Nemesis: Centrálne banky tlačia peniaze z ničoho a nakupujú akcie, ich koniec sa blíži

Jediná bariéra dominancie globalistickej elity bola odstránená s pádom ZSSR. Nie, že by Sovietskemu zväzu nedržala jednu ruku za chrbtom, ale na svojom území si sovietska elita chcela vládnuť sama. Centrálne plánovaný systém má veľký problém s inováciami, pretože tie sa nedajú naplánovať. Taktiež nedokáže plánovať zlyhanie, ktoré je nevyhnutné pri tvorbe nových podnikov a technológií. Sovieti boli odkázaní na západné technológie, ktoré museli nakupovať za drahocenné devízy. Každopádne, s pádom Sovietskeho zväzu sa zmenili možnosti globálneho kapitálu. Keďže ten sa nachádzal prevažne na západe alebo v rukách západných finančných skupín, mohol teraz preniknúť do každého kúta sveta. Čína aj India, jedna totalitne komunistická a druhá socialistická, následne otvorili svoje vráta tejto príležitosti.

Západné spoločnosti, aj tie ktoré nechceli, začali exportovať svoj kapitál do rozvíjajúcich sa trhov v Ázii. Mohli tak využívať pracovnú silu, ktorá bola extrémne lacná a nemuseli sa trápiť so sociálnymi, environmentálnymi a bezpečnostnými normami. Obrovsky im tak klesli náklady. Stačilo vyviesť továreň do Číny, zaškoliť personál a produkty voziť na Západ. Načo inovovať však. Vzrastie zisk, Wall Street to zabije na medzinárodných transakciách a ľudia si budú môcť kúpiť lačné hovadiny z umelej hmoty. A ak sa aj nejaká korporácia zdráhala, jej náklady ostali vyššie a konkurencia ich mohla agresívne skúpiť za pôžičky od Wall Streeťákov. Odolalo ich len málo. Dôsledok tohto celého je, že industriálna a daňová báza sa za posledné dve dekády vybudovala na Východe ale erodovala na Západe. Západu ostali len nesplatiteľné dlhy.

Tento nerozum je dôvodom všetkých machinácií globalistickej elity v súčasnosti za účelom udržania celého finančného systému nažive. Západ neoficiálne zbankrotoval spustením vĺn kvantitatívneho uvoľňovania a zavedením nulových úrokových mier. Centrálne banky na čele s Fedom jedna za druhou zrazili miery na historické minimá a do finančných trhov napumpovali obrovské množstvo čerstvého kešu. Ale posledné dva roky sa Fed začal tváriť, že tu máme ekonomické ozdravenie a na plnú hubu vykrikoval o začiatku dvíhania úrokoch mier z ich absurdného dna. Najskôr rok kecov, potom minulý december dvihli o štvrtinu percenta a ekonomika dostala také točky, že sa trištvrte roka radšej ničoho nedotkli. Výtlak trápnych 0,25% a systém ide do kolien! Tento dvojročný sitcom, v ktorom sa každý mesiac Fed chystá dvihnúť miery a kolotočári v médiách to vyziapujú z reproduktorov ako hotovovú vec, už je skutočné trápne sledovať.

Pretvárka, ktorá v súčasnosti dospela do svojej záverečnej fázy, presvedčila správcov fondov a investorskú komunitu o skutočnom výtlaku mier a dolár v tomto období silnel. Ako posilňoval, pôsobil extrémne deflačne, pretože komoditný trh je ocenený v dolároch a čím ide dolár vyššie, tým klesá dolárová cena komodít. Ekonomiky rozvíjajúcich sa trhov sa ocitli v obrovskej kaši. Ich príjmy z exportu komodít krachli a navyše teraz museli splácať pôžičky pomocou drahých dolárov. Prachy si požičali ešte keď Fed operoval s inflačnými nástrojmi ako QE, Twistom a nulovými mierami, ktoré devalvovali dolár a robili ho lacným. Tieto dlhy sú podľa BIS v objeme 340 biliónov dolárov. Umelý dopyt po dolároch vplyvom jeho relatívnej drahosti spôsobuje ich nedostatok v systéme, čo je nebezpečné, lebo takýto stav ohrozuje globálnu štruktúru menových swapov. Rozvíjajúce sa trhy dostali nakladačku kvôli očakávaniu dvíhania mier a stupídnej dôvere v to, že výnosy na dlhopisoch pôjdu hore a Fed má všetko pod kontrolou. Čo je asi najviac hlúpe je, že reálne im stačilo dvihnúť miery len o 0,25% a dostali rovnaký efekt ako keď počas predošlých cyklov dvíhanie mier skutočne natiahli výnosy o významné percentá. Mnoho ľudí porovnáva súčasný stav s poslednou krízou v roku 2008 ale osobne to tak nevidím. Situácia skôr pripomína prechodziu krízu z roku 2001, kedy boli trhy rovnako zamilované do Fedu, americkej ekonomiky a silného dolára. Následne sa spustila gigantická vlna tlačenia, dlh USA sa behom necelej dekády zdvojnásobil a zlato s ropou šli hore drasticky. Trhy už konečne začali pochybovať o šarlatánoch z Federálnych rezerv a investori sa začínajú stavať defenzívne.

