Nemesis: Čína sa pripravuje na domináciu svetového obchodu, Slovensku zase ušla veľká príležitosť

Tak máme prvú polovicu roku 2016 za sebou a páni to je jazda. Po Európe sa to strieľa a šantí, úrokové miery klesajú na rekordné dná a striebro a zlato sú hore dvojciferne. A to ešte na jar boli všetci komentátori optimisti z nádherného Obamovho a Fedom vytvoreného ozdravenia americkej aj globálnej ekonomiky. Sledujúc situáciu bez grcov z mainstreamových médií, ktorých náplň sú dve búračky a mŕtve decko v cigánskej osade a pár nezmyselných prdov o tom čo sa stalo za hranicami, sa jeden musí skutočne zabávať.

Nielen na absurdnosti celej situácie a do reality sa prebúdzajúcich ovčanov ale z celého globálneho vývoja za tento rok. Ľudia prestávajú veriť vládam, ktoré si na povel amerického ministerstva zahraničných vecí a sorošových mimovládok sami dávajú hlavy do slučky. Východ má svoje problémy, ale čo sa deje tu je úplne mentál. Prezidentská kampaň v USA sa už ani nesnaží nevypadať ako stupídna reality show, rozklad politickej triedy v Európe je nezvratný a retardi v médiach konečne prestali omieľať hovadiny o výtlaku úrokových mier.

Západná elita hrala vabank a nevyšlo to. Tam sú časy kedy si mysleli, že toho paholka čo najali za prezidenta Ruska budú kontrolovať až do rozsekania krajiny na cucky. Pravda Putin vypadal ako taký blbeček, keď preberal od Jelcina dekrét. Dokonca sa aj s mladým poloretardovaným Bushom po tatovom ranči na ďžípe vozil. Aby sa naraz najskôr západom kontrolovaní oligarchovia ocitli v base, v hrobe alebo za hranicami a teraz má aj západná elita  jeho rakety priložené pri hlave a long pozície na COMEXE zavesené na vajciach. Takto si počínajú len Rusi. Číňania majú svoju stratégiu. Tisíce rokov stará civilizácia sa na prelome storočí zmietala v dlhých desaťročiach nepokojov. Uzavretosť voči vonkajšiemu svetu a technológiám, so skorumpovanou vládnucou triedou a s nalomenou dôverou v samú seba po ópiových vojnách spôsobili spoločenské vákuum a následné ideologické a mocenské vákuum, ktoré vyplnil Mao. Obnovená ríša stredu povstala za pol storočie ako fénix z popola. Obe krajiny zažívajú renesanciu. U Rusov to musí byť s bojarom, streľbou a krikom. U Číňanov ticho, systematicky, prepracovane a s dlhodobým plánovaním.

Nechcem tým povedať, že sú to rajské krajiny, ale ich pokrok hlavne za posledné dve dekády bol dych berúci. Samozrejme, veľa časť z tohto rastu bola financnová masívnym množstvom dlhu, ktorý sa uvoľnil do svetovej ekonomiky. Priživili sa všetci. Rusi stavali tanky, traktory, ropovody a plynovody. Číňania cesty, železnice a mestá kde nikto nebýva. My na západe sme peniaze utratili na to aby sme udržali banky nad vodou. Išli sme po uši do dlhu, aby sme sa skladali na grécke dlhopisy a tým zachránili západné banky, ktoré by po bankrote grécka utŕžili nesmierne straty. Čína ma obrovskú bublinu na realitnom trhu, to je jasné. Ale na konci bude mať vždy doma postavený byt do ktorého môže niekoho nasáčkovať a mať aspoň nejaký cash flow. My na druhej strane budeme mať bankovky s deviatimi nulami. Ale možno ani nie. Pri objeme digitálneho obeživa aké sa používa dnes bude hyperinflácia prebiehať digitálne. Zo dňa na deň fuk 30% z vašich úspor.

