Ilona Pálušová - Féwa: Pozerať sa oproti Slnku cez dúhové minerály a plniť si sny

Že sa to nedá? Že sú to všetko len prázdne reči, ktoré sa pri stretnutí s realitou v ktorej žijeme obratom menia na paru stúpajúcu do neba a na Zemi ich nevidieť ? Omyl, nie je tomu tak. Sú viditeľné oveľa viac, ako si mnohí myslia. Cestujú vedno s nami, ruka v ruke a tak ako my túžime, či si to priznáme, alebo nie - i tie maličké, ako aj nepredstaviteľne veľké bytosti , ktoré sú súčasťou dúhy a jej oblakov si želajú, nám prajú, nech sa každému človeku jeho sny plnia. Týchto bytostí, ktoré naše sny, túžby plne podporujú je oveľa viac, ako si mnohí predstavujú.

Známe a v našich životoch až príliš reálne porekadlo znie "Čo oči nevidia, srdce nebolí." Lenže...zamysleli ste sa, či je tomu skutočne tak? Či neexistuje aj iná pravda, ktorá sa vymyká fyzicky stráviteľným normám života, očividne a počuteľne nami prežívaného? Života, ktorého tvorcom sme my ? Či tomu nie je aj naopak? Že srdce v skutočnosti počuje i vidí a tým pádom aj vie?

Veru tak, priatelia. I Vy, dobro prajúci i - ne-priatelia želajúci ne-dobro niekomu, či mnohým z nás.

My všetci sme v skutočnosti jedna veľká rodina, ktorej by malo záležať na každom z nás, ale i na všetkom, čo sa deje. Či si to uvedomujeme, prijímame, alebo skutočnú pravdu o sebe, o nás zásadne odmietame - vysmievajúc sa tým svojej nevedomosti, celistvej neinformovanosti o svete v ktorom žijeme.

Meníme sa, transmutujeme. A ani túto skutočnosť si mnohí neuvedomujeme. Prečo? Pretože nevidíme rozdiel medzi tým, akí sme boli pred časom a akí sme teraz. Nakoľko transmutuje každý z nás. Nepostrehneme rozdiel medzi tým, čo bolo pred rokmi, rokom, včerajším dňom, ktorý bol pre všetkých dôležitým letom v čase, doskokom... dosadnutím.... dokotúľaním sa ....doplazením sa.... dopadom s padákom ušitým z materiálu, ktorý individuálne potrebujeme, aby sme lepšie prijali seba i život so všetkým, čo k nemu patrí /i to reálne viditeľné, i to zmyslami nevnímateľné/. To znamená, že každý padák je ušitý na mieru konkrétneho človeka a pochopiteľne má i rôzny rozmer, veľkosť, farebnosť a je rôznou intenzitou citlivý na zvuky fyzického i nefyzického charakteru /vibrácie, ktoré prijímame, alebo odmietame/. Niektorý je z ľahúčkeho mušelínu, iný z hodvábu.... alebo z oveľa ťažšieho materiálu. A preto sme transformujúcimi nás vlnami... opäť vyhodení na breh oceánu :) cítili v hlave /na fyzickom tele/ rôzne intenzívne, transformujúce nás pnutie /tlak/. Niekoho prikryl priesvitný a ako vánok ľahúčky padák nášmu podvedomiu známy. Alebo ťažký zamat, či iný materiál, ktorý má čo dočinenia s rovnako ťažkými myšlienkami. Áno, tým padákom sú myšlienky... je myslenie. Je myseľ opantaná, obalená negativitou. Obalená strachom, obavami, negatívnymi emóciami, ktoré nám ako jednotlivcovi - tak i celku k ničomu dobré nie sú. Sú archetypálnou brzdou multirozmerovosti myšlienkového, emočného potenciálu vedomého tvorenia ...pretvárania ...premodelovávania s ktorým súvisí mentálno človeka. Žijeme v čase meniacej sa rozmerovosti a tým i rozmeru vnímania. Pokiaľ by sme disponovali schopnosťou vidieť, čo nevidíme... počuť, čo nepočujeme.... dotýkať sa hustoty, ktorú hlava neberie, neprijíma /práve z dôvodu myseľ manipulujúcej clony/ - bola by Zmena relatívne rýchla. Najväčšou brzdou človeka, čo sa neviditeľne prebiehajúcich zmien týka je práve tá neschopnosť zmyslami vidieť, počuť, dotknúť sa i inej existencie, iného bytia, inej frekvencie. Čoho dôsledkom je - nedôvera, ne-viera v čokoľvek iné, ako vidíme a počujeme.  

