola invázia do Československa 21. 8. 1968. 23. 6. 1955 Konala se první celostátní spartakiáda Spartakiády měly podobu masových tělocvičných vystoupení na strahovském stadionu, která navazovala na všesokolské slety a konala se každých pět let (poslední v roce 1985). Cvičení byla součástí dobové propagandy a měla demonstrovat národní jednotu a socialistickou soudržnost. 14. – 26. 2. 1956 V Moskve sa konal XX. zjazd KSSS, ktorý odštartoval kritiku kultu osobnosti Nikita Sergejevič Chruščov na zjazde predniesol povestný referát s kritikou Stalina a jeho kultu osobnosti. Referát spôsobil šok, ktorý bol jedným z hlavných impulzov krízy v mnohých štátoch východného bloku a naplno sa tak začal proces destalinizácie a následného obdobia uvoľnenia. Referát mal veľký vplyv aj na komunistické hnutie mimo východného bloku. 13. 11. 1957 Umírá Antonín Zápotocký, novým prezidentem Antonín Novotný Prezidentem byl zvolen 19. 11. 1957 první muž KSČ Antonín Novotný. V osobě Antonína Novotného se opět spojily nejvyšší státní a nejvyšší stranická funkce v jedné osobě. Tyto funkce zastával až do roku 1968. 17. 4. – 19. 11. 1958 Československo na Svetovej výstave Expo v Bruseli Výstava Expo 58 v Bruseli bola veľkým úspechom pre československú výpravu. Najväčšiu pozornosť na seba upútal československý pavilón, ktorý získal hlavnú cenu – Zlatú hviezdu – a ďalších 13 ocenení. Mottom pavilónu bolo „Jeden deň v Československu“ a bol rozdelený do troch okruhov: práca, kultúra a odpočinok. Ocenenie taktiež dostal Karel Zeman za film s názvom „Vynález skazy“. Veľký úspech zaznamenala aj „Laterna Magika“ – unikátne prepojenie filmu, divadla a hudby, na ktorom sa podieľali Alfréd Radok, Jan Roháč, Miloš Forman, Josef Svoboda a ďalší. 9. 12. 1958 Vzniká Divadlo Na zábradlí, první divadlo malých forem Divadla malých forem se vyznačovala důrazem na autorskou tvorbu, případně na originální zpracování cizí látky. Tvorba často spojovala divadlo a hudbu. Divadla malých forem hrála důležitou roli v kulturním uvolňování 60. let a fungovala jako alternativa k tradičním divadlům. Jako první z této vlny divadel malých forem vzniklo Divadlo Na zábradlí, založeno mimo jiné Ivanem Vyskočilem a Jiřím Suchým. Suchý pak o rok později spolu s Jiřím Šlitrem zakládá divadlo Semafor. Dalšími divadly malých forem byly například Divadlo Rokoko či bratislavské Divadlo na korze (1968–1971). Apríl 1959 Založení Východoslovenských železáren v Košicích V rámci snahy o spriemyselnenie Slovenska bolo založené VSŽ Košice. Nástupná spoločnosť týchto železiarní „U. S. Steel Košice“, je v súčasnosti najväčším slovenským podnikom na výrobu a spracovanie ocele. 11. 7. 1960 Přijata nová československá ústava Tzv. socialistická ústava nahradila květnovou ústavu z roku 1948. Název státu byl změněn na Československá socialistická republika (ČSSR), čímž bylo formálně ukončeno období „lidové demokracie“ a ohlášen vstup do období „budování socialistické společnosti“. Změněn byl také státní znak, koruna na hlavě dvouocasého lva byla transformována na pěticípou hvězdu. Ústava značně centralizovala státní moc a omezila pravomoci slovenských zákonodárných a výkonných orgánů. V ústavě byla zakotvena vedoucí úloha komunistické strany ve státě. 1962 Prebehol prvý ročník ankety časopisu Mladý svet „Zlatý slávik“ o najpopulárnejšieho československého speváka Prvý ročník vyhral Waldemar Matuška. V prvom a druhom ročníku populárnej ankety ešte neboli oddelené mužské a ženské kategórie. Už od druhého ročníku dominuje ankete Karel Gott, ktorý je iba výnimočne porazený. Od ôsmeho ročníku je zrušená kategória „najlepšia pieseň“. Následne je anketa rozšírená o najpopulárnejšiu skupinu. 17. 6. 1962 Československo druhé na Mistrovství světa ve fotbale v Chile Finálový zápas se hrál mezi Brazílií a Československem. To bylo poraženo 3:1. Jediný gól československého týmu vstřelil Josef Masopust. December 1963 Rehabilitácie „slovenských buržoáznych nacionalistov“ V roku 1960 boli odsúdení v procese s „buržoáznymi nacionalistami“ prepustení na amnestiu prezidenta Antonína Novotného. Komisie, zaoberajúce sa rehabilitáciou politických väzňov, vznikali už od 2. polovice 50. rokov. V roku 1963 bola ustanovená tzv. barnabitská komisia, ktorá sa zaoberala procesom Gustáv Husák a spol. a ďalšími prípadmi. 1966 Koná se první ročník hudební soutěže Bratislavská lyra První ročník největšího československého festivalu populární hudby vyhrál Karel Gott s písní Mám rozprávkový dom. Festival se konal až do roku 1990 a od druhé poloviny 80. let na něm vystupovaly i zahraniční hvězdy pop music. 27.–29. 6. 1967 Prebehol IV. Zjazd Zväzu československých spisovateľov Na zjazde spisovateľov sa naplno prejavil rozkol medzi vedením komunistickej strany a časťou spisovateľskej obce. S kritickými referátmi tu vystúpili napríklad Milan Kundera, Ivan Klíma, Ludvík Vaculík alebo Pavel Kohout, ktorý tu prečítal dopis Alexandra Solženicyna zjazdu sovietskych spisovateľov. Reakciou režimu bolo vylúčenie niekoľkých spisovateľov z KSČ (Vaculík, Kundera, Liehm) a odobratie periodika Literární noviny Zväzu spisovateľov. 11. 2. 1968 Jiří Raška získal zlatou medaili na zimních olympijských hrách v Grenoblu První zlatá medaile pro československou reprezentaci na zimních olympijských hrách. Zlatou medaili vyhrál Jiří Raška ve skoku na lyžích na středním můstku, na velkém můstku získal stříbrnou medaili. 14. 3. 1968 Slovenská národná rada prijala zákon o Bratislave ako hlavnom meste Slovenska Bratislava získala postavenie kraja a Slovensko vlastné hlavné mesto. 5. 4. 1968 Byl přijat Akční program KSČ Programové prohlášení Ústředního výboru komunistické strany, kde se vedoucí síly ve straně zavazovaly k reformním krokům, které měly pomoct překonat společenskou a hospodářskou krizi. Plánovaná reforma obsahovala změny v ekonomické, politické i společenské sféře. Přijetí dokumentu bylo zásadní událostí pražského jara, která měla pozitivní ohlas u veřejnosti. 20/21. 8. 1968 Okupácia Československa vojskami piatich členských zemí Varšavskej zmluvy V noci z 20. na. 21. augusta vstúpili na územie ČSSR vojska Varšavskej zmluvy. Okupačné vojska dostali v priebehu noci pod kontrolu v podstate celú republiku. Proti okupácií sa zdvihol silný odpor, ktorý v niektorých prípadoch skončil aj obeťami na životoch. Od augusta do konca novembra ich bolo 108 na československej strane. Armády Poľska, Maďarska, Bulharska a východného Nemecka opustili československé územie 4. novembra 1968, sovietske vojska definitívne až v roku 1991. Okupácia znamenala koniec Pražskej jari a umožnila vedúcim predstaviteľom ZSSR zasahovať do politických pomerov v Československu. 28. 10. 1968 Na Bratislavském hradě slavnostně podepsán zákon o československé federaci Zákon podepsal prezident Ludvík Svoboda, i když byl schválen Národním shromážděním již o den dříve, do kalendáře se dostalo až slavnostní podepsání zákona 28. 10. – vedle vzniku 1. ČSR a Dnu znárodnění. V účinnost vstoupil k 1. 1. 1969. Už existující Slovenskou národní radu doplnilo Federální shromáždění, jako zákonodárný orgán federace, a Česká národní rada jako zákonodárný orgán České socialistické republiky. Výlučně ve federální kompetenci zůstala obrana, zahraniční politika a měna. 16. 1. 1969 Prvá živá pochodeň ako protest proti apatii v spoločnosti po okupácií Študent filozofie Jan Palach sa 16. januára zapálil na protest proti okupácií Československa sovietskymi vojskami a vzrastajúcej letargii v spoločnosti, ktorá sa s danou situáciou začínala pomaly zmierovať. Pohrebu Jana Palacha sa zúčastnili desaťtisíce ľudí a stal sa jedným z najväčších protestov proti postupujúcej normalizácii spoločnosti. Jeho čin nasledovali v Československu ďalší (o mesiac neskôr sa upálil študent Jan Zajíc, neskôr mimo iných – napríklad Michal Lefčík v Košiciach). V Poľsku sa už v septembri 1968 z rovnakého dôvodu upálil Ryszard Siwiec. 17. 4. 1969 Gustáv Husák nahradil Alexandra Dubčeka na postu prvního tajemníka ÚV KSČ Tato změna na nejvýznamnějším stranickém postu reálně znamenala definitivní porážku reformních komunistů a jejich snahy o uskutečnění alespoň části československé reformy. 21. 5. 1969 Slovan Bratislava poráža FC Barcelonu a stáva sa víťazom Pohára víťazov pohárov Historický triumf Slovana Bratislava v bazilejskom finále Pohára víťazov pohárov, v ktorom porazil FC Barcelonu 3:2. Slovan ako jediný tím z českých krajín či Slovenska zvíťazil v niektorom z celoeurópskych pohárov. 22. 8. 1969 Byl přijat tzv. pendrekový zákon Zákonem byly uděleny mimořádné pravomoci Sboru národní bezpečnosti. Zákon byl reakcí na protesty proti okupaci Československa, které zesílily v době prvního výročí okupace. Tzv. pendrekový zákon platil do 31. prosince 1969. 17. 6. - 21. 6. 1970 Vzniká Svetový kongres Slovákov V dňoch 19. – 21. 6. 1970 prebehol v New Yorku prípravný kongres. Samotný Svetový kongres Slovákov vzniká na generálnom zhromaždení v kanadskom Toronte 17. – 21. 6. 1971. Prvým predsedom bol Štefan Boleslav Roman, ktorý na čele kongresu stál až do roku 1988. Svetový kongres Slovákov bol jedným z najvýznamnejších krajanských združení v zahraniční. 10. 12. 1970 Schváleno Poučení z krizového vývoje Název „Poučení z krizového vývoje ve straně a společnosti po XIII. sjezdu KSČ“ nese dokument schválený Ústředním výborem KSČ. Interpretoval a vysvětloval události Pražského jara a následné dění ve prospěch nově vznikajícího normalizačního režimu. Pražské jaro bylo označeno za „kontrarevoluci“ a následná okupace vojsky Varšavské smlouvy za „internacionální pomoc“. 1971 Začína stavba Južného Mesta v Prahe, o dva roky neskôr v Bratislave zahájená stavba Petržalky Južné Mesto a Petržalka boli najväčšie československé panelové sídliská. Prví obyvatelia sa nasťahovali počas druhej polovice 70. rokov. Panelové sídliská následne vznikali vo väčších aj menších mestách v celom Československu. 8. 2. 1972 Krasobruslař Ondrej Nepela získal zlatou medaili na zimních olympijských hrách v Sapporu Jednalo se o druhou zlatou medaili ze zimních olympijských her pro Československo a první pro občana původem ze Slovenska. Bratislavský rodák vyhrál také mezi lety 1971 a 1973 třikrát mistrovství světa v krasobruslení. 29. 8. 1972 Otvorený Most SNP v Bratislave Stavba mostu bola zahájená v roku 1967 a dodnes je jednou z dominánt Bratislavy. Kvôli cestnému ťahu mestom, do ktorého most zapadá, bola zbúraná časť historického centra. Architektonicky zaujímavá stavba je známa aj svojou reštauráciou s unikátnou vyhliadkou z vrcholu pylónu. 9. 5. 1974 Zahájen provoz prvního úseku pražského metra Jednalo se o první úsek trasy C mezi stanicemi Sokolovská (dnešní Florenc) a Kačerov. První část linky A byla otevřena v roce 1978 v úseku Leninova (dnešní Dejvická) a Náměstí Míru a linka B byla otevřena v roce 1985 (Florenc–Sokolovská). 1974 V Československu sa narodilo najviac detí v období existencie Československa Vrchol populačnej vlny, pre ktorú sa vžilo označenie „Husákove deti“. 1975 Vzniká ekologické hnutí Brontosaurus Vznik hnutí inspirovalo vyhlášení, konferencí OSN ve Stockholmu, roku 1974 Rokem životního prostředí. Původně šlo o jednoroční kampaň, která měla za cíl přivést mladé lidi k zodpovědnému přístupu k přírodě. Kampaň získala velký ohlas, což přimělo autory k pokračování v činnosti. V roce 1978 hnutí zorganizovalo první tábory pro děti a mládež, které jsou dodnes jednou z hlavních náplní hnutí. Apríl 1975 Václav Havel píše otvorený kritický dopis k celospoločenskej situácií Gustávovi Husákovi Václav Havel v dopise adresovanom najvyššiemu predstaviteľovi strany popisuje stav československej znormalizovanej spoločnosti prvej polovice 70. rokov. Reakcie na dopis od kompetentných sa Havel nedočkal, ale dopis bol vytlačený vo všetkých exilových časopisoch a mal veľký ohlas nielen medzi ľuďmi v Československu, ku ktorému sa dostal pomocou samizdatu, ale aj v západnej tlači. O rok skôr poslal dopis Federálnemu zhromaždeniu a Slovenskej národnej rade aj Alexander Dubček. Dopis sa dostal na západ a mal ohlas v niektorých zahraničných médiách. 29. 5. 1975 Gustáv Husák zvolen československým prezidentem Gustáv Husák vystřídal ve funkci Ludvíka Svobodu a na příštích 13 let tak zastával nejvyšší státní i stranickou funkci. 1. 8. 1975 Podpísaný Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe Prípravné jednania tzv. Helsinskej konferencie začali už na konci roku 1972. Konferencie sa zúčastnilo celkom 33 európskych štátov (všetky okrem Albánska), USA a Kanada. Záverečný akt konferencie mal tri koše, ktoré obsahovali nielen bezpečnostnú problematiku, ale aj riešenia problematiky vedeckej a kultúrnej spolupráce. Pre formujúce sa disidentské hnutie vo východnom bloku bol najdôležitejší tretí kôš, ktorým sa signatári zaväzovali k dodržiavaniu ľudských práv. 20. 6. 1976 Československo zvítězilo na Mistrovství Evropy ve fotbale Československý tým porazil Německou Spolkovou republiku na mistrovství Evropy v Jugoslávii 5:3 na penalty. V normální hrací době zápas skončil 2:2. Československý fotbalový tým tak získal první a jediné vítězství na fotbalovém šampionátu. Január 1977 Zverejnený text Charty 77 V reakcii na podpis Záverečného aktu Helsinskej konferencie vznikol dokument, ktorý sa stal zjednocujúcou platformou pre vznikajúci disent. Autori Charty 77 sa dovolávali dodržiavania ľudských práv domácim režimom, ku ktorému sa zaviazal na Helsinskej konferencii. Chartu podpísalo spočiatku iba 242 signatárov. Signatári Charty boli následne perzekvovaní a jeden z prvých hovorcov, Jan Patočka, zomrel na následky výsluchov ŠtB. 1977 Československá televize začíná vysílat seriál Nemocnice na kraji města Jeden z nejpopulárnějších československých normalizačních seriálů. Autorem je Jiří Dietl, přední československý scenárista televizních seriálů. Nemocnice na kraji města byla populární i v dalších zemích východního bloku a v západním Německu. Hlavní roli doktora Sovy ztvárnil Ladislav Chudík. 2. 3. 1978 Vladimír Remek ako kozmonaut tretej krajiny sveta vzlietol na týždenný pobyt vo vesmíre Vladmír Remek sa dostal do vesmíru v rámci programu Interkosmos, ktorý združoval niektoré socialistické krajiny za účelom výskumu kozmického priestoru. Vo vesmíre strávil spoločne s Alexejom Gubarevom 7 dní 22 hodín a 17 minút. 27. 4. 1978 Vzniká Výbor na obranu nespravedlivě stíhaných (VONS) Jednalo se o sdružení občanů, jehož cílem bylo sledovat a zveřejňovat případy politických vězňů a dalších osob pronásledovaných z politických důvodů. 16. 10. 1978 Karol Wojtyla se stává papežem Janem Pavlem II. Poprvé v dějinách se stal papežem biskup slovanského původu. Volba polského katolického duchovního měla velký vliv na aktivitu utlačovaných církví ve státech východního bloku. V červnu 1979 Jan Pavel II. navštívil rodné Polsko, kde ho přivítaly stovky tisíc věřících. 1982 Spevák Miroslav Žbirka poráža Karla Gotta a stáva sa Zlatým slávikom Prvý slovenský interpret, ktorému sa podarilo poraziť Karla Gotta v tejto ankete. Víťazstvo nadväzovalo na úspešnú dosku Sezónne lásky, ktorá obsahovala pieseň Atlantída – jeden z najväčších československých hitov 80. rokov. 