Ilona Pálušová - Féwa: Informácie + kód 17.11.2017

.....Ešte sa zastavím, ešte sa obzriem. Dávajúc si dole z hlavy kapucňu peleríny pod ktorou je človek iný. Ten skutočný....svetelný.... hviezdam podobný. Hviezda sa týmto gestom stáva viditeľnejšia, žiarivejšia, priezračná. 

Ešte raz sa obzriem. Obsiahnúc pohľadom tú prekrásnu, milovanú Zem. Čarokrásno jej duše, ktoré driemalo, či spalo v každom človeku .... v každej ľudskej i planetárnej bunke. 
​
Ešte raz sa obzriem a prežiarim svetlom srdca a duše svet. 

Kam sa zrazu tak ponáhľam ? No predsa domov :). 

Tam za horami v diaľke svitá. Znovu vychádza na všetkých sa usmievajúce Slnko. Len už inak. Transparentnejšie. A dovidí až tam, kde by človek nepovedal. Za hory, údolia, rieky, potoky i potôčiky do chrámov svetla. Dnu. Do vnútra každého a všetkých. Trbliece sa, ligoce trojjedinosťou. Priezračnejšou ako sa zdá, či mnohým javí. Pošteklí, srdcom sa dotkne vlákna novej doby, ktorá seba - reflexne zrkadlí to pravé, skutočné v nás. Vo mne...v Tebe... vo všetkých. Je to láska a jej ničím nenahraditeľná energia. 

Transmutujúce vlákna sveta v ktorom žijeme sa neviditeľným spôsobom menia. Pretvarovávajú. Zvukmi i farbami dimenzionálne sa meniaceho spektra, ktorým je Zem poháňaná. Nie hnaná a typickým prejavom reality starého sveta štvaná, naháňaná. Tento pohon je absolútne iného charakteru. Je tvorcom celkom iného, nového vzoru. Je paletou i štetcom v jednom. Je bezdotykovou i dotykom prebiehajúcou terapiou - Duchom posilnenej zóny, v ktorej sa práve svet nachádza. 

Je z časti situačnou komédiou človečenského i planetárneho charakteru, čiže sa v realite života začíname naoko bezdôvodne smiať. Prekračujeme pomyselné hranice, ktoré predstavujú kvantum všetkého čo sa z ľudského hľadiska javí byť neprekonateľným, fyzicky nezvládnuteľným, emočne nevydržateľným. Čiže všetkého čo je doslova s životom nezlučiteľné. Že to mnohí cítia fyzicky i psychicky netreba snáď ani vysvetľovať :). 

Včera som jednoducho konštatovala, že s mutantami sa nebavím. Nestoja mi za strácanie drahocenného času, ktorý si viem i inak predstaviť. Obetovať sa nemienim, pretože som tu nielen za seba. Svetlom, ktoré som si na posvietenie v tme so sebou priniesla svietim všetkým, ktorí ho v sebe hľadajú. Kto ho nemá, koho zámerom nie je najdôležitejšia vesmírna /kozmická... božská/ energia - tomu svietiť nebudem. Jeho zámer je celkom iný. Pokiaľ sa doteraz nezmenil - už sa nezmení. Odteraz je to už hop, alebo trop. Inými slovami povedané - chceš ? .... dobre. Nechceš - je to už len Tvoja vec. 

Dostali sme sa niekam, kde sa to časove už nedá z pohľadu materiálne mysliaceho sveta pomenovať, opísať, vysvetliť. Jediným a v tomto štádiu dokonalým prostriedkom prejavu tohto pásma je hudba, tanec, obraz. Je najlepšie uchopiteľným spôsobom vnímania všetkého čo v daných okamihoch zažívame. Je to melodický nástroj farieb nášho vnútorného prelaďovania ...nalaďovania i ladenia s povrchom, kde sa všetko doposiaľ do košíkov pozbierané naším prostredníctvom zviditeľňuje - prejavuje. To zdanlivo bezpohlavné "ono" v nás a nami sa prebúdzajúce, či prebudené. To "ono" je ako znovu - zrodené /u niekoho sa ešte rodiace dieťa/. Privítajme ho s láskou, ktorá je pre každú matku i otca tak typická. Čo s týmto zrodom počas cca dvoch - troch dní súviselo boli viac, či menej intenzívne potôčiky sĺz, ktoré sa nedali zastaviť. Jednoducho priebežne tiekli, vytekali z dna fyzického i nefyzického. Podmývali piliere mostov, ktoré neviedli nikam. Jediným ich zámerom bolo po celý čas evolučného vývoja, ktorý máme ako jednotlivec i ľudstvo za sebou - vymývať ľuďom mozgy, vyplachovať radosť zo života, emócie šťastia, súvisiace s harmonickou rovnováhou. A na ich miesto okamžite dosadiť obavy, strach. Tak povedzme si sami - k čomu sú dobré také mosty :). Tých nám netreba. 

Boli blokmi i brzdami celé veky v nás zamurovaného zla, ktorým sa ľudia nachádzajúci sa vo vlastnej nevedomosti prejavovali. V menšej, či väčšej miere. Poháňaní "energiou", ktorá spomenuté mosty donekonečna stavala a ich fungovanie proti dobru človeka rôznym spôsobom podporovala. Tým bol človek /ľudstvo/ neustále pod nadvládou spoločenstva, ktoré z mostov žilo. Tým boli zamurované cesty ku prejavenému seba - bytiu. Dovčera.

Dnes už sa nachádzame inde. Na inom mieste /miestach/ prevážnej väčšine ľudí nič nehovoriaceho portálu.... portálov... brán, prostredníctvom ktorých znovu objavujeme seba. Svoj Zdroj.... svoj potenciál. 

Dnes sme už inde. Len ťažko pochopiteľným spôsobom sme prekonali samého / samu seba. Fyzicky nepredstaviteľnou silou kozmického druhu bolo prerazené, prebúrané časom 3D /frekvencia a všetko čo v rámci tejto frekvencie má - malo na človeka neustále dosah/ držané v zovretí materiálno, ktoré súvisí v hmotnej existencii s prejavom hojnosti i s rovnováhou mužského a ženského princípu...i s rovnováhou hemisfér. Predstavte si nafúknutý balónik, ktorý sa nachádza v hlave. Po celý čas ho držala čierna ruka v strede. V zovretej pästi. Čiže z neho boli dva oddelené balóniky. Tok medzi hemisférami bol zablokovaný /držaný/. Prebúraním sa uvoľňuje. Prsty strácajú silu, nakoľko fluidné vlnenie /vlny/ disponujú absolútne nepredstaviteľnou energiou. Napriek svojej jemnosti, mäkkosti. Zovretou päsťou zla boli neustále blokované srdcia. Písmeno, ktoré symbolizuje prebúranie zabarikádovaného tunela je "T" a súčasne kríž na ktorom Kristus nie je. Kód pre lepšie pochopenie nakreslím. Prajem nám všetkým sviežosťou, múdrosťou a vzájomne prejavovanou človečenskosťou hýriaci deň...... Vaša Ilona

Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
​Otvor Oči
© 2015 - 2017  All Rights reserved
https://www.otvoroci.com/blog/category/fewa

​