Dolár je pod tlakom pretože zlato si za tento rok pripísalo celkom slušné čísla aj napriek ústupu z posledných dvoch mesiacov. Nárast bol v prvej polovici roka agresívny a trend sa nazatiaľ ochladil. Elity teraz využívajú tuto príležitosť, masakrujú papierové trhy a Fed opäť veľkohubo hlása dvíhanie mier v septembri. Nech sa páči Žaneta, streľ si do ksichtu. Ešte minulý rok v decembri všetci shortovali zlato, nad čím som krútil hlavou. Chápem že sentiment bol strašný. Päť rokov drastického poklesu cien drahých kovov. Konferencie ťažiarov striebra vypadali ako stretnutie anonymných alkoholikov a samotní ľudia v sektore boli zrelí na antidepresíva. Tento rok však prišla totálna a rozhodná zmena. Ukončenie dna a začiatok nového býčieho trendu.

Ako bude Fed strácať kúpnu silu, inflácia pôjde nahor. Americká ekonomika je na tom strašne aj napriek absurdným štatistikám, ktoré púšťajú do sveta cirkusanti z Fedu. Dvíhanie mier v stagnujúcej ekonomike znamená stagflačnú pascu. Oveľa väčší problém ako má Fed teraz. Ak pôjde dolár skutočne dole, budú ho odpredávať všetci jeho globálni držitelia. Už teraz veritelia amerického dlhu predávajú US dlhopisy. Znižujú svoje vystavenie voči dlhopisovej bubline. Predaj dlhopisov pre západnú finančnú elitu nepredstavuje až taký veľký problém. Vždy môžu tlačiť doláre a nakupovať za ne dlhopisy, vytvárajúc tak syntetický dopyt keď sa ich budú investori zbavovať a držať tak miery na podlahe. Fed ale nemôže tlačiť doláre aby skupoval doláre. John Connaly, Nixonov minister financií počas dobrodružného roku 1971, povedal európskym držiteľom ohľadom devalvácie americkej meny, že dolár je „naša mena ale vás problém“. No to platí len do určitého bodu a tento bod sa na časovej priamke veľmi rýchlo približuje.

Silný dolár predstavuje pre globálnu ekonomiku čoraz väčší horor. USA hrozili piatim najväčším ekonomikám aby nedevalvovali svoje meny. EÚ a Japonsko devalvovalo voči Číne ale dolára sa tieto akcie centrálnych bánk moc nedotkli. Problém s touto schizofrenickou politikou je, že všetci chcú devalvovať voči ostatným globálnym hráčom. Lacnejšia domáca mena podporuje export a pomáha splácať dlhy oslabeným kurzom. Samozrejme všetci chcú lacnejšiu menu ale to je matematicky nemožné. A tak si všetci veselo honia do kríža ale zároveň všetci devalvujú voči jedinému miestu stability, ktorým je zlato. Zlato je konštanta a budúca mierka objemu obchodnej výmeny medzi národmi. To znamená, že ak zlato skutočne ukončilo svoj cyklický pokles a začína obnovenie sekulárneho býčie trhu, dolár dosiahol svoj vrchol a musí ísť dole.

