Záporné miery v EÚ sú prejavom zúfalstva elít, pravda, ktorú sa médiá boja povedať

Bankový sektor v Európe je teraz v príšernom stave. Aj napriek sľubovanému ozdraveniu ekonomiky a sľubovanému rastu mier, najskôr ECB zaviedla záporné úrokové miery, zdvojnásobila program tlačenia eur a následne Fed prišiel s tým, že bude predsa len dvíhať miery pomalšie ako plánoval. Záporné miery, po tom čo ich pred mesiacom začali Japonci, dorazili aj do EÚ, v zúfalej snahe bankárov vyhnať investorov do chladu a zimy na trhy akcií a banky tvoriť pôžičky.

Záporné miery sú však medicínou, voči ktorej nemá bankový sektor v EÚ žiadnu imunitu. Samotný sektor je však na hrane kolapsu. Podkapitalizované banky na juhu Európy už nedokážu do ekonomiky pustiť viac dlhu, majú čoraz väčšie starosti udržať pokope to čo majú na súvahách teraz. A do toho ešte negatívne miery, ktoré erodujú posledné zvyšky kvalitného kolaterálu. Sledujeme neskutočne ponižujúce kroky bankovej elity.

Obyčajne slovenské médiá nesledujem, ale keď do nich nazriem, tak len aby som sa zasmial alebo zalamoval rukami nad debilitami, ktoré sú schopní títo blázni vypotiť. O rozhodnutí spraviť úrokové miery záporné písali ako o neočakávanom kroku. Samozrejme, pre mňa to bol krok veľmi očakávaný a keby títo patrtovia poznali takú vec ako je vytvoriť si na problém vlastný názor, neprekvapilo by ich Draghiho posledné rozhodnutie. O tom, že zavedú záporné miery som písal celý boží rok, zatiaľ čo naše médiá hádzali na ľudí sople o globálnom ozdravení ekonomiky a dvíhaní úrokových mier. Bol to krok ako samozrejmý, tak zúfalý zo strany Európskej centrálnej banky. Ako som rok písal na tomto blogu, západným bankárom teraz ostávajú už len zúfalé kroky. Sú rovnakou bandou úbožiakov ako európska byrokracia alebo potkani z neziskoviek. Ale poďme sa pozrieť na to čo sa stalo.

ECB zaviedla negatívnu mieru -0,4%, pretože teraz zvádza ukrutný boj s defláciou. Musia nás zachrániť pred poklesom cien položiek, ktoré nahádžu do koša výpočtu indexu spotrebných cien. Poďla dementov v médiách, ceny nerastú moc rýchlo a musíme teraz ďakovať Hypermáriovi Draghimu z ECB za to, že to chce zmeniť. K tomu, že bude strhávať úrok z depozitov bánk, bude navyše devalvovať euro, tlačiť 80 miliárd eur mesačne na nákup prakticky bezcenných štátnych dlhopisov a navyše teraz aj dlhopisov korporátnych. Čiže banky vám budú kradnúť peniaze a devalvovať vaše úspory zbesilým tempom preto, aby zachraňovali veľké banky v EU, ktoré nakúpili dlhopisy o ktoré by si jeden bicykel neoprel. Ale finanční imbecili v médiách sa tvária šťastne ako teplý párik v parku za letného dňa.

Nehovoriac o tom, že všetky spomenuté kroky idú proti mantrám, ktoré liberálni trhoví jehovisti vo vládach, médiách a neziskovkách hlásali po roku 1989. Nehľadiac na to, že tieto plody mysle eurokratov ožobračujú ľudí, ktorí na svoje úspory museli ťažko makať a teraz im budú miznúť pred očami. Títo jehovistickí paznechti, obyčajne zo slovenských fakúlt orientovaných na finančníctvo a žurnalistiku majú v hlavách tak nasrané, že si ani neuvedomujú, aký majú záporné miery dopad na európsky bankový sektor a vnútorné a vonkajšie mechanizmy pozícií európskych bánk. Záporné miery teraz zaženú do absolútneho čierneho rohu aj tie posledné zvyšky kvalitného kolaterálu, ktorý ešte v systéme ostal.