10. 12. 1984 Básník Jaroslav Seifert získává Nobelovu cenu za literaturu Seifert, jeden ze signatářů Charty 77, byl v té době v nemilosti normalizačního režimu a vydával své básně v samizdatu. Seifert si nemohl kvůli zdravotnímu stavu Nobelovu cenu osobně vyzvednout, takže jí za něj vyzvedla jeho dcera Jana. Československá oficiální média se této události věnovala minimálně. 11. 3. 1985 Za generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu zvolený Michail Sergejevič Gorbačov Michail Sergejevič Gorbačov bol o generáciu mladší než predchádzajúci najvyšší predstavitelia komunistickej strany ZSSR a vo svojej funkcii sa pokúsil o zreformovanie sovietskeho systému. Zahájil politiku otvorenosti (glasnosti) a perestrojky (prestavby). V praxi išlo o sériu spoločenských a ekonomických reforiem, ktoré mali zefektívniť upadajúce sovietske hospodárstvo. 3. 5. 1985 Československá reprezentace se počtvrté během tzv. normalizačního období stává mistry světa v hokeji Mistrovství se tentokráte konalo v Praze. Československý tým byl zpočátku na turnaji v roli outsidera a do finálové čtyřky se dostal jako poslední. Ve finálové čtyřce ale nakonec československý tým porazil Sovětský svaz, Kanadu i USA a stal se po letech 1972, 1976–77 opět mistrem světa. 25. 3. 1988 Sviečková manifestácia v Bratislave Účastníci manifestácie na Hviezdoslavovom námestí protestovali proti náboženskému útlaku zo strany komunistického režimu. Manifestácia bola násilne ukončená zásahom Sboru národní bezpečnosti (SNB). Ide o jeden z najvýznamnejších protestov proti komunistickému režimu počas normalizácie. Leden 1989 Palachův týden Názvem Palachův týden bývají označovány občanské nepokoje, které probíhaly pět lednových dní roku 1989 na pražském Václavském náměstí. Byly do té doby největším projevem občanského odporu proti komunistickému režimu během normalizačního období. 1989 Pád štátno-socialistických režimov vo východnej Európe Dôležitý vplyv na vývoj v ostatných európskych krajinách mali udalosti vo vtedajšom Sovietskom zväze, kde vláda začala uskutočňovať prestavbu, sprevádzanú ekonomickými a politickými reformami. Sovietsky zväz stále menej zasahoval do vnútropolitických záležitostí ostatných krajín tzv. východného bloku. Ako prvý sa začal rúcať režim v susednom Poľsku. Nasledovalo Maďarsko, kde v priebehu októbra ukončila svoju činnosť Maďarská socialistická robotnícka strana. V novembri a v decembri toho istého roku sa definitívne rozpadli komunistické režimy v Nemeckej demokratickej republike, Bulharsku a Československu. Na rozdiel od charakteru Nežnej revolúcie došlo pri prevrate v Rumunsku k vlne násilia a vypuknutiu niekoľkodňovej občianskej vojny. V priebehu rokov 1989 – 1990 prebehli demokratické reformy aj v Juhoslávii. Na začiatku 90. rokov došlo k zriadeniu pluralitnej demokracie aj v Albánsku. 16. 11. 1989 Bratislavská studentská demonstrace Jednalo se o protirežimní demonstraci studentů Univerzity Komenského, která předcházela pražské demonstraci rozehnané na Národní třídě. Demonstrace probíhaly v té době v celém Československu, již o několik dní dříve i v Teplicích (11. 11.), které byly zaměřeny ekologicky. 17. 11. 1989 Násilné potlačenie študentskej demonštrácie v Prahe V tento deň, ktorý je dnes štátnym sviatkom, si pripomíname začiatok nežnej revolúcie, t.j. obdobie politických zmien, ktoré viedli k pádu vtedajšieho režimu, premene politického zriadenia a vytvoreniu demokracie. Hoci boli 17. novembra demonštranti napadnutí Verejnou bezpečnosťou, ďalší priebeh revolúcie sa už obišiel bez vážnejších násilností. 19. 11. 1989 Založeno Občanské fórum, o den později Veřejnost proti násilí Už dna dny po začátku sametové revoluce se v Praze utvořilo Občanské fórum. Toto sdružení občanských nezávislých aktivit odmítalo nedemokratický komunistický režim. Spoluzakladatelem hnutí byl Václav Havel, pozdější československý (posléze i český) prezident. Obdobnou roli hrálo ve slovenské části republiky občanské politické hnutí Veřejnost proti násilí. Z něj se později vydělilo několik politických stran, např. Hnutí za demokratické Slovensko. To hrálo důležitou úlohu při rozdělení Československa v 90. letech. 10. 12. 1989 Nástup federálnej vlády národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom Federálna vláda národného porozumenia bola ustanovená v decembri 1989. Jej hlavnou úlohou bolo pripraviť slobodné voľby. K jej nahradeniu potom došlo v júni nasledujúceho roku tzv. vládou národnej obete, ktorá existovala až do 2. júla 1992. Predsedom obidvoch zmienených vlád bol slovenský politik Marián Čalfa. 29. 12. 1989 Václav Havel byl zvolen československým prezidentem Po dlouhých jednáních byl nakonec 29. prosince Federálnímu shromáždění představen jediný kandidát na prezidenta – Václav Havel. Volba proběhla aklamací, Václav Havel v ní získal všech 183 hlasů poslanců Sněmovny lidu a 140 hlasů od poslanců Sněmovny národů. 23. 1. – 9. 4. 1990 Tzv. Pomlčková vojna Označenie pomlčková vojna sa obyčajne používa pre spor o názov Československa, ktorý eskaloval v prvom štvrťroku 1990. Celá diskusia bol značne emotívna a svojou mierou prispela aj k neskoršiemu zániku spoločného štátu. Samotný spor sprevádzali taktiež základné rozpory o osude federácie. Riešenie prišlo 9. apríla 1990, kedy sa Federálne zhromaždenie zhodlo na názve Česká a Slovenská Federatívna Republika, ktorý začal platiť od 23. apríla. 8. – 9. 6. 1990 První svobodné volby Ve volbách do Sněmovny lidu Federálního shromáždění v roce 1990 zvítězilo přesvědčivě Občanské fórum s počtem 3 851 172 hlasů (53,15 % odevzdaných) v hlasování za Česko a na Slovensku Veřejnost proti násilí (32,5 % hlasů). Komunistická strana získala v obou částech federace 13 % hlasů. Říjen 1991 Október 1991 Začal predaj kupónových knižiek Už v októbri 1991 začal predaj kupónových knižiek, vďaka ktorým ľudia dostali možnosť získať vlastnícky podiel v ktorejkoľvek štátom vlastnenej spoločnosti, ktorá sa akcie zúčastnila. Samotná kupónová privatizácia začala oficiálne až v roku 1992. 5. - 6. 6. 1992 Parlamentní volby v Československu V českých zemích vítězí Občanská demokratická strana (ODS) Václava Klause a na Slovensku Hnutí za demokratické Slovensko (HZDS), v jehož čele stál Vladimír Mečiar. 26. 8. 1992 Predsedovia národných vlád Václav Klaus a Vladimír Mečiar dohodli pri jednaní v brnianskej vile Tugendhat rozpad federácie Išlo o finálne jednanie, po ktorom oznámili Václav Klaus a Vladimír Mečiar, že spoločná federácia končí k 1. januári 1993. Dohodli sa aj na harmonograme rozdelenia. K poslednému dňu decembra 1992 mal prestať existovať československý štát a mali vzniknúť dva samostatné štáty: Česká republika a Slovenská republika. 1. 10. 1992 V účinnost vstoupila ústava samostatné Slovenské republiky K podpisu došlo na Bratislavském hradě 3. září 1992, účinnost byla stanovena od 1. října 1992. Tato mnohokrát novelizovaná ústava je v platnosti i v současné době. 25. 11. 1992 Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijíma ústavný zákon o zániku česko-slovenskej federácie Poslanci Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rešpektovali uznesenie Českej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky a potvrdili zánik spoločného štátu. 1. 1. 