Keď si však človek myslí, že táto elitárska banda sociopatov dosiahla hranicu svojich možností, príde zakaždým s novou habaďurou. Priznám sa, mám problém sa orientovať v mainstreamovom prúde finančných informácií lebo ho sledujem len veľmi veľmi sporadicky. Často s úžasom. A asi ma nikdy neprestane fascinovať aký vplyv majú média na zhypnotizovaných ovčanov. Čo bolo pred pár rokmi úplné šialenstvo je teraz v rubrikách finančných plátkov označené ako normálna politika centrálnych bánk. Možno pár extravagantných pisálkov zamrmle čosi o neštadardných praktikách ale to sa stáva veľmi zriedka. Centrálne banky v súčasnosti veselo znárodňujú akciové trhy a analytické opice v telke o tom rozprávajú s kľudom uspávačov hadov.

Najväčším držiteľom japonských akcií je teraz Japonská centrálna banka. Áno. Centrálna banka tlačí peniaze z ničoho a na svoju súvahu za ne kupuje akcie domáceho trhu. Akcie teraz slúžia ako rezervná báza ľudia! Keby som sa presunul v čase len pár rokov dozadu a povedal niekomu z finančnej komunity že toto sa bude diať, asi by mi dal fúkať. Skutočne nestíham, keď vidím ovčanov pri týchto akciách centrálnych plánovačov len tupo pozerať a žuť trávu. Centrálne banky začali monetizáciu akciového trhu a to zabránilo ich zrúteniu. Americké akcie sú dlhodobo veľmi prekúpené. PE je extrémne vysoko ale aj tak nepoľavujú. Nielen Japonci sa snažia. Švajčiarska centrálna banka vlastní akcie firmy Apple za jednu miliardu. A tiež jednu čerešničku. Portfólio zlatých akcií tiež zhruba za jednu miliardu. V rovnakom objeme vlastní akcie ťažiarov zlata aj Centrálna banka Nórska.

Švajčiari držali peg s eurom aby mohli podporiť svoj export. Situácia sa však stala neudržateľná, pretože centrálna banka predávala frank a nakupovala zahraničné meny. Nahromadila tak obrovské množstvo eúr na svojich knihách a keď peg konečne pustili, z tohto portfólia sa vyparilo 10% ako frank voči euru posilnil prakticky do dňa na deň. Good job. Takto končia všetky idiotizmi centrálnych plánovačov, ktorí sa snažia riešiť nimi vytvorené problémy za naše peniaze. Akciové indexy sú zrelé na korekciu a uvidíme ako táto monetizácia akcií centrálnymi bankami skončí. Je možné, že na týchto geniálnych krokoch prídu o príšerné peniaze ak pôjdu akcie dole. Ak sa akciové trhy prepadnú, budú mať najväčšie straty entity, ktoré majú voči nim najväčšie vystavenie. Ako napríklad Centrálna banka Japonska. Americký akciový trh od 80. rokov narástol 20x, teda rovnako ako dlh krajiny. Ceny akcií boli hnané dlhom a manažované lacným kreditom. Všetky papierové aktíva sú nafúknuté absurdným množstvom dlhu. Pyramídová hra sa začne rúcať, keď do seba vtiahne posledného zúfalého idiota. Tým idiotom sú teraz centrálne banky, ktorým dovoľujeme hrať sa s našimi osudmi a budúcnosťou našich detí.

Rast spotrebných cien nereflektuje množstvo vytvoreného obeživa. Keď sa pozrieme ako rástli ceny a porovnáme ich rast s emisiou agregátu M2, potom ani zďaleka nevidíme súvislosť. Aj keby sme použili objektívnejšie miery inflácie ako je CPI. Prakticky všetky takto vytvorené peniaze a kredit boli pumpované do oblasti finančných aktív. Táto obrovská bublina papierového alebo lepšie povedané digitálneho bohatstva bola nafukovaná 30 rokov, počas ktorých boli postupne znižované úrokové miery. Správa dlhu sa robila ďalej a ďalej jednoduchšia s tým ako tri dekády úrokové miery klesali až na súčasné dno.

Papierové aktíva sú založené na budúcom príjme. Na dôvere v ich svetlú budúcnosť. Ale táto dôvera sa vyparuje, ako sa z historickej bubliny akcií a dlhopisov vytráca vzduch. Nebyť zásahov centrálnych bánk, akciové indexy by sa už dávno váľali v prachu. Na rozdiel od finančných aktív sú zlato a striebro zakonzervovanou ekonomickou aktivitou z minulosti. Niekto si musel dať tu námahu nájsť ich, vyťažiť, rafinovať a potom predať do systému. Táto realita sa čoskoro nebude dať skrývať. Niečo je však v súčasnosti veľmi odlišné od minulých býčích trendov zlata. V súčasnosti čelíme totálnemu kolapsu systému. Deštrukcii mechanizmov, ktoré dávajú aktívam ich cenu a význam.

