Vďačnosť za všetky skúsenosti v živote

Každý z nás sme zažili a naďalej zažívame v našich životoch, čo sme pomenovali "skúšky". Na základe týchto skúšok, skúseností tvoríme obraz na vlastné bytie, život. 

Poslednú dobu často používané slovo je aj bezpodmienečná láska. Kto vie naozaj, že aká je skutočne? Každý z nás to vidí, cíti, vysvetľuje po svojom. Máme medzí sebou aj jednotlivcov, ktorí tvrdia o sebe, že komunikujú priamo s najvyšším a oni vedia, že čo a ako to je. Blbosť. Pravda je iná. Bohu je to jedno. Prečo? Dal nám slobodnú vôľu konať v dualite tak, aby sme sa vyvíjali cez chyby. Aby sme sa naučili niečo na ceste naspäť, na ceste domov, k Nemu. On nám ukazuje, čo je to bezpodmienečnosť. Ale z toho vidíme len to, čoho sme len schopní vidieť vrámci nášho nastavenia práve cez zažité skúsenosti. 

Každý sme inak nastavení. Každý z nás máme inú konštaláciu a tak aj iné vnímanie všetkého v živote. On nás bez podmienok neustále len pozoruje, učí sa, sme ako Jeho experiment, že čoho a ako sme schopní sa ujednotiť, zjednotiť sa, vrátiť sa k Nemu, ku Zdroju. On má času dosť, čo vidno aj cez minulé životy. Veď koľko ich máme už za sebou? Sú to tisíce, milióny od momentu, kedy sme opustili Jednotu a padali sme do nižších sfér bytia, kým sme neprišli do 3D.

Keď som teraz písal túto poslednú riadku, som videl ako zrod človeka cez 3D, čo už poznáme od delenia prvej bunky v tele mamičky až po ďalšie detí. Adam akože je prvá bunka a každé ostatné bunky tvoria jednotlivcov. Je v tomto videní hlboká skrytá informácia pre nás. Ale teraz je reč o inom.

Keď som napísal, že je to Jeho experiment, tak píšem o tom, že je pozorovateľom, že ako sa dostávame aj cez chyby postupne vyššie k Nemu. Ba dokonca dovolil aj zásahy z vonka cez Jeho tak tiež deti, ktorým hovoríme mimozemšťania, bytosti iných dimenzií atď. Aj v tomto prípade vidieť akoby dualitu v duchovnej forme, nakoľko aj tam sú podľa nás dobré ako aj zlé bytosti. Veď voľakedy niektorí nám zmenili aj DNA. To je fakt a sú aj bytosti, ktorí vstupovali a vstúpili aj teraz do nášho duchovného sveta, aby nám boli nápomocný na ceste domov.

Ako vidíte, je to uhol pohľadu na tému láska. Usmievam sa.

Práve preto každý z nás inak vidí, cíti, vyhodnocuje už zažité a schválne tak teraz napíšem, že "lásky". A predsa tak veľmi túžime milovať a byť milovaný. Aj cez tie strachy. Neustále hľadáme odpovede, čo a ako to máme robiť. Čo, kde zmeniť. Hľadáme rôzne návody. Áno návodov je veľa, veľmi veľa. Každý z nás by mohol napísať ten vlastný a niekto by sa v tom aj našiel. 

Viete láska, život sú ako hviezdy na nebi. Keď sa pozrieme voľným okom hore, pripadajú nám rovnaké skoro a obdivujeme ich, že je to dokonalá krása. Ale keď sa pozrieme cez ďalekohľady a uvidíme ich z blízka a dozvieme sa ďalšie informácie, tak zistíme, že každá hviezda je jedinečná, iná. Presne tak ako my. Voľakedy by povedali, že tam na nich sa nedá dá žiť ale dnes už vieme, že každá je obývateľná a žijú tam bytosti. A keď zájdeme ďalej, tak zistíme opäť, že niektoré sú k nám naklonené a iné nie. Aj to patrí k životu.

No dnešná doba je pre nás všetkých vzácna, najkrajšia, milujúca, naklonená nám všetkým pomôcť. Či sa jedná o Zem a ľudstvo alebo hviezdičky a ich obyvateľov. 

Transformácia zasahuje všade, či si to uvedomujeme alebo nie. Všetko a všetci sa meníme postupne. Čo to znamená? Meníme náš uhol pohľadu. Začíname byť k sebe úprimný, láskyplný, ochotní vidieť a počuť čo srdce a nie len osobnosť, rozum hovorí. Áno, meníme sa.

Pre Neho máme času dosť. On to celé len pozoruje. Keď som použil slovo duchovná dualita, myslel som na svetelné a tmavé bytosti. Voľakedy som písal v článku aj o posvätnej tme. No ale podstatné je, že práve oni sa rozhodli že je na čase aby urýchlili náš návrat. Vedia, že jedine čistá láska, tá najvyššia frekvencia nám ale aj im je nápomocná. A pokiaľ aj oni sa chcú vrátiť do Zdroja, tak bez nás to nepôjde. Usmievam sa. Čo pokašľali, tak to teraz aj žnú a potrebujú napraviť . Samozrejme, toto je téma na knihu, knihy.
A vidíte toto všetko patrí ku láske, ku bezpodmienečnej láske.

A tak každý z nás, čo platí aj na mňa chceme milovať a milujeme tak ako vieme. Chceme dávať a potrebujeme dostávať. Každý z nás dáva aj dostáva, len inak si predstavujeme, cítime práve to dostavanie. Niekedy sa bojíme aj prijímať, či očakávame niečo iné a dostaneme iné. Je to zlé ak nesúhlasíme s niečím, či s niekým? Nie, nie je. Máme v sebe kompas, prístroj, dokonalú pomôcku. Je to naše srdce. Veď po čom túžime? Chceme milovať a byť milovaný. Tak najprv milujme seba. Naplňme seba láskou. Buďme ako láskyplné slnko. A potom budeme vedieť milovať bezpodmienečne. Tak ako na nás posiela svoje láskyplné svetlo naše slniečko neustále.


S láskou pre nás Apukhe



Zdroj: FB