Banky v južných štátoch eurozóny sú extrémne podkapitalizované. Talianske, Grécke a Portugalské banky sú teraz na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Nedokážu už do ekonomiky pumpovať viac dlhu, aj keby ich ponúkali zadarmo. Ekonomika EÚ je presýtená dlhom a bankám v EU chýba akýkoľvek kapitál, ktorý by mohol slúžiť ako báza, ako kolaterál, pri ďalších pôžičkách. Proste nie je reálne, aby mohli v ekonomike vytvárať nové dlhy. Súvahy európskych bánk sú doslova príšerné. Nerekapitalizovali sa tak ako banky v USA. V roku 2012 sa ovčania skladali na euroval a mediálni imbecili nám tvrdili, že sa tak euro zachráni, ale reálne sa žiadne vnútorné problémy eura sa nevyriešili. Iba sa znížili ceny dlhopisov, aby sa sa uľahčila správa dlhu a to bolo všetko. Žiadne ozdravenie súvah, žiadne čistenie prestrašných dlhov. Nič. Akcie týchto bánk kolabujú 20-35% od začiatku roku. S poklesom hodnoty ich akcií problémy zohnať kapitál len narastajú.

Draghi v roku 2012 povedal, že urobí všetko čo bude treba. Hotovo. To je celé čo držalo eurozónu na nohách. Spravíme hromadnú obetu najchudobnejších v eurozóne, devalvujeme našu menu tak, ako to dokážu len Japonci. Položíme na oltár neviniatka. Hocičo pre našich bohov v skleníkových budovách. To je celá stratégia záchrany eura. Ale tíško. O tom ani muk. Lebo na Slovensku sa musíme vyjadrovať slušne a pekne a o takýchto veciach nehovoriť. Potom si môžete dovoliť všetko. Jedno je, že si podávame ruky s ľuďmi, ktorí nechávajú vraždiť deti, zatýkajú novinárov, upaľujú celé obytné štvrte aj s ich rezidentnmi a obchodujú s odrezávačmi hláv. Hlavné je sa pekne vyjadrovať a potriasať si chápadlom so startupovou komunitou na Slovensku a tiež neustále brbľať čosi o slušných ľuďoch. To je hlavné, potom budete najkrajší a najlepší mimoň na Slovensku. Môžete dokonca nosiť aj nahovno ušitý oblek!

Ale naspäť k bankám. Problémy európskych bánk, ako som celý minulý rok samozrejme dokumentoval, sú oveľa väčšie ako v roku 2012. Povedzme, že oficiálne čísla MMF o páke európskeho bankového sektoru môžeme brať vážne a pomer ich záväzkov k aktívam je 26:1. Ale to je aj tak ukrutne veľa, zvlášť keď ich akcie sú dole 20% za necelý kvartál ľudia! Stačí 4% diera v aktívach a banka sa vyparí ako saláfista po ruskom bombardovaní. Lehman keď skolaboval, jedna inštitúcia, bola prepákovaná na 30:1, A tuna máme skoro to isté číslo na celom sektore. Stačí skutočne malá strata v kapitále, len malá dieročka na knihách v kapitole kvalitného kolaterálu a sú hotoví.

Mário Drahgi sa snaží zápornými mierami vtláčať kapitál do akcií a dolára, lebo teraz už nie je veľa miest, kde by sa veľké peniaze mohli skovať. Radšej ich skovať do akcií ktoré majú dividendy, než ich nechávať v depozitoch, kde strácajú na hodnote. A taktiež kvôli udržaní stability úrokových swapov. Aby zdržali pozitívny spread medzi mierami US dlhopisov a dlhopisov v EÚ. Úrokové swapy sú psychiatria sama o sebe, možno im venujem v budúcnosti nejaký článok. A vykupuje z bánk bezcenné dlhy, ktoré vybuchnú na ich knihách a erodujú im súvahy. Najnovšie idú skupovať aj korporátne dlhopisy, ktorých cena je v skutočnosti 30 centov z eura aby uľavili ich kapitálu.