1993 Vznikají dva samostatné státy, Česká republika a Slovenská republika Subjektem mezinárodního práva se Česká republika stala zánikem federace 1. ledna 1993. Dne 12. března 1999 byla přijata do NATO a 1. května 2004 vstoupila do Evropské unie. Slovenská republika se stala členem Evropské unie téhož dne. Členem Severoatlantické aliance se Slovensko stalo přibližně o pět let později než Česká republika – 29. 3. 2004. Zdroj - časová os: https://cesko-slovensko.eu/casova-osa/ Otvor Oči © 2015 - 2023 All Rights reserved Výsledky volieb do NR SR: Voľby do NR SR 30.9.2023 27.9.2023 V sobotu dňa 30.9.2020 si volíme zástupcov do Národnej Rady Slovenskej Republiky. Voliť je naša občianske privilégium ale aj povinnosť. Tento deň môže byť pre nás Slovákov to ozajstné SNP 2.0! Všetky krajiny s nádejou sledujú naše voľby, či budeme prví, ktorí zvrátia šírenie toho čo v posledných 3 rokoch zažívame. Môžeme sa zapísať do dejín a spustiť lavínu oslobodenia sa ďalších krajín spod vplyvu upadajúceho hegemóna. Tieto voľby sú naša jediná a posledná šanca, aby sme zamedzili tomu, aby tu bolo aplikované posledné štádium korporátneho fašizmu. My občania by sme mali voliť na základe toho, čo nám jednotlivé politické strany predstavia, aký majú skutočný program a aké máme s nimi skúsenosti. Ale bohužiaľ, nie je to tak. Sila médií je tak obrovská, že vyhráva "pravda" predostrieraná médiami (samozrejme v spojení s vybranými stranami). Avšak len dovtedy, pokiaľ im neustále budeme veriť! Systém, v ktorom žijeme, chce pod rúškom „liberálnej“ demokracie postupne presadiť tú najhoršiu diktatúru, akú kedy svet zažil. Už dnes máte problém povedať to, čo si naozaj myslíte. Pretože, ak to nekorešponduje s názormi amerických jastrabov, máte problém. Toto nie je LEBOFico!! Konečne pochopte, že naša spoločnosť je prelezená rakovinou aktivistov z politických mimovládok (platených zahraničnými a domácimi oligarchami a službami) kričiacimi LEBOFico presne podľa hesla "Zlodej kričí chyťte zlodeja!". Najhoršie čo môžete urobiť je voliť stranu PS. Ich skutočný program (nie ten čo predstavujú v médiách a na bilbordoch) ale ten skutočný ako je zavedenie manželstiev homosexuálov, adopciu detí v týchto manželstvách, nespočetné množstvo pohlaví, otvorenie hraníc pre všetkých migrantov, zavedenie vymyslenej zelenej agendy (Nepamätáte si, že sme sa už na základke učili, že CO2 je nevyhnutný pre rastliny? Ako budú rastliny dýchať a žiť, keď znižujeme CO2!!?) a pod. Táto strana je ešte 100x horšia, ako to čo sme tu mali za ostatné 3 roky i keď sa samozrejme v mnohom podobajú a budú spolupracovať. Alebo ešte takto: Chcete aby Vaše deti mali v škole niekoľko wc a nevedeli kam patria, aby im poblúznili hlavy a nechávali sa preoperovávať? Chcete, aby ste nemali právo rozhodovať o svojom nezletilom dieťati, ale aby sa ho ujali mimovládky? Chcete byť pravidelne opichávaní voči rôznym vymysleným chorobám? Chcete žiť v 15-minútových mestách čo neznamená nič iné, ako také malé digitálne koncentráky, kde Vás uzavrú kedy sa im zachce? Alebo chcete mať digitálne peniaze, aby ste si mohli kúpiť len to čo Vám dovolia? Tak hurá do toho! Potom sa nesťažujte! Už ste raz volili amatérov veď "nech je sranda"! Otvorme konečne oči a uvedomme si tie neskutočné klamstvá všade okolo nás. Nielen v mainstreame, na sociálnych sieťach, v diskusiách, ale aj v kinách a divadlách. Všade sme terčom ťažkej manipulácie. Voliteľné sú jedine 3 strany SMER SD, Hlas SD a SNS. Ak ste ľavičiar môžete voliť SMER, ak ste viac „liberál“ alebo nemôžete odpustiť Ficovi (za inak úplne vymyslené kauzy) môžete voliť Hlas, ak ste pravicovo a kresťansky založený voľte SNS. Toto sú jediné relevantné strany so skúsenosťami a nefalšovanými odborníkmi, ktorý nás dokážu vyviesť z tohto marazmu a myslia to so Slovenskom vážne. Ostatné opozičné strany sú tzv. projekty pre zníženie voliteľnosti Smeru (LEBOFico)! Neveríte? Tak prečo neustále napádajú Smer na nie vládne strany? Slovensko urobilo za „smeráckych“ 12 rokov obrovský skok k lepšiemu. Slovákom sa nikdy nežilo tak dobre ako za vlády Smeru! Za ostatné 3 roky sme sa prepadli na chvost EU! Prestaňte hodnotiť stav Slovenska podľa médií. Prestaňte im veriť a premýšľajte vlastným rozumom, otvorte oči a srdce! Otvor Oči © 2015 - 2023 All Rights reserved P.S. Prieskumy sú falošné! Sú to predikcie, ako by mali dopadnúť predpripravené voľby! Uvidíme, ako sa vysporiadajú s prípadným rozdielom so sčítanými realnymi zápisnicami a online sčítavaním výsledkov Štatistického úradu. Voľba Prezidenta by mala byť povinnosťou pre každého človeka, ktorý chce, aby jeho vlasť spravoval ten najlepší možný prezident. Ak je výber z dvoch zlých, vždy je jeden z nich dvoch ten ešte horší. My sme jednoznačne vyhodnotili, že ten ešte horší je v tomto prípade ten, ktorého tlačia mainstreamové média, nakoniec - ako vždy. Už len to by vám malo napovedať, že je potrebné ísť voliť a voliť toho druhého, na ktorého si médiá navymýšľali čo sa dalo aj nedalo. Na Slovensku spravili presne tú chybu, že uverili mainstreamovým médiám a zvolili čapicu. Najhoršie je, že ak by vyhral u vás ten horší, tak si to vypijeme aj my, pretože už teraz hovorí, ako príde navštíviť Slovensko a spolu s našou čapicou pôjdu k susedom predstierať vojnovú pripravenosť oboch našich národov. Čiže našich synov posielať na front. Je teda aj v našom slovenskom záujme, aby takéto duo nevzniklo a preto vás prosíme voľte lebobabiša, lebo nám aj vám hrozí, že budeme zatiahnutý do vojny tak rýchlo, že sa nestihneme ani spamätať. Toto nie je strašenie ani hrozba - toto je jednoducho vopred pripravený komplot. Držíme vám aj nám palce! Otvor Oči © 2015 - 2023 All Rights reserved REFERENDUM 21.1.2023 Súhlasíte s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR? ÁNO 👍 Toto referendum nie je o žiadnej politickej strane ako sa vám mainstream snaží nahovoriť. Toto referendum je o tom, aby sme mali ako krajina možnosť odvolať vládu, ktorá si neplní svoje povinnosti a aby sme to mali zakotvené v ústave. Pôvodne to tak bolo, ale prezidentka spolu s aktivistickým ústavným súdom, kde prevládajú sudcovia dosadený neoliberálmi zlikvidovali túto možnosť. Takže nám neostáva nič iné, ako svojou voľbou ÁNO v referende poriadanom dňa 21.1.2023 napraviť túto chybu a dať všetkým politikom a aktivistom najavo, že to v tej našej ústave bude! Nezmysly o tom, že vláda má právo vládnuť na 4 roky sú na smiech a nemá to nič spoločné s tzv. "demokraciou". Prosím ukážme im svoju silu a v čo najväčšom počte sa zúčastnime tohto referenda. Nespoliehajme sa na ostatných, každý jeden máme túto povinnosť voči sebe, svojim deťom, rodine a našej vlasti! Keď sa nás naozaj zúčastní veľké množstvo, nebude také jednoduché ani umelo znížiť percento účasti, aby bolo neplatné. Je to naša posledná možnosť pred novou totalitou!! Otvor Oči © 2015 - 2023 All Rights reserved ____________________________ Výsledky: Dnes dňa 8.1.2021 o 14.00 sa lúčime s pánom generálom Milanom Lučanským, Človekom s veľkým Č, ktorý sa vo veľkej miere pričinil o to, že Slovensko je bezpečná krajina (resp. bola). Vyslovujeme týmto úprimnú sústrasť celej rodine generála Lučanského ako aj jeho blízkym, kolegom a priateľom. Dúfame, že vám bude aspoň malou útechou to, že Slovensko stojí za vami. Veríme, že všetci spoločne urobíme všetko preto, aby sa tento čin nepodarilo zamiesť pod koberec a celá pravda vyšla najavo vrátane spravodlivého trestu pre všetkých zúčastnených. Otvor Oči © 2015 - 2021 All Rights reserved Bratislava, Riaditeľstvo PZ SR, Račianska ul. - 8.1.2021 Zdroj: FB Zo smútočného prejavu...
