Po raketovom štarte drahých kovov od začiatku tohto roku prišlo v lete schladenie ceny. Kovy boli krátkodobo prekúpené. Banková mafia sa bála, že striebro pôjde nad 22 dolárov za uncu. Toto bola demarkačná línia, ktorú striebro nesmelo prekročiť. Ak by sa cena cez túto hodnotu prerezala, zastavilo by sa striebro asi až na 28 dolároch. To by znamenalo zdvojnásobenie ceny kovu behom dvanástich mesiacov. Ako som písal v nejednom článku, striebro je kolíček, ktorý drží celý finančný systém pokope. Na rozdiel od zlata, striebro sa konzumuje v priemysle a vyťažené zásoby sú viac menej virtuálne. V just-in-time procese dodávok ide všetok kov z rafinérie priamo do rúk zákazníkov v priemysle alebo investičným záujemcom, s čo najmenšími prestojmi v skladoch. Zlato ale o moc nezaostávalo. Je hore 20% od začiatku roku, čo je viac nez slušný výkon, ak sa pozrieme na viacmenej stagnujúci akciový trh a príšerné tohtoročné výsledky hedge fondov.
Nárast ceny kovov prekvapil aj optimistov. Na konci minulého roku sa striebro aj zlato dostali na úplné dná po drastickom päťročnom poklese. Navyše, Fed sa chystal dvíhať úrokové miery, utiahnuť monetárnu politiku a panoval konsenzus ďalšieho poklesu ceny. Ako to s tým výtlakom mier dopadlo sa môžeme obhliadnuť. Tento rok sme mali presne 0 dvihnutí mier. Možno do konca roka prídu so zdvihnutím mier o 0,25%, tak ako minulý rok v decembri. Čiže dvihnú z ničoho, o nič na bezvýznamných 0,5%. Historický priemer je 5% a ak plánujú dvíhať 0,25% každý rok, tak sa tam len za 20 rokov dostaneme. Pritom rast HDP v USA za tretí kvartál vychádza úžasné 1%. Skutočné bombastické ekonomické ozdravenie. Treba zvýšiť cenu kreditu, aby sme mu pomohli. Morbídny ekonomický rast je len jeden z problémov, aj keď asi najväčší a médiami zúrivo ignorovaný. Ďalej je tu Brexit, hrozba ozbrojeného konfliktu NATO a Ruska v Sýrii, hroziaci kolaps Deutsche bank, najkomickejšie voľby v histórii USA, kde jeden kandidát posiela druhého do basy a navzájom si vyčítajú kto koľko žien znásilnil a pomáhal ich potom zastrašovať, keď s tým obete chceli ísť k súdu. Zlato je indikátorom globálnej ekonomickej nestability a globalistická elita sa teraz snaží držať systém pokope pomocou úrokových swapov, manipulácie cien kovov a izolačnej pásky. Na trh v Londýne bolo začiatkom októbra hodených 1 000 ton žltého kovu v papierových kontraktoch. Aj keď má človek funkčných len pár mozgových buniek, musí sa opýtať, kto má na ruke 1 000 ton, čo je tretina celej svetovej ročnej produkcie. A ak aj niekto takouto pozíciou disponuje, prečo ju likviduje spôsobom, ktorý mu garantuje masívne straty? Pravda je, že nikto na svete nerobí obchody v takomto objeme. Dokonca ani centrálne banky, ktoré by teoreticky mohli mať niečo takéto na ruke, na trh nechrstnú 1 000 ton kovu v najužšom trhu roku, keď ma Čína týždňový sviatok. Tradične silný čínsky dopyt nemohol absorbovať veľkú ponuku syntetického zlata a cena na elektronickom trhu automaticky skolabovala. Vytvorený digitálny prebytok kovu posunul cenu nadol. Cena sa dostala na úroveň na akej bola pred Brexitom. To znamená, že entity, ktoré shortovali zlato pred Brexitom mohli svoje pozície uzavrieť bez straty. Hlasovanie Britov spôsobilo nárast ceny o 100 dolárov prakticky behom jedného dňa a shortky boli chytené za veľmi citlivé miesta. Môj skromný odhad je, že práve toto bol takto zjavnej manipulácie trhu zlata. Príležitosť na nákupy za túto lepšiu cenu končia. Kovy sa otriasajú z nakladačky