Ilona Pálušová - Féwa: Informácie 5.5.2018

Krásny nový deň :). Už sa len tak hrám so spomienkami, medzi ktoré vkladám to práve aktuálne sa dejúce, ktoré sa dotýka pochopenia, uvedomenia človeka, ktorý sa prebúdza /prebudil/ z nekonečne dlhého sna. Človeka, bytosti svetla, ktorá sa v nás dvíha, naberá dych, spolu so Zemou rozdýchava - dvíha pomyselné krídla. Čím čoraz viac zabudnutého znovu ožíva. Aktivuje sa, sfunkčňuje, spojazdňuje ako auto, ktoré bolo roky zaparkované v garáži. 

Spomienky majú špecifickú "vlastnosť". Ich aktiváciou sa stávajú viditeľnými obrazy tej etapy, v ktorej boli ich vibrácie jednoducho povedané vnímané ako celkom normálne. Normálnymi postupne prestali byť po ich zneviditeľnení, ktoré má úzku spätosť s blokádou DNA v čase Atlantídy. Tým i s odmietaním seba a všetkého čo je pre ľudskú bytosť prirodzené. Starovekí Atlanťania sú i teraz na Zemi inkarnovaní s rovnakým zámerom a vytýčeným cieľom. Je ich aj celkom dosť. Asi sa namnožili :). S neustále rovnakým zámerom, ktorým sa do poslednej sekundy snažia hádzať polená pod nohy každému, kto voči ich zámeru nie je ústretový. 

S ich prešpekulovanými taktickými snahami očierniť čo sa dá /smerom do všetkých pre nich nebezpečných miest a strán/ majú srdcom tvoriaci ľudia bohaté skúsenosti. Krkavčími hniezdami vyďobávané mozgy, kradnuté duše ľudskej prítomnosti sa znovu prebúdzaním obra vracajú späť. Srdce sa rozpumpováva - mozog "dorastá". Je to obor, ktorého sa rôznymi spôsobmi od výmyslu sveta snažili udržať v stave spánku. Tým obrom je smerom zvnútra sa rozpínajúca, prejavujúca sila. Vše - burcujúca. A to celkom iným spôsobom na aký je človek vo frekvencii matérie zvyknutý. Tou silou je žiarenie - vyžarovanie toho najprirodzenejšieho v nás. Zeme, človeka, každého živého organizmu, ktorý je nosičom svetla. Jeho zámeru - jeho informácií. To všetko je v nás - to všetko sa znovu prebudilo - prebúdza. Intenzita znovu prebudenia je individuálne rôzna. U niekoho viditeľná .... u niekoho viac-menej neviditeľná. To však neznamená, že sa nedeje. Treba si uvedomiť, že dianie na povrchu je optický klam. Dôležité je prebúdzajúce sa vnútro, ktoré niekto pred svetom skrýva, nakoľko je jeho myslenie ešte stále viac, či menej vnorené do obavami násobeného strachu /...pretože to čo vníma predsa nie je normálne.... čo povedia ľudia, okolie, keď sa k tomu čo cíti, vidí počuje prizná:) .....budú ho pokladať za blázna, atď. :)/. Strach zo zabudnutého "neznáma" tým človeku nedovoľuje prejaviť sa. Otvorene - z pozície čistej /od ne - skutočnosti, ne - reálnosti očisťovanej/ mysle povedať čo si myslí - čo chce. 

Prebudenie obra je oslobodzovaním človeka. Je budovaním nového veku postavenom na hmotných základoch. Na skúsenostiach, vlastných prežitkoch, z ktorých si vyberáme tie vekmi overené, kvalitné. Čo sa týka spomienok, myšlienok, tvorenia. Z množiny tejto kvality budeme budovať /už sa deje/ novú Zem. 
​
Nová neznamená vonkoncom neznáma. Je domovom bytostí, ktoré sa neustále nachádzajú v našej blízkosti. Len ich bez srdca /len hlavou a jej spôsobom myslenia, tvorenia, neviery, nedôvery, predsudkov/ nebolo vidieť. Čím viac srdcu dovolíme sa otvoriť tomuto atypickému "neznámemu" javu..... čím viac umožníme zmenou myslenia rozkvitnúť púčiku ruže v srdci človeka /iným pohľadom na seba.... na okolie.....na svet/ - tým viac budeme počuť, vidieť. Srdcom sa pozerať..... Ilona


Zdroj: FB
​Otvor Oči
© 2015 - 2018  All Rights reserved
https://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
​