Ilona Pálušová - Féwa: Informácie 7.1.2016

Aktuálne dianie, individuálne i kolektívne /celospoločensky/ vnímané:
K lepšiemu pochopeniu všetkého, čo sa aktuálne deje a s čím súvisí i rôzny spôsob nášho prejavovania sa - použijem ako príklad knihu, ktorú čítame. A to každý človek. Niekto sa oboznamuje s prvými písmenkami /nové zvukové vibrácie/ úvodného textu /predslovu...predspevu/. Čo by sa mohlo prirovnať ku predkresľovaniu prvých ťahov myšlienkového všetvorenia.

Je to skutočnosť, ktorú si môžeme, alebo nemusíme uvedomovať. Obsah týchto nových myšlienkových vibrácií /myšlienky/ sa nám môže objaviť vo sne, počas spánku - alebo vo víziach. To znamená, že ešte nie je ukotvený vo fyzickej realite a tým i v živote. Takže niekto je ešte len na začiatku knižky, niekto má úvod prelúskaný :-), niekto sa myšlienkove vnára a tým i na osobnej úrovni zžíva s dejom knihy /s novými energiami/. Detailne opísať u každého jedinca jednotlivé nuansy nie je možné, pretože každý človek je jedinečným originálom obrazu, ktorý maľuje. Čas, ktorý potrebuje a spôsob /techniky/ maľovania tohto obrazu si určuje sám. Nikto nemá právo viesť jeho ruku a vkladať mu do nej štetce, ktoré ku svojej technike /spôsobu/ maľovania potrebuje.

Každý človek je láska a disponuje schopnosťami všetvorenia. Či si to uvedomuje, alebo nie. Či už je v štádiu nového vnímania a tým i kladenia skutočných hodnôt na prvé miesto neumelého rebríčka, alebo je tomu zatiaľ naopak. Čítať posolstvá knihy, znamená v ničom sa nespoliehať na predčítavanie druhých ľudí. Pretože aj oni čítajú knihu a uhol ich myslenia a pochopenia môže byť v porovnaní s druhými rozdielny. Vstupovanie do deja Vašej knihy a presmerovávanie Vašej pozornosti k myšlienkam druhých ľudí môže dej Vašej knihy rôznym spôsobom ovplyvňovať. A tým Vás odsmerovávať z Vašej životnej cesty.

Celé veky sme sa pripravovali na akt splynutia dvoch riek do jedného veľtoku. Pod pojmom splynutie chápme znovunapojenie na Zdroj, ktorým všetci sme. Je dôležité byť si vedomý /vedomou/, že sme potenciálom kozmického Ducha, ktorý sa na planéte nami prejavuje. Že sme všadeprítomnou bezpodmienečnou láskou. Že sme zdrojom nikde nekončiacej rieky života, ku ktorej sme sa, pohybujúc sa labyrintom nevedomosti, kľučkovaním ... kĺzaním... po čoraz intenzívnejšie sa prelínajúcich časových líniach, energeticky približovali. Priebežným nadobúdaním skúseností.

Meniacimi sa uhlami /svetelný Zdroj, narastajúca hutnosť svetla, atď./ sa mení i pohľad na slovo fantázia, asymetria, abstrakcia. Abstraktné vnímanie sú jednoducho povedané myšlienky rozptýlené /akoby rozprsknuté, rozfúkané :-)/. Súvisia s inými frekvenciami, ako je frekvencia v ktorej sme sa nachádzali. Sú podmnožinami nášho celistvého vnímania. Spolu s prebiehajúcim prepólovávaním a tým i meniacimi sa uhlami pohľadu sa mení i pristupovanie /vnímanie/ k pojmu abstraktno. Rozkúskované myšlienky /abstraktné vnímanie/ sú v nízkych vibráciach nami neuchopiteľné. Sem tam sa objavia, znovu odletia /zmiznú/ a - opäť sa objavia. Čoraz výraznejšie, viditeľnejšie, čoraz bližšie pri nás. Dalo by sa povedať, že v určitom zmysle sa jedná o hru na slepú babu - o hru na skrývačku. A my si meniacim sa grafom /Schumannova rezonancia/ uvedomujeme rôznou intenzitou pochopenia, že existujú. Občas na ne nakukneme a kým stihneme prečítať ich informácie - sú preč zo zorného poľa /nášho necelistvého, nekomplexného pohľadu/. Takto sme postupne, evolučne, dozrievali ako ovocie rôznej farby a chuti na strome života. Dospievali k osobnému stavu zrelosti. K vlastnému celistvému vnímaniu reality života, ktorej SME /SOM/ tvorcom. Tvorcom, nie submisívnym, obetným baránkom. A to je veľký rozdiel vo vnímaní seba samého. Uvedomením si, že sme energiou neustáleho tvorenia. Tvorcom bunečne sa množiaceho, expandujúceho vesmíru /vesmírov/. Cítite ten rozdiel ? :-)

