Keď LÁSKA je len prázdnym slovom, alebo kedy nie... je len slovom

Niet horšieho, ako keď slovo láska sa v našom živote stane rutinou. Keď ju prestaneme v srdci cítiť, nedávame ju, ale ani ju neprijímame. Vlastne vtedy ju ani nevidíme, nevnímame. Občas partnera pozdravíme ahoj láska, ale inak tam nie je žiadny emocionálny prejav.  Je to strašné.

Prečo som sa pustil do písania tejto témy? Aby som upozornil tých, ktorí možno zabudli, kde sa nachádza ich vzťah. Aby neboli prekvapení, že raz sa objaví niekto a ten niekto s vami úplne zatrasie. Rád by som pomohol tam, kde je ochota sa pozrieť na seba, kde som, kde sa nachádzam, ako žije môj, náš vzťah. Je to tak trocha aj odkaz pre jednotlivcov, ktorí si uvedomujú, aké výnimočné časy zažívame, kedy sa čistia vzťahy, potrebné sa delí od nepotrebného, kedy sa na povrch z toho nefunkčného derie láska a chce kvitnúť, rásť.

Láska chce vlastne neustále dávať a prijímať. Neznesie aby bola dusená, nenechá sa aby bola zničená. Dlho si živí v sebe nádej, či sa partner konečne zobudí. Či ten milovaný konečne zistí, zbadá, dozreje. A potom príde ten zlom v duši. Vtedy sa energia presmeruje. Aj keď tá dvojica žije spolu, jeden z nich sa začne modliť, prosiť, lebo si uvedomil, že takto to ďalej nepôjde. Kým jeden z nich v kľude, bezstarostne spí, ten druhý plače, smúti, vädne, nahadzuje si len falošné úsmevy a pomaly no isto vyhasínajú aj posledné plamienky ich lásky. Len jeden plamienok ostáva a hreje túto osobu. Je to plamienok nádeje, že niekde existuje niekto, kto dokáže rozdúchať srdce, vyliečiť rany, rozvibrovať celé telo.

Skutočná láska nedáva okovy, nevlastní, neočakáva, nevyhráža, nekričí a mohol by som pokračovať. Láska láskavá je súcitná, nežná, ochotná počúvať aj šepot srdca, keď v tichu plače ten druhý. Je objímajúca, ochotná pomáhať, starostlivá, liečivá, vnímavá.

No nedá mi aby som nepísal aj o rutine. Keď vlastne tú skutočnú čistú lásku odsunie nabok mozog, ego, rozum. Zrazu si ten človek ani neuvedomuje, že aj pri dávaní nejakého daru partnerovi, ten pocit radosti z dávania má v hlave a nie v srdci. Čo sa aj tak časom zistí, lebo si neváži vôbec dary ktoré dostáva, ale nedaj bože keby tá druhá strana si nevážila jeho dary, by bol oheň na streche.

Všímajme si aj dotyky srdcom. Skutočne milujúci človek sa dotýka aj nefyzicky. Počuje, vníma, cíti aj keď nie je vo vašej blízkosti. No ten, kto nemiluje, nič nevidí, nepočuje, nevníma, aj keď stojí vedľa vás. A o komunikácii už ani nehovoriac.

Milujúci jedinec dokáže počúvať, pýta sa keď niečo nechápe, má záujem nájsť riešenie, je tam dialóg a nie monológ. A neprestane, kým nenájdete spoločne riešenie. To vás práve stmeľuje ešte viac. Ak je to opačne, tak je to ako bič na partnera, nakoľko je presvedčený že má pravdu (logika) a inak to nemôže byť. Mláti hlava nehlava okolo seba s argumentami, bez toho aby chcel pochopiť, aspoň vypočuť druhú stranu. Chytá za slovíčka, vytrhuje z kontextu a zvyšuje hlas, agresiu, tlaky cez vyhrážky, podmienky. Páli za sebou aj to krásne  čo bolo, lebo ego nechápe, nerozumie, rúca sa niekoho ideál o láske, ktorá bola len už v hlave a nie v srdci.

Najprv takýto jedinec začne hrať rolu ochotného žiaka, ktorý sa chce zmeniť a nasľubuje hory doly, len aby mal istotu, že všetko bude po starom. Aj sa snaží na oko možno niekoľko týždňov, dní, no onedlho je opäť všetko tak ako pred tým.

Potom začne hrať rolu sudcu a začne súdiť, vyťahovať všetko možné a presviedčať, že on vie najlepšie, on je ten pravý, dobrotivý, naj, naj, naj vo všetkom a ten druhý je nikto a slepý.

Ak ani to neprejde, potom začne hrať rolu obete. Ľutujte ma všetci, veď ja len to a ono. Prázdne frázy len tak lietajú do vzduchu. Skúša takto obmäkčiť, vynútiť zmenu rozhodnutia, hľadá skulinku, kde by našiel nový argument, aby opäť po oddychu mohol zaútočiť.

Našli ste sa v tomto článku? Viem, že je nás, vás veľa. Takto podobne fungujú nešťastné manželstvá, vzťahy. Je čas vedieť kde sme, kam smerujeme a či ešte nie je neskoro. Tieto a budúce roky nás budú oslobodzovať z okov nemilujúcej lásky.

Láska je nemajetnícka, slobodná a je na čase si to nie len uvedomiť, ale aj žiť podľa nej. Teraz sa ukážu aj milujúce charaktery vašich, našich blízkych.  Slobodne si vyberme, slobodne milujme a už nikdy slovo LÁSKA nevypustite z úst bez srdiečka. Verte, že niekedy stačí rozprávať v tomto prípade srdiečkom a tá druhá strana počuje.

Pre http://gaia2010.sk/ 6.11.2017 napísal  Ján Bálint Apukhe. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

Zdroj: http://gaia2010.sk/

​