Výsledky volieb do Národnej Rady Slovenskej Republiky - 29.2.2020
Kto "otvoril oči", tak pochopil, že slovenská spoločnosť je rozdelená na 3 časti. Nie na 2 ale na 3. Ako? Prečo? Žijeme v globalizovanom svete a mnohé veci, či sa nám to páči alebo nie, od neho závisia. Celý svet sa mení a bude treba ešte veľa zmeniť, ale nedá sa všetko zo dňa na deň. Dôležité je, aby sa zabránilo totálnej deštrukcii štátu. Sú dve strany, ktoré sa o to snažia. Snažia sa zabrániť totálnemu odovzdaniu štátu globálnej oligarchii a škodlivým ideológiám, ale zároveň previezť Slovensko týmto nebezpečným meniacim sa svetom. Preto máme mnohokrát pocit, že lavírujú. Nie je to tak, riešia priority a robia to pre občanov a pre Slovensko. Preto sú zosmiešňované a kriminalizované v mainstreamových médiách. Kto pochopil, ten vie: Smer SD a SNS. Potom je druhá skupina strán, ktorej úlohou je odobrať hlasy prvej skupine, pretože zlomiť Slovensko možno len rozdelením pronárodných hlasov. Bohužiaľ množstvo ľudí na toto skočilo a nechali sa cez diskusie a príspevky na sociálnych sieťach zmanipulovať k voľbe falošných pronárodných strán. To sú ĽSNS a Vlasť. Ich otvorená kritika Smeru SD a SNS pomohla zničiť jednotu pronárodných voličov. Médiá tieto strany kritizujú len tak, aby sa nepovedalo a viac menej ich ignorujú. S kým chce vládnuť ĽSNS a Vlasť? S opozíciou? Pretože obe strany opakujú vymyslené a nezmyselné mantry mainstreamu o kradnutí, prijímaní migrantov, spojení najvyšších činiteľov na mafiu a pod. Ak už si neviete pomôcť, a chcete silou-mocou voliť jednu z týchto strán, tak si aspoň vyberte Vlasť. A posledná skupina je tretia skupina strán, ktorá je absolútne poplatná a spolupracujúca s časťou americkej administratívy, ktorá chce stále ovládať svet. Chcú Slovensko zlomiť, zmajdanizovať, totálne podriadiť a odovzdať američanom. Sú to Za Ľudí, OĽaNO, SAS, PS - Spolu, KDH, Sme rodina, Dobrá voľba, Most Híd a aj ostatné menšie strany. Sú v absolútnom súzvuku s maintreamom, pretože majitelia týchto médií sú zároveň podporovatelia týchto strán a tzv. zmeny (bod zlomu) na Slovensku. Bohužiaľ množstvo ich voličov vôbec nechápe, čo podporujú. Spájanie dvojice Smer SD a SNS, ako možnej koalície s ĽSNS je dobre premysleným výmyslom na zníženie hlasov prvým dvom stranám a dokonaniu rozdelenia pronárodných hlasov. Toto je realita. Kto ju nevidí, bohužiaľ zatiaľ nedokázal prekuknúť falošné hry mainstreamu a ich majiteľov prepojených na globálnu oligarchiu. Uvidíme, či sa ešte v tomto týždni udeje niečo, čo "otvorí oči" ďalším ľuďom a pochopia túto realitu. Voľby sú vážna vec, voliť by malo byť povinné pre všetkých občanov SR, ako vyjadrenie príslušnosti k svojmu štátu, nevoliť totiž znamená voliť tretiu skupinu. A voliť niekoho z trucu, alebo "hodiť" to niekomu zo srandy je kopaním si vlastného hrobu. Je teda na Vás milí Slováci, akú cestu si do budúcna vyberiete. V každom prípade bude osudová. Otvor Oči © 2015 - 2020 All Rights reserved Dňa 29.2.2020 si volíme zástupcov do Národnej Rady Slovenskej Republiky. Načo ísť voliť? Áno, môžete namietať, že "keby voľby niečo riešili, dávno ich zrušia", ale nie je to celkom tak. Je to naša jediná a posledná páka, aby sme zamedzili tomu, aby tu bolo aplikované posledné štádium korporátneho fašizmu, ktoré prináša celá opozícia. Stačí sa pozrieť bližšie na Ukrajinu. My občania volíme na základe toho, čo nám politické strany predstavia a aký majú program. Aspoň by to tak malo byť. Bohužiaľ, nie je. Sila médií je tak obrovská, že vyhráva "pravda" predostrieraná médiami. Avšak len dovtedy, pokiaľ im neustále budeme veriť! Systém, v ktorom žijeme, chce pod rúškom demokracie postupne presadiť tú najhoršiu diktatúru, akú kedy svet zažil. Už dnes máte problém povedať čo si naozaj myslíte. Pretože, ak to nekorešponduje s názormi amerických jastrabov, máte problém. Toto nie je lebo Fico!! Konečne pochopte, že naša spoločnosť je prelezená rakovinou politických mimovládok (platených zahraničnými a domácimi oligarchami). Koho médiá najviac nenávidia? Na koho najviac nadávajú? No kotlebovci to nie sú. Tí boli vytvorení práve na odobratie hlasov jedinej sile, ktorá sa postavila proti presadzovaniu degradácie národa. Uvedomme si, že legitímne zvolená vláda Smeru čokoľvek spraví je prezentovaná v médiách v najhorších farbách a priestor okamžite dostávajú nikým nevolení "odborníci" z mimovládok, kadeakí "umelci" a ľudia, čo nemajú žiadnu zodpovednosť za stav spoločnosti a štátu!! Otvorme konečne oči a uvedomme si tie neskutočné klamstvá všade okolo nás. Nielen v mainstreame, ale aj v alternatíve, na sociálnych sieťach, v diskusiách, v kinách a divadlách. Všade sme terčom ťažkej manipulácie. Slovensko urobilo za ostatných 12 rokov obrovský skok. Pozrite sa všade okolo seba! Slovákom sa nikdy nežilo tak dobre ako dnes! Prestaňte hodnotiť stav Slovenska podľa médií. Prestaňte veriť médiám a rozmýšľajte vlastným rozumom, otvorte oči a srdce! Otvor Oči © 2015 - 2020 All Rights reserved PS: Toto nie je reklama, nikto nám za to neplatí! My volíme č.19 - SMER SD pretože sme otvorili oči! Je to naša jediná voľba! Jediná strana, ktorá zabezpečí pokračovanie rozvoja Slovenska a bezpečnosť, pokoj a profesionálne a zodpovedné vedenie nášho štátu. ______________________________ Netreba vymýšlať koleso, keď je nás viac, ktorí to pochopili. Pripájame články z leva-net, s ktorými sa stotožňujeme: (Ak vám naozaj záleží na Slovensku, prosím čítajte do konca) ______________________________ VOĽBY NA SLOVESKU Dostal som dnes od priateľov telefonickú otázku: „Poraď nám, prosím, koho voliť.“ Po mojej odpovedi: „Jednoznačne SMER a Fica!“ zostali šokovaní..., a ich prvou námietkou bolo: „Ale veď za jeho vlády boli zavraždení Kuciak so snúbenicou!“ „Zavraždil ich snáď Fico? Veď on a jeho vládna strana touto vraždou stratili najviac.“ - kontroval som. „Ale veď v novinách píšu...“ - zaprotestovali. „STOP! Chceli ste radu, dal som Vám ju. Prečo SMER a Fica, to je na minimálne hodinový rozhovor. Ak mi dôverujete, voľte Fica a SMER, dôvody podrobne vysvetlím, až sa stretneme. Napriek tomu aspoň v krátkosti: „Zvýšila sa za posledných 12 rokov životná úroveň a kvalita života obyčajných ľudí, a teda aj Vás, na Slovensku?“ „Áno!“ „Kto bol za tie roky dominantnou vládnou stranou? SMER! Kto zvýšil minimálne a celkovo mzdy? Kto zabezpečil zvýšenie dôchodkov, vianočný príplatok, zastropovanie odchodu do dôchodku vo veku 64 rokov formou ústavného zákona, presadzuje 13. dôchodok? SMER! Kto zvýšil materskú, pomohol presadiť obedy pre školákov zadarmo, vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo, preplácanie lyžiarskych zájazdov a dovolenkové poukazy (a tým pomohol naštartovať ekonomiku turistického vidieka)? Aj SMER! Kto bol vo vláde, keď sa zjednodušilo účtovníctvo a daňové priznanie pre drobných podnikateľov, zvýšením paušálnych výdajov až na 60% až do výšky (tuším) 20 000€? SMER! Kto vrátil Gabčíkovo, a teda vyše 360 miliónov € každoročného zisku z jeho prevádzky do štátnej kasy, čo dovtedy tiekli talianskej mafii – ENELu do vrecka? SMER! Kto zabránil prijímaniu migrantov na Slovensko a naďalej to nekompromisne odmieta? SMER! Chcete toto všetko stratiť?