Kryštalizujeme, prekryštalizovávaním seba i Zeme a všetkého živého na planéte. Transmutujeme. Mení sa nielen fyzikálno nevedomia, čo súvisí s labyrintom mozgu a jeho neprebádanými "zálivmi"....čo súvisí ale i s čakrami, energetickými centrami. A to ľudskými i planetárnymi. Je dôležité venovať im pozornosť. Najdôležitejším /to znamená dominantným - v inom slova zmysle, ako poznáme/ je duchovné centrum kozmického srdca, ktoré je v plnej miere podporované Galaxiou a všetkými duchovne vyspelými bytosťami svetla ku ktorým patríme. Živým svetlom, energiou, ktorá je veľmi jednoducho a stručne povedané - LÁSKOU. Je všetkým, čo so slovom láska súvisí. Je všetkým, ale je i každým, kto sa zo svetla a tým i z lásky zrodil.

Pokiaľ by som mala veľmi zjednodušene opísať, čo sa to s nami deje /čo je zmyslove neuchopiteľné/, použila by som ako príklad minerály. Sú rôzne farebné. Ich drúzy majú špecifické tvary, ktoré sú ľudským zrakom neuchopiteľným kusom "kameňa", ktorý v skutočnosti pozostáva z mnohých kryštálov. A tieto kryštály z ďaľších rovnakých kryštalických štruktúr....a tie z ďalších a ďalších :). Od stredu rastúcich, expandujúcich. Tak rastú, zväčšujú sa, neustále menia, množia. Sú súborom informácií od prvopočiatku vývoja. V konkrétnej hustote svetla, pre ktorú časomiera sveta na aký sme zvyknutí neplatí, sa cyklicky odohrávajú zmeny /skok o "poschodie" vyššie/. K tejto Zmene..... pridávaním na intenzite galaktickej vlny postupne dospievame a sme na vlnenie prúdiace naším vnímaním čoraz viac burácajúcim spôsobom - veľmi precízne a s ohľadom na všetkých zúčastnených pripravovaní. Pomocnú ruku nám podávajú rôzne svetelné dimenzie, hviezdne systémy nachádzajúce sa mimo planetárny povrch /planetárna škrupina/....tým i z nedokonalého ľudského pohľadu mimo realitu :)....... ako i bytosti, ktoré síce fyzický zrak nepostrehne, no napriek tomu tu s nami svojím spôsobom žijú. Jedná sa o bytosti prírodné. K nim patria i maličké bytosti minerálov. Každý minerál obýva maličká bytosť, ktorá pomáha človeku i Zemi. Je možné s týmito bytosťami komunikovať, získať informácie. Rovnako, ako od všetkých z nášho pohľadu ne-pozemských bytostí. Ne-pozemskosť je len záležitosťou inej frekvencie. Túto skutočnosť je dôležité si uvedomiť, aby si konečne prestali ľudia nevedomí ukazovať prstom na hlavu, dehonestovať, ignorovať, či vysmievať sa ľudskému vedomiu. Tým pochopiteľne aj sebe. Je skutočne načase..... byť sami sebou a kolektívne ťahať za jedno lano. A nakoľko vysokofrekvenčné centrum nášho neviditeľného srdca má nadštandartné schopnosti, je už nemysliteľné v danom štádiu fungovať, myslieť, konať podľa porekadla.... "Čo oči nevidia, srdce nevidí....nepočuje....nebolí"....pretože necíti, nedosahuje do potrebnej emočnej hĺbky pochopenia, uvedomenia si a tým i vedomia.