a pripravujú sa na udalosť storočia, prezidentské voľby v USA roku 2016. Ak sa podarí vyhrať Trumpovi, bude to Brexit krát desať, čo sa týka dopadov na svetové trhy a môžeme byť svedkom finančného Armageddonu. Kvôli Deutsche bank sú teraz trhy doslova v hroznom stave. Bankový sektor v EÚ balansuje na hrane. Aj kvôli tomu museli dať zlato dole. Pokračovanie prudkého rastu kovov by vzbudilo otázky aj u menej inteligentnej časti populácie, do ktorej patria aj ľudia pracujúci vo finančných inštitúciach. Následne by sa zvýšená volatilita trhov prejavila v bankách ako margin cally. Prudké zmeny ceny spôsobujú, že banky musia buď uzavrieť pozície so stratou, alebo zohnať nové žetóny do hry, keďže vďaka nulovým úrokovým mieram operujú s obrovskými pákami. A tu je problém. Finančné inštitúcie sú prakticky insolventné a drasticky podkapitalizované. Kapitalizácia Deutsche bank je skoro rovnaká, ako kapitalizácia Twitteru. Aj keby predali všetko, do poslednej kancelárskej sponky ktorú vlastnia, nepokryje to ani 1% derivátovej pozície ktorú banka vlastní. Takže máme finančný sektor na hranici kolapsu, elitám do ksichtu vyletel Brexit a teraz ešte aj Trump, ktorého nemôžu zastaviť aj napriek tomu, že v jeho prospech neinformuje žiadne mainstreamové médium v USA. No a samozrejme samotná ekonomika USA, ktorá po 7 rokoch nulových úrokových mier dosahuje zdravý jednopercentný hospodársky rast. Keď Bernanke v roku 2009 spúšťal politiku nulových mier, povedal, že to bude len dočasne. Pol roka maximálne. A pozrite sa na svet teraz. Klamal, keď vravel, že subprime je len malá časť realitného trhu. Klamal keď hovoril, že bublina na realitnom trhu sa nedotkne zvyšku ekonomiky. Taktiež klamal, keď vravel, že aktíva o ktoré sa zvýši súvaha Fedu budú odpredané naspäť do ekonomiky, keď sa situácia zlepší. Toto je robota centrálnych bankárov. Ich pracovná náplň je klamať ľuďom. Stačí sa pozrieť na súčasné ekonomické ozdravenie a na sľubované 4 výtlaky mier v tomto roku. Západná elita má kontrolu nad trhmi. Nad cenotvorbou akcií, dlhopisov, komodít. Tieto digitálne burzy držia za pačesy pomocou derivátových machinácií. Nad čím však kontrolu nemajú je reálna ekonomika. Môžu manipulovať dáta, ale tým nezmenia fundamentálnu slabosť americkej ekonomiky. Situácia sa stala tak zvrátená, že akciové trhy idú hore, ak sú správy o výkone hospodárstva najhoršie. Ak vyjdú zlé výsledky priemyselnej výroby, maloobchodného predaja alebo zamestnanosti, znamená to, že Fed bude stimulovať ekonomiku tlačením peňazí a držaním mier na nule. Novo vytvorený kredit spôsobuje infláciu cien finančných aktív. Stačí sa pozrieť na koreláciu súvahy Fedu a akciových indexov. Čím horšie čísla, tým silnejšie stimuly, tým viac peňazí pre banky a fondy zadarmo a tým aj vyššie ceny akcií a dlhopisov. A prakticky všetko na nás v súčasnosti z ekonomiky USA kričí ekonomické spomalenie. Teda až na správy o stave nezamestnanosti, ktoré ukazujú celkom dobrý pracovný trh. Kvôli Obamovej reforme zdravotníctva je pre zamestnávateľov nevýhodné ponúkať prácu na plný pracovný úväzok, ak má ich podnik určitý počet zamestnancov. Obrovské množstvo firiem urobilo z jedného zamestnanca dvoch, pretože prešli na viacero polovičných úväzkov, namiesto poriadneho pracovného miesta, vyhnúc sa tak povinným platbám do systému zdravotného zabezpečenia. Rast pracovných miest bol práve v polovičných úväzkoch a biedne platených zamestnaní v oblasti služieb. Na niečom takom sa zdravá ekonomika stavať nedá, aj keď štatistiky evidujú neustále tvorbu pracovných miest. Američania sú z tohto nasraní. Zdá sa, že posledná kvapka pretiekla a Hitlary vo voľbách americký občan zlomí väzy. Samotná zdravotnícka reforma nebola ničím iným len fašizmom v jeho najčistejšej podobe. Fašizmu nie je to čo robí Kotleba, aj keď ho prašivé štetky v médiách takto sprosto maľujú. Fašizmus je spojenie korporátnej a štátnej moci. V rámci tejto skvelej reformy bolo uzákonené, že ľudia musia povinne odovzdávať svoje peniaze súkromným zdravotným poisťovniam. Jednalo sa tak o tichý záchranný balík pre poisťovne z vrecák občanov, pretože pri nulových úrokových mierach sporiteľne ani poisťovne nemôžu hospodáriť so ziskom. Potrebujú miery niekde na úrovni 7-8%, aby mohli fungovať dlhodobo. To však nie je všetko. Poistné premium sa štverá hore v dvojciferných percentách každý rok. Obamova zdravotnícka reforma je posledný klinec do rakve americkej ekonomiky a produktivity. Vernejšieho pudla západná elita asi nenájde. Najhoršie sú na tom v USA mladí, ktorí práve končia vysoké školy. 10 a viac tisíc študentského dlhu na krku, reality v takej bubline, že počet mladých bývajúcich s rodičmi trhá rekordy a nie je pre nich prakticky žiadna dobre platená robota. Všetka likvidita, ktorú Fed minul na záchranné balíky bola prepraná systémom frakčných rezerv, násobená a amplifikovaná. Dolár z technického hľadiska už prešiel hyperinfláciou. Monetárna báza bola rozšírená do obludných rozmerov. Tieto peniaze majú zatiaľ nulovú velocitu a preto nespôsobujú hyperinfláciu cien spotrebného tovaru. Fed môže vytlačiť aj kvadrilión dolárov, ale keď tieto uložia niekde v pivnici a nedovolia im aby prenikli do ekonomiky tovarov a služieb, rast cenovej hladiny a neuskutoční. Daňová báza pre správu federálneho dlhu bude teraz erodovať. Niektoré kategórie aktív, ktoré sa ocitli v bubline, ako napríklad dlhopisy, pôjdu drasticky dole, rovnako ako realitný sektor. Bubliny zažijú defláciu ale meny prejdú hyperinfláciou. Pre finančnú komunitu je strašný rébus, že prechádzame bublinou dlhopisov aj akcií zároveň. A preto tvrdia, že vlastne žiadna bublina nie je a držia svoje portfólia na tejto nestabilnej dvojnožke a praktický nulovým hedge pomocou drahých kovov. Áno je pravda, že sme zatiaľ v histórii nemali zároveň bublinu dlhopisov a akcií, ale doteraz sme nikdy nemali ani nulové úrokové miery. Nízke výnosy dlhopisov dávajú akciám ich cenu. Nulové miery sú tu s nami 96 mesiacov, namiesto Bernankeho dočasného opatrenia. Asi tak ako keď Nixon dočasne zavrel zlaté okno a prestal dolár kryť zlatom. Jednotka dočasnosti, ako je známe z vtipu o sovietskej okupácii Československa, je jeden furt. Aj napriek tomu, že dlhopisové a akciové trhy spolu nekorelujú z historického hľadiska, obe sú v bubline. V honbe za akýmkoľvek ziskom, pri skoro nulových výnosoch dlhopisov sa investori vrhajú na akciové trhy, vysoko rizikové dlhy, hocičo čo má aspoň náznak toho že robí aspoň nejaké čísla. A to, že sme v histórii nemali predražené akcie aj dlhopisy zároveň nič neznamená. V roku 2007 si novinárski ulízanci v telke robili z Petra Schiffa žarty a smiali sa mu do tváre, keď hovoril, že americký realitný sektor je na hrane kolapsu. Vraj čo ho to napadá, realitný sektor v USA nikdy nešiel do kolien naraz ako celok. Kde na to chodí? Mizerný rast HDP a kolabujúce výnosy v S&P 500 svedčia o absolútne neoprávnených hodnotách akciových trhov. Výnosy by museli rásť 10%, aby si mohli akcie tieto hodnoty dovoliť. A to pri ledva sa hýbajúcej ekonomike pôjde veľmi ťažko. Valuácie aktív teraz drží na nohách globálny program kvantitatívneho uvoľňovania zo strany Japonska, ECB a Bank of England. Tlačia z ničoho peniaze v objeme 200 miliárd za mesiac a skupujú všetko na čo položia ruky! Len aby tieto aktíva neboli ocenené trhom a vyhlásené za bezcenné haraburdy. Už vidím ako budú hovoriace hlavy v sakách v telke hovoriť, že sme nemali historicky situáciu, aby šli do kolien všetky centrálne banky na svete. Je to samozrejme hlúposť. A ešte sa pri tom budú chechtať. Zlato bolo lokálne prepredané a potrebovalo trochu schladiť. Nič nejde hore priamočiaro. Aj keby kovy tento rok už nerástli, pripíšu si 20%, čo je pri súčasnej situácii viac než skvelé. Krásne zakončenie formácie dna. Áno, nemáme potvrdené obnovenie sekulárneho býčieho trhu na úrovni 1450, ale aj tak. Akcie idú horizontálne, výnosy na dne, dolár dole a hedge fondy majú úplne príšerný rok. V takejto formácii je zlato nie skvelé aktívum, ale jediné, ktoré dáva zmysel. Samozrejme, tak ako môžu centrálne banky tlačením a nákupom levitovať ceny jednej triedy aktvív, môžu shortovaním robiť opak s drahými kovmi. Bernanke zosemnásobil objem obeživa za svoje pôsobenie ako predseda Fedu a rovnakou mierou by malo ísť hore zlato aj striebro. Namiesto toho sa drahé kovy ukrývajú. Ľudia, ktorí rozumejú aktuálnej situácii z radov elít, centrálnych bánk Východu a odborníci na ekonomickú históriu, vedia kam veci smerujú. Zlé elastické peniaze, ktoré sa dajú vyrobiť na požiadanie roztočením tlačiarenského lisu alebo stlačením tlačidla na klávesnici, vytláčajú tvrdú menu z obehu. Syntetické peniaze spôsobujú, že drahé kovy sa skovávajú. Stanú sa disidentom a to až do bodu, kedy sa niekto opýta na reálnu hodnotu meny krytej nevymožiteľným dlhom. Ak nás nič nestojí takúto menu vytvoriť, potom samotná mena je vo svojej podstate bezcenná. Dnešné digitálne eurá, doláre alebo jeny nemajú ani cenu papiera na ktorom nie sú vytlačené. Keď sú zlato a striebro skovávané do takej miery, že ich trh prakticky prestane existovať, príde koniec. Ak by ceny kovov nedvihli tento rok, Východ by prostredníctvom novo otvorených búrz v Číne a Japonsku odsal prakticky všetok inventár Západu. Zlato a striebro by sa vydali tam, kde si ich oveľa viac vážia. Cenový rozdiel medzi burzami Západu a Východu by vyriešila arbitráž, ale na západe by neostala ani tehla. A nemôžete mať burzu a trh, keď nemáte žiadnu komoditu, žiadne tehly na dodávku a na naplnenie kontraktu. Cena musela ísť hore, lebo Západne burzy kovov by jednoducho implodovali. To som sa snažil vysvetliť celý minulý rok. Striebro sa predávalo dokonca pod výrobnými nákladmi väčšiny producentov. Do konca tohto roka ostávajú ešte dva mesiace, jedny prezidentské voľby v USA, rekalibrácia SRD a samozrejme Fed stále šaškuje s výtlakom mier. Určite si zatiaľ neodopínajte bezpečnostné pásy. Zdroj: http://www.nemesis.sk/zlato-a-striebro-opat-zacinaju-rast-a-pripravuju-sa-na-armagedon/ |
Details
This section will not be visible in live published website. Below are your current settings: Current Number Of Columns are = 3 Expand Posts Area = Gap/Space Between Posts = 10px Blog Post Style = simple Use of custom card colors instead of default colors = Blog Post Card Background Color = current color Blog Post Card Shadow Color = current color Blog Post Card Border Color = current color Publish the website and visit your blog page to see the results
|