“ - „NIEÉÉ!“ „Tak voľte SMER a krúžkujte Fica!“ „Ale čo všetky tie kauzy a ďalšie veci, o ktorých sa píše v novinách?“ „Kto vlastní tie noviny a ostatné média? – finančné skupiny ako Penta, J&T, ESET a ďalší a za nimi stojaci oligarchovia a zahraničie. Čo píšu novinári a rozprávajú tv. hlásatelia? To, čo od nich chcú ich páni – oligarchovia – tí, ktorí ich platia. Na koho sa bude teda vylievať mediálna špina? – na toho, kto oligarchom prekáža – na Fica a „jeho“ SMER. Prečo? Lebo im stúpa na „kurie oká“ a bráni im (v rámci možnosti) si tu robiť, čo chcú... Lebo naňho osobne nič konkrétne, žiadne „maslo na hlave“, ktorým by ho mohli vydierať alebo korumpovať nemajú!!! Preto vždy, keď sa niečo niekde zomelie a prepukne, nastane okamžite hysterický mediálny povyk „...lebo Fico!!!“ Ale ak sa na to bližšie pozrieme, tak skutočne Fico?!! Nie, ani raz! „Takže ešte raz: ak chcete všetko toto, čo som vymenoval vyššie, stratiť, tak hoďte toho, čo Vám to zabezpečil, toho, čo Vás chráni pred moslimskou inváziou, cez palubu – zbavte sa Fica a SMERu... Len potom neplačte, lebo nie je zmena ako zmena. Aby ste sa nedostali potom z „dažďa pod odkvap a z kaluže do blata!“ Ukrajinci si tiež na uliciach „vyskákali“ zmenu. Chceli zmenu, aby oligarchovia stratili svoj vplyv cez korumpovaných politikov. A aj si ju na námestiach „vyskákali“: oligarchovia už politikov nekorumpujú. Už nemusia – sami totiž sedia vo vláde a v parlamente. A ako bonus k tomu si „vyskákali“ občiansku vojnu na Donbase, stratu Krymu, a teror fašistických polovojenských zoskupení banderovcov na zbytku teritória..., o rozpredaji všetkého ešte aj pôdy ani nehovoriac. Každý sa učí na vlastných chybách. Len hlupáci sú nepoučiteľní. Avšak tí múdrejší sa poučia na chybách iných. Poučíme sa na vlastných chybách a chybách Ukrajincov, alebo zostaneme nepoučiteľnými hlupákmi? Zmenu treba, no zmena musí byť predovšetkým zodpovedná – tak, ako to hlása volebný slogan SMERu: „Zodpovedná zmena!“ Lebo síce nie všetko funguje tak, ako by sme si priali, ale mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Za Dzurindu sme prišli o VSŽ a ich dane (Dzurinda ich predal US STEEL, a tí na daniach zo zisku nezaplatili ešte ani cent, a navyše, okrem premaľovanej fasády budov, neinvestovali skoro nič do technológií a počet zamestnancov sa rapídne znížil), prišli sme o Slovnaft, Palmu Tumys, Prešovský Solivar (kúpili ho Rakúšaci, zničili a vyviezli všetky technológie a pod značkou Solivar nám predávajú vlastnú ferokyanidom sodným „ošetrenú“ soľ), prišli sme o Gabčíkovo (Fico nám ho vrátil), elektrárne, atď. A prečo sa derú zahraničím a domácimi oligarchami podporovaní a platení liberáli k moci? No, lebo tu ešte je čo sprivatizovať, ešte je čo presunúť do zahraničných rúk: ešte máme lesy, pôdu, a predovšetkým pitnú vodu... A staneme sa cudzincami vo vlastnej krajine. Ak vôbec nejaké Slovensko o pár rokov bude... Lebo v týchto voľbách sa nerozhoduje len o tom, kto v nich zvíťazí, ale aj o tom, či Slovensko zostane ako štát na mapách aj v budúcnosti!!! A kto má v zuboch Rašiho, Žigu, Beňovú, či iných, za rôzne kauzy, či prešľapy – jednoducho ich nekrúžkujte, nedávajte im hlasy. Pomôžte Ficovi aj takto cez voľby očistiť si stranu od „škodnej“ a urýchliť uskutočnenie tej zodpovednej zmeny... Povzdych: „Kto sa má v tom vyznať, keď médiá takto informujú...“ „Jednoducho! Používajte vlastný rozum a jednoduché pravidlo: Koho média špinia – toho treba voliť! Teda Fica a SMER. A koho adorujú, tak na toho si treba dať pozor, lebo ten bude slúžiť oligarchom a zahraničiu, nie nám – občanom Slovenska.“ Neveríte? Pozrite sa, ako dopadli mestá a a obce, kde zvíťazili liberáli. Čo spravili ako prvé? Zdvihli dane z nehnuteľností , zvýšili si platy a tie obce a mestá prestali vykonávať určité povinnosti, vyhovárajúc sa na štát. A takto dopadne celá krajina, keď sa dostanú k moci – dvihnú dane, zvýšia si platy, zrušia všetky sociálne benefity a rozpredajú aj ten zbytok... Kiska sa netají, že sem navozí migrantov. Chceme mať tu taký bordel ako v Nemecku, Francúzsku, Švédsku a inde? Chceme byť napádaní moslimskými fanatikmi vo vlastných mestách? Kiska sa netají, že chce tu americké vojenské základne. Prítomnosť amerických vojenských základní na našom území znamená namierené ruské jadrové rakety na tieto základne a ich použitie v prípade nielen napadnutia, ale aj pokusu o napadnutie Ruska. Putin sa vyjadril jasne! Beriete si na osobnú zodpovednosť zvolením Kisku to, že Vy a Vaše deti budú žiť pod jadrovou hrozbou? PS/Spolu – Čaputová bola členkou PS. Čaputová je „Kiska v sukni“ – volením PS/Spolu si beriete zodpovednosť za to, čo som uviedol pri Kiskovi. Čaputovú financujú a podporujú Sorošove nadácie. Sulík (zástanca záujmov nemeckej priemyselnej lobby) sa netají, že zruší Zákonník práce a minimálnu mzdu. Čo to znamená pre pracujúcich? Buď otročiť za oveľa nižšie mzdy, než majú teraz, alebo odísť do zahraničia – doma ich nahradia veľmi rýchlo navození Ukrajinci, Rumuni, Vietnamci... Veľkopodnikatelia sa tým ani netaja. A zahraniční robotníci tu míňať zarobené peniaze veľmi nebudú – živia z nich rodiny, ktoré zostali u nich doma. Sulík chce štátom garantovaný dôchodok len cca 122€, zbytok si musia občania povinným odvádzaním 5% z príjmu nasporiť v druhom pilieri (v dnešnej dobe keď sa svetový finančný-ekonomický systém rúca!!! A bude sa drasticky meniť.) Každá liberálna strana, aj SaS, aj PS/Spolu majú v programe zrušenie ústavného zákona o zastropovaní odchodu do dôchodku vo veku 64 rokov. Zdravotná starostlivosť podľa Sulíka: Z povinného ZP len nutné zdravotné ošetrenie, za zbytok sa bude cvakať cash alebo nadštandartne pripoisťovať (ak mi neveríte, prečítajte si jeho tzv. zelenú brožúrku) Jedna rada pre podnikateľov: Sťažujete sa, že všetky tieto výhody pre pracujúcich, ktoré presadil aj Fico a SMER sú z Vašich daní a na Váš úkor, že z toho NIČ NEMÁTE!. OMYL! Práveže z týchto sociálnych balíčkov profitujete najmä Vy a bez nich by ste to už dávno „zabalili“. Pracujúci, obyčajní zamestnanci, dôchodci a deti sú Vašimi najväčšími konečnými odberateľmi – bez ich kúpyschopnosti, bez ich kúpnej sily nemáte svoju produkciu komu predať – to ONI sú Váš ODBYT! Jedinou budúcnosťou pre Slovensko a pre nás je silný volebný mandát SMERu a Fica. Nevoliť je alibizmus a zbabelosť a v konečnom výsledku posilnenie liberálov. Ich voličská základňa voliť pôjde v plnej zostave.“ „Ja osobne volím SMER a krúžkujem: 2. R. Fico, 11. Ľ. Blaha a ešte dve mená z týchto kandidátov: 9. E. Tomáš, 43. B. Ondruš, 67. R. Eliáš, 150. E. Kaliňak“ Nakoniec pár heslovitých poznámok: Ak niekto namietne, že v roku 2012 mal SMER parlamentnú väčšinu a jednofarebnú vládu a mohol všetko napraviť, tak žije v ilúziách. Prečo?
