Ilona Pálušová - Féwa: Informácie 25.6.2016

SOM LÁSKA. Pretlmočené do reality života : ......Píš ako počuješ, maľuj ....kresli, modeluj svet seba a všetkých - ako cítiš :). Citom, ktorý je paletou i štetcom škály farieb i zvukov najkrajších. Duši i srdcu človeka najbližších. A pritom všetkom rôznorodo vnímanom i tvorenom buď tým, kým v skutočnosti SI.

Verný/á sebe samému/samej. Svojmu vysoko vedomému vnútru, kde neustále bdie všetko, čo srdce vie. Srdce, ktoré i keď u mnohých za závojmi nevedomia ukryté nesie v bunečnej pamäti zaznamenanú pravdu, že SI svetlo nesúcim paprskom Zdroja. Že dúha, ktorá je mostom spájajúcim svety je ako rebrík dosahujúci zo Zeme do neba. Pričom každá "priečka" je súborom dát /informácií/ bunečne zaznamenaných i zaznamenávaných. Čím vyššie sa na rebríku nachádzame, tým intenzívnejšie preciťujeme .....cítime. Tým viac si pamätáme, tým viac tvoríme mnohými zabudnutým spôsobom. Jednoducho láskou, ktorá vie :).

*****

....Také zo života smieško - líce spomienky ma napadajú.... na ktorých sa už nielen usmievam, ale rehocem, až mi slzy tečú :D. Je ich veľa :) . To by sme tu boli neviem ako dlho, keby sme rad radom všetky porozprávali. Ja i Vy :). Mám teraz na mysli moju vekovú kategóriu. Tí mladší a mladí si ich ešte dosýtosti vychutnajú :). Sú korením života, bez ktorého je jedlo bez chuti. Neslané, nemastné, fádne. To platí vo všetkom. I v živote, z ktorého sa postupne a čoraz viac - pre všetkých dôležité korenie vytrácalo. Vylúštiť krížovku a nájsť odpoveď na otázku prečo tomu tak bolo, je .... myslím si netreba. Čo ale urgent potrebujeme a je pre každého z nás dôležité je - spomenúť si ako to vyzerá, keď žijeme spontánne. Keď nemáme z ničoho strach, ktorý je najväčšou brzdou, či prekážkou. A pritom je niečím, čo neexistuje. Jednoducho nie je súčasťou celkom normálne, prirodzene prejavovaného ľudského bytia v TU A TERAZ MOMENTE. Mimo tento okamih sme zastrašovaní, strašení tým NIČ, čo neexistuje. Tak ma len popritom - korenia prisypávajúcom dianí a súčasne budení sedmospáčov napadla pesnička z detstva, ktorú sme si ako malí špunti občas spievali na prázdninách u mojich moravských babičiek a dedkov :)...... predovšetkým vtedy, keď sme sa niečoho báli. Tak sa /pokiaľ máte chuť/ so mnou zasmejte. Akože to bolo..... .....Hrci, prci, o púlnoci, přišlo na mně strašidlo. Mělo gatě na špagáte a mně se to líbilo :D.

No a jedna spomienka na margo ľudí s ktorými sa jednoducho nedá už normálne komunikovať..... O čom je tá spomienka ? O kolegovi z práce /mimochodom veľmi inteligentný muž so srdcom na dlani - skoro na chlp kópia Vlastu Buriana/. Keď bola narodeninová, či iná oslava - vedel zatancovať Labutie jazero tak, že ste sa od smiechu doslova váľali pod stolom :D. Ale keď mal čo dočinenia s človekom, ktorý bol majstrom sveta v pretvárke, v poza chrbtovom ohováraní, v prešpekulovanom správaní a v iných ego - maškrtách - riešil to napríklad vyhodením rýchlovarnej kanvice z piateho poschodia. Ale to už bola - ako zvykneme povedať - naozaj sila, respektíve nad sily normálne mysliaceho človeka.

Priatelia, čím viac budeme sami sebou podporovať nie to umelé, ale práve naopak - všetko prirodzené v nás ....vrátane úsmevu, humoru, smiechu, radosti, tešenia sa z drobností /že si na balkóne, či na záhradke zasadíme kvety, zabehneme s kamarátmi na pivo a kus reči, niečo chutné si navaríme..... pozrieme dlho odkladaný film, atď. jednoducho niečo, čo nás poteší/...... tým lepšie pre každého z nás. To sú drobné radosti na ktoré stále nemáme čas, pretože..... A ja nám všetkým prajem pri pridávaní korenia do menu, ktorým je život sám - všetko dobré :). Veľa radostných, veselých spomienok a s nimi spojených v praxi, v živote realizovaných myšlienok. Krásny deń a všetky ďalšie, priatelia.......Féwa


Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova

Otvor Oči
© 2015 - 2016  All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa