Vlastné presvedčenia tvoria hranice vlastnej reality

Vlastné presvedčenia tvoria hranice vlastnej reality - som nedávno napísal.
Tak som si uvedomil, že ak je to pravda, tak aj tak je pravdou len v mojej osobnej realite a zároveň nepravdou v našej skutočnej reality.

Ako je to možné? Možno som zjedol semeno filozofovania a bude to ťažké chápať. Ale, ani to nechcem od vás. Ja si to len tak dávam dohromady tu na FB. Aj tak si to vysvetlíte každý po svojom.

Určite ste počuli o tom, že tento náš svet je ilúzia, hologram, Maya. V skutočnosti všetko je inak. Stále hľadám nejakú pravdu, hľadáme istotu, záchytný bod, čoho sa chceme chytiť. Tvoríme zákony také a onaké, vysvetľujeme si veci tak ako vidíme, cítime, myslíme si že sú správne a tak sa ích držíme, druhých súdíme, odsudzujeme, lebo si myslíme, že sme nad niekto. Blbosť nad blbosťou. Si vedomý? Si viac lebo medituješ, venuješ sa sebe, neješ mäso, nepiješ alkohol, nefajčíš a atď? Kto z nás, vás je vedomý? Potom sa tvrdí, že vedomý človek je láskyplný. Už to samotné, že sa cíti niekto viac ako ostatní, že si myslí, že je láska a tak mu je dovolené druhých upozorňovať, je vlastne neláskou. Skutočná láska to nerobí. Skutočná láska niekoho nešikanuje ani fyzicky ani emocionálne, nesúdi.

Povedal som, že v akom svete žijeme. Je to ilúzia. Vidíme ilúziu, tvoríme z ilúzie ďalšiu ilúziu. Tak, že aj naše pravdy, nepravdy sú len ilúzie. Sme v ako v hmle, kde ozajstnú skutočnosť nepoznáme, sme v programe, kde samotný program tvorí ďalší a ďalší, aby sme uverili, že máme pravdu. Tieto podporné programy vašej, našej, mojej ilúzie nás, mňa, teba chcú len odvrátiť od skutočnosti, že ako z toho von. Je cesta von odtiaľto, áno je. Raz sa k nej dostaneme a potom uvidíme, že naše presvedčenia, pravdy v mene lásky boli ilúzie, či už posunuté, vyumelkované cez náš rozum, ego, aj keď sme to mysleli v dobrom.

K tejto téme občas niečo sem ešte niekedy napíšem. Nebudem reagovať na komentáre. O tomto budeme sa rozprávať na nejakom stretnutí. A vôbec, je to pravda čo hovorím? Ak je všetko ilúzia, tak potom aj a dopíš, domysli tú svoju pravdu, možno je či nie je pravdou?


S láskou Apukhe 🙏❤🙏

*****

Chcem vám len povedať.
Áno, každý z nás môže cítiť smútok ak niekto blízky ukončí svoju púť, keď opustí svoje telo. Je to ľudské. A sme ľudia. Dovoľte si ak to tak cítite, ronit si slzy, pomodliť sa za toho človeka, urobte všetko, čo cítite že pomôže ako vám, tak aj jemu. Len prosím nezabudnite na to najdôležitejšie, smrť neexistuje. Len to naše vozítko už vypovedalo svoju službu, došiel benzín, životná energia. No nezabudnite, šofér ostáva a časom si nasadne do ďalšieho vozítka.
Môžeme na cestu nebohému posielať lásku, vďačnosť, poďakovanie, svetlo. Len ho neťahajte nazad, nezastavujte ho na jeho ceste do nebies vašim smútkom.

Len toto som cítil, že vám mám povedať.

Janko