Od Fica a SMERu chceme zázraky, chceme, aby tu všetko fungovalo tip-top, aby to všetko za 3 volebné obdobia, prerušené dvojročnou (ne)vládou I. Radičovej, po bašovaní Dzurindu a jeho bandy, v podmienkach všetkých tých vyššie uvedených „čo je možné...“, okamžite napravil. A zabúdame, že ani Putinovi sa to doposiaľ s oveľa väčšími možnosťami ani po 20-tich rokoch plne v Rusku nepodarilo... A kde je Rusko a kde Slovensko? Vnútroštátna a zahraničná politika každého štátu je podriadená globálnej politike!!! V globálnej politike končí éra Pax Americana, USA čaká perestrojka, akou si prešlo Rusko v 90-tych rokoch a nielen liberalizmus, ale aj celkovo kapitalizmus je vo svete zámerne svetovým zákulisím likvidovaný. Ak na Slovensku teraz zvíťazia liberáli (SaS, PS/Spolu), tak Slovensku nielenže ujde „svetový vlak“, ale ono navyše nasadne na vlak, idúci opačným smerom. Kotleba a ĽSNS sa snaží o obrodu ľudáckeho režimu. A na pomoc mu v poslednom týždni priskočil Matovič so svojim OľaNo (ani jeden ani druhý nie sú skutočnými slovenskými patriotmi). V prípade ich víťazstva hrozí Slovensku jemnejšia forma fašizmu, ekonomická a politická izolácia... Politikou, presnejšie problematikou riadenia spoločenských systémov a supersystémov sa zaoberám už vyše 8 rokov. Študujem a prekladám diela z oblasti riadenia spoločenských systémov. Mám prečítaných tisícky strán analýz aktuálneho vývoja, dejinných procesov a predpovedí budúceho vývoja. Róbert Fico je najzdatnejším a najlepším politikom, akého Slovensko momentálne má k dispozícii. Preto jednoznačne bezalternatívne teraz volím Róberta Fica a ďalších kandidátov SMERu, ktorí ho podporujú. Zdroj: leva-net.webnode.cz/products/volby-na-slovensku-koho-volit/ ______________________________ NEVOLIŤ SMER? Z diskusie: Kolko to uz je smer vo vlade? 12 rokov teraz? preco pan daniel nie je vo vezeni? preco dokonca pan daniel je stale advokatom? a preco americky mimovladkari a pani todova disponuje celym spisom? Preco pan kiska robi volebnu kampan a nesedi vo vysetrovacej vezbe za danove a pozemkove podvody? A tak dalej. Preto stranu smer nevolim a ani volit nebudem, nemusite ma presviedcat. Prečo, prečo, prečo? Prečo je v lete tráva zelená, prečo sú v abecede písmená? Tak predne, SR je stále kolóniou (zámerne to zjednodušujem, bolo by to na viac strán. Nič nie je čiernobiele a všetko so všetkým súvisí. Ľudia majú radi jednoduché vysvetlenia, ale sú javy, procesy a skutočnosti, ktoré sa jednoducho popísať nedajú). Keď vznikol Smer, tak mal vo volebnom programe, okrem iného, reprivatizáciu strategických podnikov. Potom vyhral voľby a na reprivatizáciu SP sa tíško zabudlo. Prečo? No pretože už len pokus o niečo také by znamenal štátny prevrat v zahraničnej réžii. Prinajlepšom. To je jeden z príkladov. Smer dvakrát zostavil vládu na štyri roky. Počas tohto času proti nemu a zvlášť proti R. Ficovi brojila celá mediálna fronta. Nech urobili čokoľvek, všetko bolo zlé. Prečo? Na pochopenie si stačí pozrieť vlastnícke vzťahy týchto médií. A položiť prostú otázku – to naozaj robili všetko tak zle, alebo len vlastníkom médií prekážali v ich aktivitách a brzdili ich v rozlete? Na to nech si každý odpovie sám (legenda o nezávislosti médií je, samozrejme, len mýtus šírený práve a len týmito nezávislými médiami). Potom nastalo obdobie Radičovej vlády, kedy sa kopec vecí, čo dosiahli predtým vlády Smeru, osekalo. Ale zato nám najlepší ekonóm v galaxii Mikloš menom SR podpísal z postu ministra financií účasť na Eurovale, okrem iného. Neudržateľnú situáciu „šalamúnsky“ vyriešili cez SaS a spojené hlasovanie o dvoch absolútne nesúvisiacich veciach. Znova sa dostal k vláde Smer a nadviazal na svoje predošlé obdobia. Samozrejme, jeden a pol roka medzitým stačilo na to, aby museli v mnohých oblastiach začínať takmer odznova. No a po jednofarebnej vláde máme dnes končiacu vládnu koalíciu. Kde SNS si hrá svoje, i keď pomerne spolupracuje so Smerom. Reprivatizovalo sa Gabčíkovo, dali sa obedy školákom a vlaky zadarmo. Pomaličky sa dvíhali dôchodky, sociálne príspevky, minimálna mzda a tak ďalej. Samozrejme, zas naopak tu boli rôzne brzdenia, najmä zo strany Mostu, čo je jeden z projektov zahraničných záujmov u nás. Lenže tak, ako nebola iná možnosť, len ísť tentoraz do vlády s nimi a tak ich zároveň mať aspoň trochu pod kontrolou, tak nebola možnosť posadiť na stoličku ministra zahraničia svojho človeka. A preto, že koaličná zmluva ponechávala rezort MZV Smeru, tak tým kurátori z Hviezdoslavovho námestia zabili dve muchy jednou ranou. Dostali tam svojho Lajčáka a zároveň jeho aktivitami ubrali sympatizantov Smeru. Smer v tejto situácii nemal inú možnosť, ako hrať s nimi divadlo o nominantovi Smeru na poste ministra ZV. Na niektoré otvorene povedané informácie doba ešte proste nedozrela. No a prečo Daniel L. behá po slobode a škodí, kde môže? Prečo Andrej K. založil stranu a chystá sa pomaly zostavovať vládu, keď by mal skôr sedieť vo vyšetrovacej väzbe? Situácia vo svete a tým pádom aj u nás sa mení, lenže má to svoje tempo. A sú procesy, ktoré sa v danom časopriestore s danými súvislosťami nedajú urýchliť. Daniel L. je jednou z najvyšších figúrok zahraničnej koloniálnej moci u nás, pod jeho rezidentúru patria niektorí poslanci Sme rodina, SaS, Mostu. Donedávna bol absolútne nedotknuteľný a počítalo sa s ním ako s veľmi perspektívnym kádrom na najvyššie miesta. Ale napriek tomu došlo k tomu, že sa prevalila jeho „nehoda,“ pri ktorej usmrtil na priechode pre chodcov dôchodcu. To naznačuje, že jeho ochrana, i keď stále ešte veľmi silná, už nie je tým, čo pred pár rokmi. Pretože byť to o dva-tri roky skôr, tak o tom incidente nevie nikto. Andrej K. je tiež agent koloniálnej moci u nás a ako taký má tiež ochranu. Zatiaľ. A aj napriek tomu už bol nútený „pustiť chlp,“ keď ho usvedčili s daňových podvodov. Lenže doba ešte, žiaľ, nedozrela na to, aby boli títo dvaja a ďalší im podobní plne stíhateľní. Už to, že relatívne nedávno R. Fico otvorene novinárom povedal, že sú prostitútky, ktoré škodia Slovensku, o niečom značí. Pretože to nebolo o tom, že sa prebral po dlhých rokoch z letargie a uvedomil si to, to vedel už dávno, ibaže to nebolo možné povedať ani potichu. Ešte k tomu, prečo Smer je vo vláde a chce byť vo vláde, teda z pohľadu R. Fica a jeho tímu (ambície kukučích vajec typu Zala, Beňová, Raši atď sú samozrejme iné). Sedením v opozícii, čo by mimochodom bolo celkom pohodlné, by nechali voľnú ruku druhej strane. To jest pohrobkom dzurindovcov a miklošovcov, ktorí by sa tu vybujačili, kým by bolo čo ničiť. Čiže R. Fico a spol. zvolili stratégiu byť radšej vo vláde, i keď za cenu veľkých ústupkov (napr. Lajčák) a pritom jednak brzdiť procesy, škodiace Slovensku a na druhej strane sa snažiť ako-tak zlepšiť, čo sa dá. Keďže v tomto – doposiaľ ešte stále platnom – rozdelení sfér svetového vplyvu sme len kolóniou, tak nie je nijaký záujem na tom, aby sme prosperovali, rástli, rozvíjali sa. Jedine aby sme v plnej miere slúžili metropole. Čomu sa snažia predstavitelia väčšiny strán aj plne vyhovieť. A popri tom si ešte uchmatnúť niečo pre seba a svojich kumpánov. Takže keď to zhrniem – nebyť Smeru v štyroch vládach po dzurindovských „reformách,“ tak už sme na úrovni niektorých pobaltských štátov. No a keďže sa situácia vo svete začala meniť len nedávno, tak sa doposiaľ nedalo robiť iné, len brzdiť úpadok, ako sa najviac dá. No napriek tomu sa podarilo Smeru dosiahnuť aj niektoré pozitívne výsledky. Na uvedomenie si týchto vecí stačí zdravý sedliacky rozum a základné počty. Inak ešte s tým Lajčákom – z materálov Wikileaks je zrejmé, že sa o zložení vlád rokovalo na Hviezdoslavovom námestí (rozhodoval ríšsky protektor a nie domáci politici). Takže spočítané a podčiarknuté, R.Fico a jeho tím za tie roky urobili kus roboty. Samozrejme, verejnosť si pamätá podružnosti ako predražené CTčka alebo nezmysly typu 640 mil. USDolárov na účte na Belize. P.S. Stále je to len a len o tom, čo by bolo, keby Smer nevládol. A čo všetko by kto urobil. No bol by tu podľa všetkého taký raj na zemi, ako na Mesiaci (mesačná krajina a ani noha). P.P.S. M. Kotleba a spol. začali pred pár rokmi ozvučovať niektoré témy, pokladané oficiálne za konšpirácie. Lenže jednak na to majú krytie Vatikánom – poviem priamo zadanie. A potom, ako akože nesystémová strana, určená za opozíciu s úlohou vychytať čo najviac hlasov nespokojnej väčšiny, si to nie len že mohli dovoliť, ale aj museli. Lenže v tomto divadle sú role rozdané a scenár jasný, takže roli vládnej strany neprináležia repliky istého typu. Teda ešte zatiaľ. P.P.P.S. Treba používať zdravý úsudok a vyvarovať sa zbytočných emócií. A hlavne trpezlivosť. Pretože každý, kto by išiel robiť radikálne zmeny vo veľkom, tak by skončil v priebehu pár mesiacov. A dosť možné, že aj fyzicky. Ono je obrovský rozdiel na niečo upozorňovať, viesť jalové a silácke reči a je rozdiel mať možnosť niečo urobiť. A ešte viac to naozaj urobiť. Zdroj: http://leva-net.webnode.cz/news/nevolit-smer/