Ak burzy a banky na týždeň zavrú, celá maškaráda končí, pretože ak potom znova otvoria dvere, svet už nebude ako pred tým. Elektronické burzy a blackboxy, ktoré levitovali ceny aktív nebudú môcť znovu resuscitovať tento tridsaťročný nonsens. Dôjde vtedy k reálnemu ohodnoteniu aktív ako fyzických, tak aj digitálnych. A po troch dekádach deformácie sú tieto rozdiely veľmi drastické. Ak sa pozrieme na objem zlata a peňažnej zásoby, hľadíme na úplný nonsens. Velocita agregátu M2 je na historickom minime ale jeho objem je galakticky veľký. Naopak väčšina komoditného spektra je po dvojročnom poklese a pomaly sa spamätávajú. Samozrejme tu vedú drahé kovy, ktoré sa stali tento roky TOP investíciami. Nič na tom nemení fakt, že Fed sa môže vydať cestou úplného masochizmu a spustiť hyperinfláciu. Dow Jones môže v tom prípade ísť na 100 000, ale chleba bude stáť 5000 dolárov. Síce výnosy budú dobré, ale hovno si za ne kúpite.

Systém začína strácať dôveru svojich participantov. A nejde len o nárast ceny zlata, ale aj o pokles cien akcií v bankovom sektore. Európske banky sú dole 50% od začiatku roku. Investori sa o ne boja aj bicykel oprieť. Strata dôvery v systém je vždy sprevádzaná stratou dôvery vo finančné inštitúcie a menu. Či už ide o znižovanie obsahu striebra v minciach za čias Marka Aurélia alebo kráľom Ľudovítom XV. podporovaná finančné schéma, ktorú vo francúzsku vymyslel John Law. Obe boli jasným znakom konca impéria, ktoré si nemôže dovoliť svoju existenciu a musí financovať svoje operácie podvodom. Nakoniec vždy ľudia stratia dôveru v schopnosť štátu a finančného sektoru garantovať hodnotu ťažkou robotou zarobených peňazí. Ako v kasíne, kde naraz oznámia, že žetóny budú vymieňať za peniaze ale len za časť ich hodnoty. Hráči ktorí o tomto podvode vedeli a zamenili žetóny v ich plnej hodnote chodia vysmiati. Podobné to bude so súčasnou papierovou paradigmou a zlatom.

Zvlášť aktuálne sa táto hrozba črtá teraz, keď je tretina dlhopisov v záporných číslach a Írske banky začali spoplatňovať depozity. Západná elita chce riešiť bezhotovostnú spoločnosť, aby ovčania nemali možnosť vybrať svoje peniaze zo systému. Ale na to je neskoro. Globalistická elita teraz zúfalo bojuje o predĺženie živostnosti súčasného systému. Tak ako elita Tretej ríše, ktoré neváhala obetovať sfanatizované deti a poslať ich proti sovietskym vojakom, aby o pár dní predĺžila svoj perverzný žúr. Začal run na akcie ťažiarov zlata a striebra. Keď niečo ide hore o vyše 100% behom necelého roka jedná sa o run. Netreba to inak maľovať. Oslabenie súčasných týždňov využívajú ďalší a ďalší investori na nákup či už ťažobných spoločností alebo kovov priamo. Fed tento týždeň opäť optimisticky hovoril o dvíhaní mier. Vo štvrtok niekto na COMEXe hodil do pléna 196 ton papierového zlata behom jednej hodiny. To je 2,7 násobok inventáru, ktorý má teraz COMEX na dodávku. A čo je najlepšie, posun dole nebol vôbec moc presvedčivý. Hlavne striebro odoláva nad 18 dolárov za uncu. Teším sa na ďalší vývoj ich patetického zúfalstva za poskakovania priblblých mediálnych roztleskávačiek.


Zdroj: http://www.nemesis.sk/centralne-banky-tlacia-peniaze-z-nicoho-a-nakupuju-akcie-ich-koniec-sa-blizi/