Globálna ekonomická elita má teraz dve možnosti. Pokračovať cestou keynesiánskeho merkantilizmu a devalvovať meny postupne. Každých pár mesiacov ktosi čosi sekne a tým zvýši hodnotu aktív voči fiatu. Teda udrží systém nad vodou. Samozrejme, keynesoví pošuci nepriznajú že o to skutočne ide. Že ich politika nikdy nefungovala. Povedia len že jej nespravili dostatočne veľa. Povedia, že devalvácia je super po nulových mierach a vlnách QE, pretože podporuje export, robí splácanie dlhov lacnejšími a vytvára väčšiu spotrebu, lebo ľudia budú rýchlejšie míňať úspory. Ako keby priemerný ovčan ešte nejaké úspory mal a dokázal si mentálne dať dokopy súvislosť medzi devalváciou a hodnotou úspor. Druhá cesta je globálna akcia všetkých hlavných menových sústav a vytvorenie menového fixu okolo reálnych aktív, kde by bola fluktuácia len minimálna. Prvá cesta je cesta menových, colných vojen a militarizmu, tak ako pred druhou svetovou vojnou. Tá druhá dáva nejakú šancu situáciu vyriešiť, ale za cenu konca dominácie západnej finančnej elity.

Čína razí druhú cestu a prvým krokom bude tohtoročné pridanie juanu do koša mien tvoriacich SRD. Medzinárodný menový fond vydáva supermenu, ktorá je zatiaľ podložená dolárom (41,9%), eurom (37,4%), jenom (9,4%) a librou (11,3%). Každých päť rokov dochádza ku rekalibrácii, pri ktorej sa jednotlivé meny hodnotia ako burzový index. Potentáti z MMF chodili po svete sa spisovali aktíva, dlhy a príjmy jednodlivých krajín. V jeseni tohto roku dôjde k udalosti, ktorá v histórii SDR nebola od 80. rokov. Bude pridaná nová mena. Kompozit by mal potom vypadať v zostave dolár (41,7%), euro (30,93%), jen (8,3%), libra (8%) a juan (10,92%). Každopádne, toto je len štartovacia pozícia na úkor eura a jenu a libry. Avšak po precenení masívnych zásob zlata, a tým aj bankových rezerv, toto číslo určite porastie.

Čína musela urobiť veľa ústupkov. Musela sa vzdať kontroly nad svojou menou a vystaviť svoje podbrušie zahraničnému kapitálu. Ale jej finančná a politická elita vie, že tieto kroky boli nevyhnuteľné. Taktiež teraz experimentujú s konvertibilitou voči austrálskemu doláru. Juan  už nebude toľko závislý od viazanosti na dolár. Bude postupne viazaný na kôš mien, teda horšie manažovateľný ale odolnejší voči útokom. Ušetria tak rezervy ktoré by potrebovali na obranu meny v prípade útoku. Vstup do SRD si vynútila sama východná elita. Nebolo to na požiadavku západu. Naopak, Čínu v lete minulého roku odmietli prospektori MMF, kvôli neprítomnosti konvertibility. Soroš chcel vtedy dokonca juan shortovať. Potom však na konci leta v Číne predali behom mesiaca 250 miliárd US dlhu, pričom s úrokovými mierami to ani nepohlo. Západná elita musela za svoje toto množstvo absorbovať, aby nestratila kontrolu nad úrokovými mierami a dlhopisovou bublinou. No a juan mal hneď pečiatku a voľný vstup do SDR. Nakoniec, Číňanom ani nejde tak o juan samotný. Ide im len o zlato. Jedno akú menu budú mať ak sa juan rozpadne, hlavné je, aby bola krytá zlatom.

Ale je tu ešte možnosť, že k začleneniu nakoniec nedôjde. Uhnutí na poslednú chvíľu predviedla západná elita za posledné roky mnoho. Ak to nepôjde po dobrom tak to pôjde inak. Čína bude pokračovať v devalvovaní a militarizme. Budú tým v našich médiách strašiť a volať na poplach, avšak keď japonský juan devalvuje na polovicu od roku 2012 nič sa nedeje. Vtedy to je premyslená politika centrálnej banky. Ak však čínsky juan začne devalvovať, japonský jen pôjde nahor a už teraz netesniace japonské carry sa urve načisto. Bude to katastrofa pre americké akcie, lebo japonské carry slúžilo ako lacný zdroj financovania amerických akciových indexov. Taktiež bude rásť dolár a to zabije rozvojové krajiny chytené v pasci dolárových pôžičiek a v dôsledku aj ekonomiku USA skrze bankový sektor.

