Ilona Pálušová - Féwa - Rebrík do neba -18.7.2015

Ahojte, máme trošku viac tepla, ako sme zvyknutí. :-) Slnko pripekajúcim tokom kódov /informácií/ pôsobí na bunečné vnútro, na DNA rebríček po ktorom stúpame do neba. Aby bolo opäť na Zemi citom viditeľné.

Od včerajšieho /zčasti predvčerajšieho/ dňa k nám prúdi tak intenzívna hojnosť informácií Zdroja, že by som v pohode mohla zostať sedieť pri počítači a len písať a písať. Ale o tom to už nie je. Čas priebežne sa navyšujúcich vibrácií, čiže čas nepreberného množstva informácií, ktoré bolo potrebné individuálnym spôsobom vstrebať - je za nami. Sme anjeli, sme bytosti svetla s telami z mäsa a kostí, ktoré v zmysle transformácie /vzostupu Zeme/ nesieme so sebou do času vzdialeného a pritom tak blízkeho - do času opäť sa prezentujúcej myšlienky prvotného svetla Zdroja. Jednoducho povedané - meníme sa na bytosti svetla, meníme sa na anjela.

---

Cesta do neba /transmutujúce, modelujúce, reštaurujúce paprsky svetla/ je návratom k duchovným hodnotám. K podstate človeka. Je to trochu iný model spôsobu života, myslenia, ako ten na ktorý sme boli dlho zvyknutí a ktorý sme mali takpovediac zautomatizovane funkčný. Je to kódex, ktorého hodnoty sú nemenné, nikým a ničím neovplyvniteľné. Rebríčky do neba majú priečky vyskladané z myšlienok /tóny zvukov, vibrácie farieb, vzorce a týmto vzorcom zodpovedajúce vzory/. A každý z nás na niektorej priečke stojí. Rezonuje s konkrétnou myšlienkou - s myslením rovnakej skupiny /sféry/ ľudí. Jednoducho sa nachádza na určitom mieste svojho evolučného vývoja. Mýlime sa, keď si myslíme, že sa jedná o oddeľovanie sa ľudí. Je to len optický klam, kedy ľudia stojaci na vyšších priečkach rebríčka / nový spôsob myslenia/ sú podvedome odsledovávaní nižšími myšlienkovými sférami ľudí. To znamená spôsob, akým svoje myslenie prezentujú /prejavujú sa/. I to je vzájomnosť, kedy jeden druhému a všetci všetkým pomáhame. Sme kolektívne vedomie, ktoré týmto spôsobom neguje nevedomie /nevedomosť/. Nepredstaviteľne vysoké /jemné, energeticky.... frekvenčne modelujúce/ vibrácie sú anjelskou paletou sily i esencie svetla. Jeho zvukových vĺn /vlnenia/. Kvantový mechanizmus lásky, ktorého potenciál je v nás. To je dedičstvo predkov. Genetická výbava s ktorou sme sa narodili. Individuálnym napájaním sa na tieto vlny sa rôznou intenzitou prejavuje vlnenie v našom živote. Mladneme, máme viac energie, máme čoraz menšiu potrebu spánku, čoraz viac lásky cítime, čoraz viac sa duchovne /emócia, vcítenie sa/ prejavujeme.

Keby som mala veľmi, veľmi jednoducho a stručne porozprávať príbeh človeka - nebola by to nekonečne dlhá cesta transformácie, :-) kedy jeden druhého mlátime obuškami nevedomosti /nevedomia/ po hlave. Bol by to krátky príbeh o ľudskom uvedomení si - o čom to celé je. Že všetky odpovede, ktoré hľadáme sa nachádzajú tam, kam človek zmyslove nedovidí. Že nebo, ktoré je plné anjelskych svetiel, hviezdnych bytostí uvidíme vo chvíli, kedy si spomenieme na svoj Zdroj svetla a začneme s ním opäť komunikovať. A to sa deje u ľudí, ktorí sa nachádzajú na vyšších priečkach rebríčka. U ľudí, ktorých cesta životom bola zväčša viac - menej tŕnistá. A napriek všetkému čím prechádzali neustále vkladali svoje nohy do stôp Krista. Pevní vo svojej viere, ktorá sa šírila ako kvetinová esencia.