K čomu môžeme suma sumarum prirovnať zmeny /prekryštalizovávanie, transmutovanie/ každej bunky nášho tela, ktoré prestávajú byť uhlíkom a stávajú sa kremíkom :)? Ku kryštálu /minerálu/ akejkoľvek farby, "mena" /názvu/. Minerálu, kryštálu, kameňa do ktorého nie je vidieť. Napríklad čierny turmalín.... záhneda... atď. Predstavte si, že tieto kamienky začínajú byť priesvitné. Ako lemuriánske, dúhové kryštály. To isté sa deje s nami. S naším myslením, myšlienkami. Ľudí, ktorí už rezonujú nie s uhlíkovou, ale s kryštalickou planetárnou mriežkou vedomia lásky, ktorá je základným kozmickým parametrom všetkých zmien na planéte pribúda. Kryštalická sieť je vyskladaná z dúhových kryštálikov a nádherne žiari, čoraz viac svieti okolo Zeme. Vyžaruje lásku, vysiela frekvenciu. To isté sa deje každému, kto s novou mriežkou rezonuje. Ako takého človeka spoznáme ? Citom, pocitom....jednoducho cítime jeho auru, je nám s ním dobre....s jeho rôznymi prirodzenými vôňami, ktoré sú špecifické. Túžime ho objať, dotknúť sa, pretože nás magnetizmom srdca priťahuje. A to sa bude už čoraz viac diať, priatelia /...už sa to deje :)/. Táto kategória zrelých, dospelých, vedomých bytostí už tvorí, pracuje po novom. Vedomým srdcom . Čo systému a systém podporujúcim jedincom - ako i myšlienkové pole umelých hodnôt pochopiteľne nemá čo povedať a nehrá do karát. Čiže je na každej mikro- i makro - bunke, čo si vyberie a čo urobí. Máme slobodnú vôľu. Veru - v niektorých prípadoch, u niektorých ľudí si v duchu i nahlas hovorím - bohužiaľ. Pretože, či sa to niekomu páči, alebo nie, veru mnohí by už zaslúžili prefackať, aby sa spamätali. Vzhľadom na slobodnú vôľu každého z nás je na každom - akým spôsobom v danom okamihu svojho života koná. Či kŕmi zlého, alebo dobrého vlka a tým i kráča stále po tej istej ceste, alebo už po novej. Podstatou človeka, ktorý je svetlo nesúcou bytosťou je dobro.

Ja som presvedčená, že po všetkých eskapádach, ktoré sme zažili a zažívame v zmysle dozvukov i snahy temnoty - neustúpiť, si každý jeden z nás zaslúži už "len" to dobré vo svojom živote. Lenže...iba pár výtečníkov, rebelov, vytŕčajúcich z radu, búrajúcich múry nezmyslov, pomáhajúcich ľudskej populácii otvoriť oči nedokáže spasiť svet, nemá na fyzickej úrovni dosah do všetkých oblastí našich životov. Ľudí uvedomujúcich si, čo sa to vlastne deje, ľudí chápajúcich, vedome tvoriacich pribúda a mnohí jedinci, nachádzajúci sa neustále v tých istých vzorcoch myslenia by boli veľmi prekvapení, koľko ľudí už zmenilo postoj k sebe, ku spôsobu, akým je nám nalinkovávaný život, k hodnotám. A to na celej planéte. Len naše umelo od seba oddelené národy o tejto skutočnosti nie sú mediálne informované. A napriek tomu sa to deje. Všade, len naše povedomie akosi nechápe a kľudne si podriemkava, či spí. veď ono už dáko bude. Stará, známa klasika. Lenže - ono sa globálne niečo veľké deje. A je treba, aby vedomých ľudí bolo viac a čoraz viac. Čo nepotrebujeme ku šťastiu je myšlienková stagnácia, frekvenčná ohraničenosť- neustále tými istými myšlienkami, ktoré už k hustote svetla v ktorej sa nachádzame nepatria, pretože sú súčasťou uhlíkovej mriežky, ktorá je už pod rámcom nového myslenia. Začnime konečne samostatne myslieť a počúvajme všetky indície, ktoré nám ukazuje intuícia. Konajme nie podľa manipulovanej mysľe, ale podľa stredu seba samého, podľa srdca...... Féwa Ilona


Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova

Otvor Oči
© 2015 - 2016  All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa