Ilona Pálušová - Féwa: Informácie 15.5.2018

Modelovanie /premodelovávanie/ reality spôsobom, akým myslíme, aké myšlienky a s myšlienkami spojené emócie premietame do nami tvoreného života. 
Skloňovanie duše vo všetkých pádoch. To je podstata všetkého čo sa už deje a bude diať. Je to jednoducho povedané lemuriánske ráno do ktorého sa človek /ľudská bytosť/ prebúdza z dlho trvajúceho sna v ktorom sme žili, tvorili, prejavovali sa. Vedome, či nevedome ....oduševnene, či neoduševnene..... uprednostňujúc múdrosť, alebo jej opak.

..... len taký kuk na prebúdzanie Lemúrie...... a hajdemo ďaľej :)..... tvoriť - zviditeľňovať.

Tancovanie v náručí svetla hviezd je vo fyzicky vnímanom svete viac - menej náročné. Prečo tomu tak je - je vzhľadom na ľudské zabudnutie ľahko pochopiteľné. Takýto hviezdny tanec podporovaný Slnkom žiariacim ako diadém od nás žiada jediné. Byť samými sebou. To neznamená oddelenými, opustenými, nejednotne, nevzájomne sa prejavujúcimi. Znamená to - opäť sa nájsť. Seba. Stratených, blúdiacich, neustále hľadajúcich to čosi čo slovami často nevieme pomenovať. Ono fluidum dávno zabudnutého svetla v nás neustále žijúce a podľa dielikov stupnice hodnôt, ktoré odprezentovávame z nás vyžarujúce.​To ono je extrakt. Je najhustejším svetlom duše za pomoci ktorého sa teraz /aktuálne/ všetci pozeráme do zrkadla. Táto hustota nám pomáha zbaviť sa predsudkov, rôznych teórií, výmyslov sveta v ktorom sme donedávna žili. Oblečení do uni - formy, ktorá reálnu skutočnosť a tým i prirodzenosť ničím nepodporovala. Tým i tok prirodzených energií. Týmto tokom je živá voda. Život podporujúca. Čo v nami žitej realite života znamená - slobodná. 
​
Sloboda je podstatou portálu novej Zeme /nového svetla/. Tým i všetkých a všetkého čo sa v jej realite nachádza. Mnoho náročných zápasov, bojov o záchranu duše človeka máme za sebou. O jej neodchytávanie a nezatváranie do "hrnčeka." Mnohé sme v rámci životných skúšok zažili a podľa štádia /stupňa/ svojho vývoja zažívame. So zámerom pochopiť, uvedomiť si, na vlastnej koži prežiť a tým i precítiť jej dôležitý význam. 

Umocňovaním všetkého čo sa portálu Slobody /oslobodenia/ týka z ľudí /celku ľudstva/ odpadávajú holé nezmysly, ktorým verili. Zatiaľčo vnútri ukrytá pravda menej, či viac za ľudskou skutočnosťou, prirodzenosťou pokulhávala. 

Pozeráme sa do zrkadla sveta v ktorom sa nachádzame. Tým i do zrkadla reality nami žitého života. Toto zrkadlo nám práve teraz /v danej hustote všetkého čo sa deje/ zrkadlí naše myšlienky. Taká je i naša realita. Smutná, skleslá, bez nálady - bez akejkoľvek nami prejavenej radosti. Rôznym spôsobom emočne umocnená. Trpká.... plná výčitiek, ktoré z nás sršia. Alebo - mĺkva ako nemluvňa, ktoré sa ešte len učí jazyk sveta do ktorého sa narodil používať. A presne to sa nám teraz deje. Učíme sa novému svetu rozumieť a s týmto svetom komunikovať. Uchopiť všetkými zmyslami jeho podstatu, význam a preniesť na plátno nami budovanej reality. Popri prenose a jeho kódovaní sa vyplavujú ako sliz husté emócie, ktoré myšlienky s nimi spojené podporujú. Je dôležité túto dejúcu sa skutočnosť prijať, tým jej umožniť prehrmieť všetkými vrstvami tiel a - uvoľniť zo svojho života. Neznamená to, že zabudneme na prežité. "Len" nás to prežité viac nebude zaťažovať. 

Oslobodzovaním prirodzenosti sa mení i pohľad na všetko čo sa prístupu k životu i ľudského prejavu týka. Uvoľňovaním pút sa do zrkadla začíname pozerať inak. Čoraz viac slobodne, nezávisle. S čoraz menším strachom, obavami o budúcnosť do ktorej sme celkom automaticky boli zvyknutí premietať zážitkov plnú minulosť. Pochopiteľne predovšetkým tie, ktoré v nás zanechali nemilé spomienky. Z akého dôvodu práve tie nemilé je logicky pochopiteľné - pretože sme sa báli, že nimi budeme opäť. prechádzať. Takou intenzitou na ľudí pôsobí v skutočnosti neexistujúci strach. 

Portál Slobody podporuje slobodné rozhodnutie sa /bez strachu, obáv a tlaku okolia/ o spôsobe, akým chceme žiť a tvoriť. To znamená - prejavovať sa. Čím viac sa oslobodzujeme od nalinkovaných noriem, ktoré sa týkajú všetkých oblastí /tým i od tvrdenia, že toto je normálne - a tamto normálne nie je/ ..... čím viac si sami seba uvedomujeme /so sebou samými sa stretávame..... nadväzujeme kontakt/ - tým evidentnejšia je zmena pohľadu do zrkadla. Tým viac pribúda znovu nami nacíteného krásna, prejavenej kreativity, radosti z nami vytvoreného. Tým sa menia myšlienky, emócie a obraz nami tvorenej reality ..... Ilona

*****

​Veľmi jednoducho povedané - od základu sa mení starý a už opotrebovaný mozog za nový. Ako auto, ktoré je už nepojazdné. Obrazne povedané si predstavte, že ten starý mozog vyberieme a vložíme nový. Je potrebné si uvedomiť, že nový mozog je po "vložení" /sfunkčnení/ v zábehu :). Mentálne stavy tomuto "zábehu" zodpovedajú. Rôzne stavy diskomfortu ..../asi sa z toho už zbláznime.... už to nedávame..... už nám z toho praskne hlava, atď. / .... so zmenou /meniacim sa mozgom.... jeho funkčnosťou/ súvisia.


​
Zdroj: FB
​Otvor Oči
© 2015 - 2018  All Rights reserved
https://www.otvoroci.com/blog/category/fewa

​

COMMENTS