A tu začínajú problémy, ktoré náš profesionálny komentátor zo slovenskej špičkovej absolútne slovenskej univerzity, ktorý nemôže prežiť že to v živote dotiahol do Bratislavy, nevidí. Negatívnymi mierami síce zachraňujú akciové trhy a upevňujú lešenie pod dolárom, ale zároveň to je kyselina pre súvahy európskych bánk. Tým, že ECB zavádza záporné miery, znehodnocuje kvalitný kolaterál na knihách európskych bánk. Z aktívna so záporným výnosom robí pasívum. Z niečoho cenného robí vec bezcennú. Ktorý investor by si kúpil aktívum so záporným výnosom pre lepší dôvod, ako ho podržať krátkodobo kým pôjde hore a potom ho rýchlo streliť nejakému hlupákovi. Takýto inštrument nenájde investora, len špekulanta. Takýto dlhopis nie je kvalitný kolaterál, ale to čo nájdete na prechádzke parkom v tráve. Banky Európe držia kopec derivátových obchodov, kde používajú takéto dlhopisy ako kolaterál a s obrovskou pákou. Záporné miery teraz začnú robiť skutočné masakre na ich derivátových knihách. Najlepší kolaterál pre derivátové knihy sú každopádne štátne dlhopisy, ale zavedením záporných mier ich knihy začnú pomaly ale iste vybuchovať.

Bankári nemajú na výber. Akýkoľvek krok, ktorý teraz spravia bude pre nich katastrofou. Sledujeme momentálne blbečkov, ktorí sa cez Vianoce vlámali do domu chlapca, z ktorého vyrastie najznámejšia žijúca smrtka. Pár možností samozrejme teoreticky existuje, ako zatvorenie bánk, alebo zcyprusovanie účtov. Ale je otázne, ale či ľudia v procese záchrany dlhovej štruktúry a systému ako takého, týchto mokrých banditov nepovešajú na najbližšie lampy. 100 biliónová bublina bude postupne erodovať. Rizikové dlhopisy s vysokým výnosom už začali svoj pád. Dlhopisy rozvíjajúcich sa a hlavne komoditných ekonomík zažívajú stredovek. Na rad prídu korporátne dlhy a teraz aj v rozvinutých ekonomikách ako sú Japonsko a EÚ zavádzajú záporné miery. Kvalitný kapitál mizne ako prd vo vetre. Máme vo svete 550 biliónov derivátov viazaných na úrokové miery, to je 10x toľko koľko počas roku 2008. A ani zaboha nevieme koľko máme OTC derivátov, ktoré medzi sebou robia banky bez akejkoľvek regulácie. Gigantické trhy derivátov s prakticky žiadnou normálnou likviditou.

To je realita ktorej čelíme, ale trulichvost napíše upokojujúci článoček o tom, že nám nečakane spravili miery záporné. Ultimátne príde kríza dôvery v bankový sektor a vypadá to tak, že tento osud sa začína pomaličky manifestovať. Talianske banky majú medzi 10-20% dlhov absolútne nevymožiteľných. Veľké banky dostávali v jeseni umelú výživu vo forme reverzného REPO, kde menili keš za kvalitný kolaterál. Teraz však začne od nich keš utekať, lebo čím viac budú miery záporné, tým viac si z nich ľudia budú vyberať peniaze. Prichádza čas, kedy si investori položia otázku, aká je vlastne cena bánk v Európe? Tiež nikto nevysvetľuje, čo spravia záporné miery so zlatom, pretože na úschove likvidného kapitálu vo forme zlata utratia oveľa menej, ako keby mali prachy parkovať v bankách, kde im z nich budú strhávať.

V eurozóne je teraz 300 miliónov ľudí v režime záporných mier. Pridajú sa tak k 130 miliónom Japoncov. Možností, kde by peniaze mohli uniknúť začína byť veľmi málo. Rozvíjajúce sa trhy, miláčik posledných 7 rokov sú v keli, komodity v koncoch a ešte horúce, z akcií sa vyparilo po celom svete za 14 biliónov za pol roka a idú sa prekotiť. Kde sa len skovať? Dolár aj napriek oslabeniu za posledné mesiace je stále príťažlivý, tak isto US dlhopisy a samozrejme šampión od začiatku roka – zlato. Elity chcú ešte stále peniaze natlačiť do akciových trhov, lebo podľa všeobecného imbecilného názoru, rastúce ceny akcií sú znakom rastúcej produktivity a životnej úrovne ovčanov.

Ako je zrejmé za prvý kvartál, médiá nám klamali. Minulý rok sa vytrubovalo celý čas o ozdravení svetovej ekonomiky, o tom, že Fed bude dvíhať miery a že akcie idú strašne hore a všetko je akože super. Aj imigrantov môžeme pozvať, aj sankcie na našich veľkých obchodných partnerov zavádzať. Pohoda. Fed aj v decembri po celej dekáde pred Vianocami dvihol miery. Práve do sezóny s veľmi nízkou volatilitou pustili Mokrí banditi zvýšenie mier. A ako trhy po novom roku otvorili, rozpútalo sa peklo. Bankám začali kolabovať akcie, “nečakané” zavádzanie záporných mier, Čína ohlasuje rekordné poklesy exportu. K tomu by sa hodil samostatný článok, lebo média vinia špatné čísla Číny na Čínu. Ale chlapci, kolaps exportu z Číny je známkou toho, že západ prestal nakupovať a uspotreboval sa do bezvedomia. Každopádne, po prvom kvartáli je aj slepému jasné, rok 2016 bude rokom úteku do bezpečia a nie óda na radosť z rastu ekonomík západu a v globále.

Trhy cítia problémy. Už aj Fed vyšiel na tlačovke s tým, že nedvihnú miery v tomto roku 4x ale len 2x. Teda to s tým ozdravením nie je tak optimistické ako Žaneta na FOMCu vždy tvrdí. Novinári v USA aspoň začali o Fede pochybovať a jeden sa dokonca pani predsedníčky opýtal, veľmi ostýchavo, či si náhodou nesrali trošku do huby. Jej odpoveď bola, ako keby pred tlačovkou pojedla hríbov. Celý odstavec ktorý vypotila bol absolútny blábol a nezmysel a bolo z neho jasné, že nasrali. Trhy decembrové zníženie Fedu nezožrali a miery nešli na želaných 0,25%. Pravda je aj tá, že kvôli prebiehajúcemu kreditnému squeezu a panickej honbe za kvalitným kolaterálom je teraz o americký dlh veľký dopyt, čo ťahá miery nadol. Ale aj tak trhy vidia, že výtlak mier je len halucinácia. Trhy vedia, že pani predsedníčka to vlastne nemyslí s tým výtlakom a ozdravením vážne. Ale Žaneta, no tak! Zlez z toho stromu Žaneta, si na hríboch, tripuješ!

Nie je to nič nečakané. Žraloky cítia krv vo vode, čítajú nápis na stene a nedávajú hríby, keď si majú dať panáka. Materiály Fedu už v roku 1999 hovorili o alternatívach riešenia – vytvoriť gigantické kvantitatívne uvoľnenie, zaviesť carry na depozitoch (negatívne miery) a poplatky za platby v hotovosti. V tedy to bolo absurdné šialenstvo, nemožné a samozrejme hanebná konšpirácia. Ale nehľadiac na plány, aj samotné Keynesiánske laboratórium Japonsko je živý príklad neúčinnosti nulových mier a vĺn kvantitatívnych uvoľnení. Aj napriek tomu čo sa nám pred očami robí, nechcú oficiálne štruktúry a ani nochsledi v médiach priznať, že pokusy centrálnych bánk nás priviedli do slepej ulice. Nič také! Všetko je v poriadku, vráťte sa k výrobným linkám ovčania. Kuroda dva týždne pred tým, než Japonsko zaviedlo nulové miery, sám priznal, že tieto stratégie nefungujú. Povedal, že rast japonského HDP bude aj napriek tomu, že jen tlačením devalvovali na polovicu za 4 roky a aj napriek 20 rokov nulových mier, len 0,2%. Táto politika úplne zlyhala a centrálne banky už nemajú žiadne nástroje ako bezpečne zatočiť s prichádzajúcou neplechou na finančných trhoch. Ale najstrašnejšia bola reakcia trhov na samotné zavedenie záporných mier. Akcie šli hore len 1 deň a potom nastal brat. Japonci dokonca museli zrušiť aukciu dlhopisov lebo trh bol nelikvidný. Žiadny záujem investorov. To sa ešte nestalo. Ohrozené je teraz globálne japonské carry, nosná sústava amerických akciových trhov. Hedge fondy, ktoré boli short jen a long NIKKEI vo veľkej páke museli urýchlene sekať pozície – predávať NIKKEI a nakupovať jeny – presný opak toho čo bolo zamýšlané. Likvidita ktorá sa takto uvoľňovala úplne rozmrdávala trhy. A toto je v malom, čo sa môže kľudne stať na trhu amerických akcií. Akcií, ktoré ak centrálne banky neprídu s nejakou polohyprinflačnou schémou, samotné stoja na hranici priepasti. Ale o tom možno nabudúce.


Zdroj: http://www.nemesis.sk/zaporne-miery-v-eu-su-prejavom-zufalstva-elit-pravda-ktoru-sa-media-boja-povedat/