Aby som nezabudla, viete o čom je príbeh, ktorý som spomenula ? Je o Bohu a jeho deťoch..... dievčatkách a chlapčekoch.... v ľudskom tele. O človeku, ktorého fyzická dospelosť, spôsob akým vo svete hmoty žije, "donútil" byť tvrdohlavo nedôverčivým voči skutočným potrebám, ktorých základom je nami prejavený cit. Voči sebe, voči druhému človeku, voči Zemi. Cit, vcítenie sa, empatia..... emócia vyvierajúca z prameňa múdrosti bezpodmienečnej lásky. V jeho kryštalicky čistých vodách je i radosť, úsmev, smiech, ktorý bol nekonečne dlho negovaný materiálnymi vzorcami myslenia a správania. Cit, ktorému velí, prikazuje ego. V tom prameni je všetko na čo sme zabudli a stali sa z nás postupne malé deti. Nedôverčivosťou pohltení pravidlami hmoty. Deti ku ktorým prišiel Boh a so svätou trpezlivosťou im vysvetľoval jednotlivé lekcie učiva na ktoré dávno v nízkych vibráciach matérie zabudli. Detičky dupali nožičkami, mlátili okolo seba ručičkami, nadávali, vrieskali, plakali... jednoducho typicky detsky reagovali. Tvrdohlavo stojac na jednom mieste ako somárik. :-) Až neskôr /škola života, nadobudnuté skúsenosti/ sa ukľudnili, pozerajúc mu do jeho božských očí a - pohli sa z miesta. Dvihajúc ruku ku "starcovi". Započúvajúc sa do zvukov jeho slov, plných pochopenia všetkého, čo dieťa cíti, čoho sa bojí. A múdry starec zobral ich ruku do svojich dlaní a povedal /vibrácie éterického svetla/. Poď, ukážem Ti niečo na čo si nepamätáš. Nebo a anjelov. Aby si na vlastné oči precítilo čo je láska.

To je nebo, ktoré sa nami na Zemi zviditeľňuje /komunikácia s vyšším Ja, so sebou samým, s fyzicky neviditeľnými realitami/. To je myšlienka,myslenie, ktoré sa vracia na subatomárnu obežnú dráhu Zeme. Myšlienka, ktorá je spomienkou na časy svetla. To je dušou maľovaný obraz človeka...
Féwa Ilona


17.7.2015

Dobré ráno, priatelia. Len stručne, v krátkosti. Aktuálna predpoveď počasia je pekne horúca :-).
A k tomu všetkému sa nachádzame v mieste, kedy po noci prichádza deň a my vystupujeme z hladiny alfa v ktorej sme sa nekonečne dlho nachádzali. Tým vystupujeme i z noci, ktorej príbehy niekomu vyhovovali - niekomu nie. Čo všetko výhody stavu spánku obnášali netreba do detailov rozoberať. Tým je u konca i tanec svetla a tmy v ktorom sa logicky ľahšie tancovalo čertom s diablom. V čase temnoty myslenia, kedy do nás /do našich myšlienok a tým i života/ strkali rohy, prsty, chápadlá všetci, ktorí tieto energie predstavovali. Hladina alfa je i odpoveďou na individuálne preciťované stavy... pocit, že žijeme i nežijeme. Noc, jej predĺžená ruka siahajúca do alfa hladiny je jednoducho povedané nepreberným množstvom otázok bez odpovedí, ktoré sme viac - menej hľadali. Individuálne i kolektívne. Týmto vystupujeme z času otázok a začína sa čas odpovedí....  Féwa Ilona

***

Maľujem v korunách stromov dva obrazy súčasne. Jedným je ženská, druhým je mužská energia. Obaja nesú posolstvá anjelov v ľudskom tele. Krásno nehy i sily svetla, ktoré je v každom z nás. V každom, koho duša pricestovala na pozemské pláne, aby pomáhala Zemi, planéte, ktorú spoločne zdieľame. Energia týchto anjelských bytostí je smaragdová. Z čoho jednoznačne vyplýva, že tento muž a žena sú úzko prepojení s prírodou, ktorej hlas, šepot, harmonizujúce zvuky, tóny farieb nám po celý čas pomáhali znovu sa nájsť. Nájsť cestu k sebe, ku svojmu srdcu...duši a objaviť jej nesmierne jemné, citlivé, ľubozvučné tóny zvukov diamantové svetla. A z tohto svetla...z jeho neviditeľných paprskov.... vyskladať nový obraz. Jednoducho povedané - maľovať dušou, citom, ktorému zlo nedovoľovalo prejaviť sa.
Obraz, ktorý vnímame ako vcelku bežný a pre materiálne myslenie nehodný povšimnutia budem zdieľať, pretože je práve nášmu bezpodmienečnému vnútru blízky. Motýľa, ktorý je symbolom transformácie. S malou "kozmetickou" úpravou s ktorou čakal na nás, na naše uvedomenie si. To znamená, že dostane ešte jeden podmaľbový podklad, ktorý rozšíri plochu na ktorej sa bude vynímať /naše vnímanie/. Tento podklad je smaragdový.
Dnes som si počas maľovania obrazov v duchu povedala....a zázraky sa dejú. Priletel ku mne ten druh /alebo ten istý? :-) / motýľ ktorého som pred časom okopírovala na plátno. Aj vtedy, keď som obraz s motýľom maľovala sa z ničoho nič objavil. Ale bol celý hnedý. Pred očami sa nám /všetkým prítomným / zmenil na modrého. Dnes, keď maľujem anjelské obrazy ku mne opäť priletel. Vtedy mi sedel na chrbte dlane, na pleci, na hlave, ako keby sledoval, či všetko robím tak, ako treba:-). Dokonca som si ho preniesla do kuchyne a spolu s ním si zaliala kávu. Sama som bola prekvapená. Bol pri mne stále, kým som obraz nedomaľovala. Dnes prišiel znovu.... je tu... je pri nás .... jeho nádherná fyzická i éterická energia. Verte, je to pravda :-) ... je to tak.

Zdroj: http://ilona-palusova.blogspot.sk/2015/07/rebrik-do-neba.html