Ilona Pálušová - Féwa: V kruhu anjelskych svetiel

Moje niekoľkodňové malé preskenovanie kolektívneho vedomia /nevedomia/, tým i uvedomenia si súvislostí - mi príliš úsmevu na tvári nevykúzlilo. Ešte stále inklinujeme k vete, čím lacnejšie, tým lepšie a vůbec sa nezamýšľame nad skutočnými hodnotami. A to v akejkoľvek oblasti.....

Ešte stále mnohí empatiu k životu nepotrebujú..... ešte stále mnohým imponuje hodnotenie ľudí za ich chrbtom, zatiaľčo sa im usmievajú do tváre. Ešte stále vyhráva na menej, či viac plnej čiare len subjektívny pohľad, ktorý sa nevedomosti týka...... len myslenie, ktoré vyhovuje. Ešte stále nestoja mnohí ľudia nohami na zemi a súčasne v nebi. Čiže odmietajú si uvedomiť a tým i prijať skutočnosť. .....že nie je důležité len to, čo fyzicky vidia a podľa toho i myslia, ale i duchovný aspekt človeka. To znamená - naše vnútro, náš stred v ktorom pramení ľudská múdrosť. I keď je okolo nás, okolo Zeme svetla viac než dosť - napriek tomu ho mnohí necítia. A podľa toho i konajú. Reagujú v neprimeranej miere na zámery, ktoré sa snažia ľudskú pozornosť odpútať... presmerovať k tým, ktorí myslením ľudí manipulujú. Či už napríklad zdieľaním informácií, ktoré nie sú tak "čisté" ako sa zdá. A to v akomkoľvek zmysle a oblasti. Nuž, čo dodať. Že ešte stále majú mnohí bližšie ku spochybňovaniu podstaty, tým i všetkých, ktorí pravdu majú.

Napriek všetkému a všetkým, ktorých myslenie som počas niekoľkých predchádzajúcich dní vnímala v zmysle hore uvedených riadkov..... verím nám. Verím žene, ktorá je vo mne, pretože jednoducho viem, že je mojím a všetkých svetlom. Táto žena nepotrebuje niekomu niečo dokazovať. Niekoho o niečom presviedčať. Niekomu niečo vysvetľovať... pokiaľ on /ona/ zatiaľ ešte nevie, pretože necíti. Nepotrebujem písať o všetkom, čo viem, čo si myslím, čo mimozmyslove počujem, alebo vidím. Nepotrebujem - nemusím. Všetko, čo som do tejto chvíľe robila - bolo pre všetkých ľudí. Prechádzala som vlnami nepochopenia, odsudzovania z důvodov ľudskej nevedomosti. Vlnami smútku i malých radostí, ktorých kolektívne ubúdalo. Veľmi dobre vieme, čo všetko sa dialo i kto... alebo čo sa skrýva za oberaním nás o emócie radosti, človekom preciťovaného šťastia. Ale my sme sa nenarodili na Zemi preto, aby sme sa neustále poddávali vírom negativity - vírom temných portálov, ktoré na nás číhajú a akonáhle zaevidujú čo len náznak radosti, úspechu, alebo pocitu šťastia - napália to do nás takou negativitou, že prestaneme mať chuť čokoľvek podnikať v zmysle pozitívneho diania.

Prostredníctvom najslabších, najcitlivejších miest ľudí. Logicky cez utrpenie, žiaľ, bolesť, aby mali tie zrúdy čo jesť. Pokiaľ sa poddáme čomukoľvek, čo s ich taktikou súvisí - sme znovu tam, kde sme boli. Je to hra na šachovnici. Vo veľkom i v malom. Pretože všetko so všetkým súvisí. Naše ubolené srdcia i duše sa čistili spůsobom, ktorý sme poriadne cítili fyzicky i psychicky. Každý jeden z nás nie je len ošiaľom ega, ale je i človekom schopným hlboko precítiť akúkoľvek emóciu. Keď vidíme bolesť druhých a reagujeme trochu atypickým spúsobom, ktorý nezodpovedá všeobecne používaným normám - neznamená to, že naše preciťovanie druhého človeka, ľudí, je neadekvátne dianiu, situácii. Keď reagujeme takpovediac mimo normu, ktorá sa nosí - je to preto, že vieme....Vieme, čo je v danej chvíli potrebné, důležité pre všetkých. Neupadajme do tých emócií, ktorými sa nás snažia "povzbudiť" tí menej citliví, alebo bezemoční....... (Znovu sa mi nedá prepnúť klávesnica z českej na slovenskú, takže sú sem tam iné písmenká......)


Čo som predvčerom videla:

Mimoriadne krásne dianie na iných úrovniach, čo ale neznamená, že sa toto dianie netýka nás.
Videla som Zem. Vysoko nad ňou bol pohybujúci sa pomyselný kruh. Keď som sa priblížila na vzdialenosť v ktorej som detailne videla, čo všetko je súčasťou kruhu.... v nemom úžase /a to som na takéto "videá" dávno zvyknutá/ som sledovala dúhu anjelskych svetiel. V pomyselnom horizontálnom kruhu sa točili anjelske energie, ktoré na seba zobrali klasickú podobu. Každý vyžaroval konkrétnu farebnú vibráciu /jeden vyžaroval svetlo modré, druhý zelené, atď./. Mali nádherné, makké biele krídla s "odleskami" svojej farebnej energie. V strede kruhu žiaril Zdroj. Či ho nazveme Stvoriteľom... Bohom..... Univerzálnou energiou, atď., vpodstate vůbec nie je důležité. Boli to archanjeli /archanjelske kmene/. Ako sa pohybovali.... rotovali...... súčasne brali do "rúk" lupienky zlatých ruží a sypali ich smerom k Zemi. Lupienky sa cestou k planéte drobili na hviezdny prach. Ten, ktorý fyzicky nevidíme, ale máme schopnosť vidieť srdcom. Dopadal makko na Zem. Veľmi jemne.... veľmi jemne. Víril v tvare špirál na povrchu a následne ľahúčko prenikal Zemou až k jej stredu. Takým svetlom, takými vibráciami sme zaplavovaní...... tak intenzívne je nám i matke Zemi zo všetkých strán pomáhané. Ale zodvihnúť sa zo "stoličiek" a začať konať, aby Zem vyzerala tak, ako má potrebujeme sami. Nikto to za nás neurobí. My sme prišli všetko zmeniť, prepólovať vedomie smerom k pozitivite. Sme sťahovaní búrením temna, ktoré už dlho nie je v presile. Je to len optický klam, plne podporovaní tými, ktorí im skočia na "lep". Potrebujeme cítiť, preciťovať, byť ľudskí. Byť nielen fyzickí, alebo len duchovní, ale celiství. Mať jeden i druhý aspekt v rovnováhe. Myslieť samostatne, mať rozum v hrsti a srdce otvorené láske. Byť jednotní - ťahať spoločne za jedno lano. Mať jeden zámer. Čo je pre človeka absolútne normálne. Zneviditeľňovanie, neprejavovanie emócií bol /je/ ťah čiernej....

....Chcem Vám ešte povedať, že dnes /neviem ako dlho, či deň.... dva/ sa dianie na úrovni energetickej bude týkať našich koreňov a súrodencov. To znamená, že sa týka našej osoby /Vaši rodičia, starí rodičia, prastarí rodičia, atď./. Bratia, sestry.

Zdroj: http://ilona-palusova.blogspot.sk/2015/11/v-kruhu-anjelskych-svetiel.html