Diskusie sa stali pohodlným nástrojom na manipuláciu! Bežný občan má možnosť sa v diskusii vyjadriť k tomu čo číta. To je výborná vec! Tak prečo to nevyužiť a nenasadiť manipulátorov?... Zašlo to až tak ďaleko, že väčšina diskutujúcich sú platení diskutéri (manipulátori). Ak vidíte niekoho denne prispievať stovky príspevkov je to platený troll. Online diskusie sa zmenili na totálnu manipuláciu čitateľov. Normálny pracujúci človek nemá šancu, čas a ani chuť prispievať do diskusií niekoľko hodín denne a mať niekoľko nickov. Dávajte si na to pozor, je to jeden z mocných nástrojov, ako Vás zmanipulovať, aby ste sa priklonili na stranu, ktorú Vás manipulátor potrebuje dostať, či už sa to týka toho, aby ste uverili nejakej téme, alebo aby ste ako volič prešli k inej politickej strane. Podľa výsledkov, ktoré vidíme v diskusiách, je zjavné, že tento systém, je ešte stále dosť účinný... Otvorte oči! Vždy platí: 1) Mainstream Vám klame! Čím viac vás médiá o niečom presviedčajú tým viac je to klamstvo! Prečo? Pretože slúžia svojim majiteľom a už prestaňte veriť tomu, že títo majú rovnaký záujem ako bežný občan! 2) Sledujte čo najviac zdrojov informácií - urobte si vlastný záver a nikdy ..NIKDY.. nedajte na to, o čom Vás presviedčajú v médiách a diskusiách. Robte si len a len vlastný názor. Ten si tvorte z činov. Sledujte, čo sa preukázateľne a skutočne deje! Čo kto v skutočnosti robí alebo robil! Sledujte činy nie slová a sľuby! Otvor Oči © 2015 - 2020 All Rights reserved Číslo oficiálneho účtu: SK90 7500 0000 0040 0859 1229 Variabilný symbol: 6122019 INFO: Upozorňujeme, že v tejto chvíli nedokážeme verifikovať finančné zbierky iných súkromných subjektov. Ozývajú sa nám mnohé združenia či subjekty, ktoré nevieme narýchlo overiť. Ak chcete naozaj pomôcť ľuďom, ktorých postihla táto tragédia, prosíme vás, aby ste využívali výhradne oficiálny účet mesta Prešov, na ktorý dohliada Odbor financií a mestského majetku mesta Prešov. Ďakujeme. QR kód pre mobilné platby: V ostatnej dobe na nás vyskakujú z mainstreamu a soc. sietí samé hoaxy ohľadom života pred rokom 1989. Tí čo sme to prežili a vieme porovnávať, sme vo veľkej miere pochopili, že to nebolo zďaleka také zlé, ako sa nám to rovnako vtedy, tak aj dnes, snažia liberáli a ich nohsledi predostierať. To že sme nemali "vysnívané západniarske" tovary bolo spôsobené tým, že sme žili pod embargom západu. To tu nikto nespomína. Západ tak ako dodnes embarguje Kubu, Venezuelu, Koreu, Rusko a mnoho iných krajín, embargoval aj nás. A keď už zistili, že sú na dne a potrebovali nové trhy tak nám spravili majdan, resp. tzv nežnú revolúciu. To čo pre nich ako Východ skutočne znamenáme nám dokázali tým, že boli ochotní investovať do nových liniek na výrobu nekvalitnejších tovarov, namiesto toho aby dodávali svoj originál. Dobre vedeli, že než na to prídeme sa im táto investícia stonásobne vráti. Otvor Oči © 2015 - 2019 All Rights reserved Zdroj foto: FB Dňa 28. októbra 2019 si pripomíname 101. výročie vzniku Československa. Je to jeden z najdôležitejších dátumov novodobej histórie. Bez vzniku Československa dňa 28.10.1918 by dnes Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou neexistovalo. Nezabúdame! Otvor Oči © 2015 - 2019 All Rights reserved Martinská deklarácia alebo Deklarácia slovenského národa je dokument z 30. októbra 1918 prijatý na zhromaždení v Martine, kde sa účastníci prihlásili k seba určovaciemu právu národov a ustanovili SNR ako jedinú predstaviteľku oprávnenú vystupovať v mene slovenského národa. Deklarácia bola prijatá ako samostatný štátoprávny akt slovenského národa, ktorým Slováci oficiálne rušili zväzok s Uhorskom, a to nezávisle na udalostiach v Prahe. Predstavuje jeden zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu.
Otvor Oči © 2015 - 2019 All Rights reserved Posledné zbohom legende Československej populárnej hudby. 🕯️ Úprimnú sústrasť rodine, blízkym a fanúšikom 🕯️ Ako niekto správne povedal "Odišiel soundtrack nášho života ...". Presne tak to cítim. Aj keď ste nemuseli byť jeho veľkým fanúšikom, celý náš život nás jeho hudba sprevádzala na pozadí našich životov. Bude nám veľmi chýbať. Našťastie nám zostáva veľa zvukových a obrazových záznamov jeho činnosti a jeho obrovské srdce tu zostane s nami navždy. Ďakujeme! Odpočívajte v pokoji Maestro 🕯️❤ Otvor Oči © 2015 - 2019 All Rights reserved Vrátim sa k oslavám 75. Výročia SNP, pretože musím reagovať na to, koľko "slovákov" nenávidí vlastný štát a vlastných spoluobčanov. Celý víkend čítam kadeakých chytrolínov mudrujúcich o priebehu osláv SNP. Musím povedať, že mne sa oslavy veľmi páčili. A to nie len oficiálna časť, vojenská prehliadka, ale aj večerný galaprogram. Ďakujem všetkým, ktorí sa na tom podieľali. Ale tu sa akosi vytratilo váženie si práce druhého. Vieme len kydať. Musím vyzdvihnúť z oficiálnej časti prejav predsedu parlamentu Danka, kde konečne správne pomenoval, kde sú naši nepriatelia! Je to presne tak, liberáli aj neonacisti, pretože sú to dve strany tej istej palice. Palice prichystanej tĺcť slovákov do posledného dychu. Kým toto nepochopíme, že spolu tvoria novodobý fašizmus, prehráme! Dobre sa pozrite kto s kým spolupracoval na Ukrajine - majdanisti - liberáli a neonacisti!! A tak to bude aj u nás, keď nastane správna doba. Aj v minulosti boli nacisti podporovaní deep statom! Nedajte sa klamať diskusiami, zástancovia týchto ideológií sú platení z rovnakého zdroja. Používajte vlastný rozum a srdce! Čo sa týka vojenskej prehliadky najlepšie je ak o tom vypisujú majitelia modrých knižiek, však? Áno, nedá sa to porovnať s prehliadkou v Moskve, ale preboha - ich je 150 miliónov, sú svetová veľmoc a nás je 5 miliónov, a nie sme úplne sebestačný, tak čo očakávame? Možno by mohli vojaci "krajšie" pochodovať, ale inak tej prehliadke nebolo čo vytknúť. Myslím, že po totálnom zničení našej armády dzurindovcami, a galkovcami opäť pomaly vstávame z popola! A na záver: večerný slávnostný program bol jeden z najlepších galaprogramov v histórii samostatného Slovenska vôbec. Ľuďom sa to páčilo, bolo vidieť, že ich to baví. Tak prestaňte mudrovať a ohovárať. Začnite žiť, začnite vnímať krásu okolo seba, začnite si vážiť seba aj druhých, začnite byť vďačný za maličkosti vo svojom živote, pretože nenávisťou a zlobou sa nepohnete z miesta. Ešte raz: Ďakujem za krásne a vkusné oslavy 75. Výročia SNP!! ❤ Otvor Oči © 2015 - 2019 All Rights reserved Slovenské národné povstanie (SNP) bolo ozbrojené povstanie domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu Wehrmachtu na územie Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými vojskami. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky síce našu povstaleckú armádu koncom októbra 1944 porazili, ale časť povstalcov prešla na partizánsky spôsob boja a pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia Slovenska sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar v roku 1945. Dnes, keď sa k moci derú sily, ktoré majú blízko k fašizmu musíme byť bdelí viac než kedykoľvek predtým. História sa zvykne opakovať, a len my všetci tomu môžeme zabrániť! Nikdy nezabudnime na odkaz Slovenského národného povstania! Otvor Oči © 2015 - 2019 All Rights reserved |
Details
This section will not be visible in live published website. Below are your current settings: Current Number Of Columns are = 3 Expand Posts Area = 1 Gap/Space Between Posts = 10px Blog Post Style = simple Use of custom card colors instead of default colors = Blog Post Card Background Color = current color Blog Post Card Shadow Color = current color Blog Post Card Border Color = current color Publish the website and visit your blog page to see the results
Archives
April 2024
|