Naviazanie na americký dolár robilo juanu posledný rok a pol problémy. Silný dolár poškodzoval export krajiny a preto museli postupne tento peg posúvať. Slúžil skvele, keď Čína dodávala tovar pre amerického spotrebiteľa na jeho kreditku. Teraz je ale americká ekonomika v koncoch. Retailový predaj klesá, aj napriek nafúkntým akciám klesajú v tomto roku aj zisky amerických korporácií, miera pracovnej participácie je na niekoľko desaťročnom minime a rúti sa to ďalšej recesie. A to všetko po absurdne veľkej vlne kvatitatívnych uvoľnení a rokom nulových úrokových mier. Čína už peg nepotrebuje. Dlhú dobu si pripravovala pôdu pre odvrhnutie dolára ako svetovej rezervnej meny. Je pripravená aj na alternatívu, že bude juan v menových vojnách zničený. Toto ale nie je Čína z 90. rokov pomáhala Hong Kongu, počas útoku Soroša a jeho kamarátov z mokrej štvrte na hongkonský dolár. Vtedy mala problém nazbierať 15 miliárd. Teraz má 3,3 bilióna menových rezerv, je to 10x väčšia ekonomika a má 100x viac zlata.

Finančná a politická elita v krajine sa teraz snaží udržať veci doma pokope a ľudí zamestnaných, aby nemysleli na hovadiny a nedávali príležitosť americkým farebným neziskovkám. Popri vyššej inflácii v krajine ostáva silný rasť platov, ktoré šli minulý rok hore 10%. Zatiaľ čo v Európe stačí, že im ukážu, že inflácia je nízka a pridajú im hovno. Pričom ovčanom v Európe nejde do hlavy, prečo všetko čo normálny človek kupuje, ako potraviny, benzín, lieky a bývanie každý rok dva strašne dražie. Som správny euroovčan a nekladiem otázky. Ak čísla nesedia, nie je so mnou niečo v poriadku. Dobrí ujovia v Bruseli vedia najlepšie. Čo dnes asi dávajú na Markíze?

Čína sa ako správny strategický hráč pripravuje na obe možnosti. A taktiež si uvedomuje, že po toľkom globálnom tlačení akého sme boli svedkami od roku 2008, bude musieť prísť nejaké zmysluplné riešenie problému deformovaných cien aktív. Vedie preto v importe, aj napriek tomu, že jej ekonomika v posledných rokoch spomalila. Robí si zásoby na horšie časy, keď budú finančné aktíva precenené nadol a fyzické aktíva nahor. Taktiež a to je hlavné, chce poskytnúť svojmu obyvateľstvu rastúci a pohodlný životný štandard. Západ sa na svoju kreditku už spotreboval. Spomaľuje sa export z Číny aj z Japonska. Nebudú už musieť slúžiť nenásytnému hosťovi, ktorý síce veľa zje ale vždy na sekeru. Niektoré exportné artikle sú tento rok dole až 25%. Šanghajský kontajnerový index je na historickom minime. Číňania sa chystajú vykopnúť drzého hosťa a sami sadnúť za stôl. V Číne je teraz 300 miliónová bohatá vrstva. To je viac ako celý a chudobnejúci Európsky trh. Taktiež investuje do rozvoja obchodu a infraštruktúry so svojimi susedmi. Stavajú železnice, prepravné koridory a prístavy. Tam šli ich požičané peniaze. Zatiaľ čo my sme financovali naše skracované banky a politikov, aby sme o pár rokov predĺžili život ich trápneho systému.

Čínsky ekonomický zázrak bol najväčší hospodársky boom v histórii planéty. Hnaný lacným kreditom ako západných tak aj domácich bánk. Čína sľúbila za hospodárske prebytky nakupovať americký dlh, držať tak úrokové miery nízko, aby sa mohli Američania upotrebovať na dlh a prežrať všetok svoj kapitál. Na oplátku Čína dostala západné produkčné kapacity a kapitál. Má tak nielen prostriedky produkcie obrovského množstva zbožia, bohaté devízové rezervy a obrovské prasiatko so zlatom ale teraz sa navyše zásobuje komoditami. Tie sú v súčasnosti lacné a dolár je drahý. Prečo ho nerozpustiť v niečom podcenenom a užitočnom.

Číne hrozí, že nebude môcť defláciu spôsobenú prasknutím domácej dlhovej bubliny ovládať. Áno, východ má stále pred sebou veľa výziev. Tak ako sa USA po celej sérii kríz a nepokojov stali svetový hegemon, podobná cesta čaká ak Čínu. Bude sa preto túto defláciu snažiť exportovať do celého sveta. Bude potrebovať ľudí zamestnaných a preto bude na svetové trhy pumpovať všetko čo produkuje a kľudne aj pod cenu. Zaplaví trh uhlia a ocele za dumpingové ceny. To môže poškodiť jej vzťahy s inými producentmi a dostane odozvu vo forme ciel a daní uvalených na export.

Toto sú alternatívny ale hlavnou úlohou politickej a ekonomickej elity krajiny je teraz reorientácia ekonomiky na silnejšiu internú spotrebu, vyšší podiel high tech produkcie a služieb, kvalitná a moderná infraštruktúra a to nielen doma ale aj v rámci obchodného kontaktu s partnermi naprieč Áziou. Z dlhodobého hľadiska je preto zodpovedná za rozvoj východnej hemisféry v horizonte dekády a ďalej. Na toto bude potrebovať obrovské množstvo zdrojov z celej planéty. Taktiež bude musieť byť vytvorený stabilný prostriedok takejto obchodnej výmeny. To znamená koniec menových vojen a krytie mien v medzinárodnom biznise zlatom. S tým je spojené vytvorenie alternatívnych štruktúr k západnému bankovému systému. Od vtedy čo Irán odstrihli v roku 2011 od SWIFTu a chceli ho vyhladovať, pracuje Čína a Rusko na vlastnej verzii medzibankového spojenia a clearingu.

Rovnako Čína už teraz poskytuje alternatívu k rozvojovým investičným entitám. Prvé dlhopisy Ázijskej infraštruktúrnej investičnej banky vyzbierali trištvrte bilióna dolárov. USA varovali európske krajiny pred vstupom do AIIB ale ide o tak veľký biznis, že Angličania, Nemci, Francúzi či Poliaci a iné krajiny tieto výzvy odignorovali. Takéto veci si nechajú ujsť len tie najväčšie defky americkej zahraničnej politiky akou je aj naše malebné Slovensko. Ale tak nám treba keď sme sprostí. Uberčuráci z médií a západom platených neziskoviek ničia budúcnosť celej slovenskej generácie a potom sa idioti divia, že u prvovoliča vedie Kotleba. Okrem AIIB, ktorá sa bude sústrediť na budovanie obchodných a prepravných koridorov naprieč Euráziou má Čína ešte dve rozvojové banky. Čínska národná banka, ktorá je kapitálovo väčšia ako samotný MMF a Export-import banku. Tieto nie sú vlastnené štátom a financujú masívne ťažobné projekty v Afrike a Južnej Amerike.

Ak by som sa mal z dlhodobého hľadiska staviť, stavím na Čínu. Má pred sebou kopec výziev, ale je to nič oproti tomu čo sme si pre seba uvarili tu na Západe. Má v rukách taktiež viac tromfov a ostatné krajiny sa s ňou kamarátia lebo s ňou robia biznis. Nie preto lebo ich politikom z americkej ambasády dávajú ponuky, ktoré nemôžu odmietnuť. Ale investor do drahých kovov sa nemusí báť. Ak by sa toto celé Číne nepodarilo a globálnu ekonomiku zachváti megadeflácia na generáciu dopredu, nie je výkonnejšie aktívum ako zlato počas veľkých deflačných cyklov. Len v USA za jej históriu boli 4 epizódy deflácie. Tým, že zlato je monetárny kov, stráca na hodnote menej ako zvyšok aktív, pretože nemá garanciu protistrany. Vo všetkých 4 prípadoch šlo v kúpnej sile hore 50-70%. A akcie zlata boli na tom ešte lepšie.


Zdroj: http://www.nemesis.sk/cina-sa-pripravuje-na-dominaciu-svetoveho-obchodu-slovensku-zase-usla-velka-prilezitost/