Pochopiť proces, porozumieť knihe, ktorú čítame každý svojím spôsobom chápajúc podstatu je - iný pohľad na útržkovité kúsky celistvého obrazu, ktorý vyzerá ako mozaika. Tieto kúsky /úlomky/ svetla Zdroja sú nefyzického charakteru a predstavujú komplex abstraktna /abstraktného vnímania....abstraktné obrazy/. Jedná sa o myšlienky, ktoré sú v nízkych vibráciach matérie nielen nepredstaviteľné na fyzickej úrovni /v živote/, ale i všeobecne považované za zázraky.

Prijímaním informácií Zdroja, ktoré sa nami prejavujú na planetárnom povrchu /kódy prichádzajúce z centrálneho Zdroja/ sa čoraz uchopiteľnejšími stávajú i abstraktné kúsky mozaiky /nové myšlienky a ich vzorce/, ktoré súvisia s našou všetvorivosťou. Jej základom je emócia. Čas v ktorom sa nachádzame /daná hustota/ začína byť už sférou zhmotňovania myšlienkou. Čo je i hlavnou témou knihy, ktorú čítame :-). Každý z nás je súčasťou zmeny, ku ktorej sme dozrievali. Každý z nás sa stáva dirigentom svojej reality života i všereality. V prípade, že myslíme stále rovnako /používame stále rovnaké vzorce myslenia......myslenie podporované egom....myslenie len na seba, na svoje dobro.....alebo sa hráme na niekoho, kým ešte nie sme/ začne nám taktovka dirigenta vypadávať z rúk. A to súvisí i s tsunami o ktorej som písala v predchádzajúcich informáciach. Pričom taktovka je zázračnou paličkou viery v seba. Taktovka vypadáva z rúk človeka, ktorého pohľad na seba, na život sa nemení napriek planetárnemu prepólovávaniu. To znamená, že sa necháva neustále sťahovať negatívnymi myšlienkami. Je pasívnym článkom svetelného reťazca. Je okom, ktoré sa vlastným negatívnym prístupom k životu nerozžiaruje a tým ani nepresvetľuje svoje okolie. A v globálnom merítku energetické pole Zeme.

Treba si uvedomiť, že čokoľvek sme považovali v nízkych myšlienkových vibráciach za nemožné, nereálne, sa napojením na vlny Centrálneho Slnka /predĺženou rukou je naše Slnko/ mení na reálne.
Pokúsim sa použiť príklad rozdielu v myslení:
Skúste si predstaviť izbu /byt, dom/ v ktorej bývate. Pričom rozdiel medzi starým a novým myslením je vo vibráciach slov musím .....to znamená nič nemôžem tak, ako chcem ja /čiže šablóna, ktorej sme sa prispôsobovali/ a - môžem. Vďaka znovu nadobúdanej schopnosti všetvorivosti sa nám postupne zviditeľňuje pred očami projekt nového tvorenia, čo pochopiteľne súvisí s naším životom. Ale podmienkou je pozitívne pristupovanie k životu, pozitívny pohľad. Takže podľa starých myšlienkových vzorcov musí byť interiér usporiadaný tak, že skrine štandardného, typizovaného tvaru musia byť na konkrétnom mieste. Rovnako i vybavenie interiéru zodpovedá merítkam IN hodnôt. Pretože - čo by povedali ľudia....inak to nie je moderné.....a tak ďalej. Mohli by sme pokračovať vo vymenovávaní. To je len malý príklad, akým sme pristupovali k životu. Manipulovaní vzormi niekoho, kto vyzerá podľa štandardu umelého rebríčka hodnôt lepšie, krajšie....reprezentatívnejšie. A to sa pochopiteľne týka všetkých oblastí. Jedným slovom nesloboda. Ohrada v ktorej sa všetko deje podľa spoločensky uznávaných noriem, šablón, pravidiel. Prepólovávaním vedomia a tým i zmenou uhlov pohľadu z negatívnych na pozitívne sa oslobodzujeme a tým i novým spôsobom začíname tvoriť realitu svojho života. Verme si a buďme si vedomí, že nič nie je nemožné :-)......Ilona Féwa

Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova