Ilona Pálušová - Féwa: Informácie 14. - 17. 2. 2016

Milí priatelia. Obrazy, ktoré si dovoľujem zdieľať /20 umeleckých diel/ vystihujú podľa môjho názoru najlepšie pochopiteľným spôsobom aktuálne stavy, ktoré súvisia so zosynchronizovávaním sa s kozmickou geometriou. Čo je v podstate zosynchronizovávanie sa /synchronicita/ svetov v bode /bodoch/ do ktorého /ktorých/ vstupujeme. Či sme si tejto skutočnosti vedomí, alebo nie /ľudské nevedomie/. Čo to je - ten bod /body/ o ktorom hovoríme ? Je to bod....miesto.....stav rezonancie. A my sa rozhodujeme ako na križovatke, ktorou cestou chceme ísť. Či cestou múdrosti našich predkov, ktorí žili v súlade s vesmírom - to znamená cestou lásky, vzájomnosti, mieru, porozumenia a to znamená i svietenia /ako zvykneme vyžarovanie ľudskej lásky pomenovať/. Alebo....inam. A ja si dovolím pridať.......kde cesty niet.

Zdroj:  Robert Gonsalves

Čo svet svetom stojí, jedinou energiou, ktorá ho udržiava pri živote je láska, ktorá nepotrebuje slová. Láska o ktorej nemáme potrebu niekoho presviedčať. Pretože buďto je, alebo nie je prítomná.

A propos - slová. Stále dookola tie isté....v rôznych obmenách sa objavujúce v našich životoch. Snažiace sa slovne dokázať, že ten....alebo tá......alebo tí Vás milujú. Čo tak z tohto zaužívaného slovného kruhu vystúpiť a nie slovami, ale skutkami konať. Jeden za všetkých - všetci za jedného. A tým pomôcť Zemi pri otáčaní sveta naopak. Smerom k ľudskosti, ku skutočným hodnotám, ktorých parametre máme v sebe....v nás.

Nemyslím si, že je potrebné ísť do väčšej hĺbky stavov, pocitov. Každý túto hĺbku v sebe má a rôznym spôsobom sa na seba i na svet v ktorom žije pozerá. Jednoducho povedané - s egom, alebo bez ega. S ruksakom viac, či menej naplneným obavami, strachom, očakávaním.

Trochu to celé nadľahčím :-). Nech je nám akokoľvek, usmiať...nenútene zasmiať sa potrebujeme. Trochu by som Vám chcela priblížiť vízie za posledné cca 3 dni. V prípade, že ste sa dnes cítili ako hrdina, ktorý padol za vlasť - vitajte v klube :-). Mimochodom - zdá sa mi, že z tohto stavu už vystupujeme. A skúmame, či sme už mŕtvi, alebo ešte živí :-). Takže - aké boli moje vhľady.
 
1. vhľad
.....začal približne dva dni dozadu. Predstavte si malé srdiečko na čele, ktoré sa svojím tvarom a energiou vlní ako časový tunel smerom do kozmického priestoru, kde je koniec tohto "tunela" ukotvený vo hviezde, ktorú vidím ako bielo - modrú. Dnes od rána bol otvor tohto sdiečkového "tunela" len o kúsok menší, ako výška človeka. Logicky táto vízia súvisí s naším i planetárnym srdcom a tým i s magnetizmom.
 
2. vhľad
Pokiaľ ovládate históriu týkajúcu sa pyramíd, je Vám známa informácia, že mali zlatý vrchol, ktorý bol odobraný a skrytý. Súvisí so ženským princípom a s hviezdnou bránou. Videla som tento zlatý vrchol postupne sa "zostupovať" a dnes v noci som ho videla dosadať tam, kde je jeho miesto.
 
3. vhľad
Dnes v noci sa zrazu zviditeľnil otvor...okno veľké ako dvere, čo súvisí s vetou :....."so štvorcom času sa všetko mení." Za týmto otvorom bol ten istý svet a napriek tomu iný. V čom tkvie rozdiel ? V prítomnosti slobody tohto iného sveta na ktorý sme zabudli. Budem hovoriť za seba /tak ako som to videla/ aj keď sa tento vhľad, vnem týka všetkých. Chvíľu som stála a pozerala na ten nádherný a nikoho ničím nezväzujúci, nezaťažujúci svet v ktorom sa tak ľahko dýcha. Pohľad cez "okno" bol umocnený tým, že sa jednalo o prírodu. Smaragdové lúky, vzduch čistý ako kryštál. Vôňa kvetinových hájov...spev vtákov...motýľe...jednoducho raj. Sem tam veľmi útulným dojmom pôsobiace domčeky, záhrady, stromy. Zrazu mi /nám/ z jednej i z druhej strany niekto podal ruku. Chvíľu som váhala, nakoľko nebolo vidieť o koho sa jedná. Ale po chvíľke zaváhania som vošla do tohto nádherného sveta a vonkoncom som necítila potrebu sa vracať späť. Zdalo sa mi, že sme tým okamihom na svet, ktorý zostal za naším chrbtom - zabudli.
 
4. /dnešný/ vhľad
Videla som ísť zástupy ľudí aj zvierat smerom doprava. Nevidela som ľudské tváre, môj pohľad bol zameraný skôr na rýchlosť chôdze, ktorá bola najprv normálna....ako keď ideme napríklad po chodníku v meste. Zrazu sa začala zrýchľovať a o chvíľu boli ľudia v pokluse. Separátne som videla veľkého slona, ktorý mal na hlave zlatú čiapočku. Koniec chobota bol jemne dvihnutý hore. Keby sme zlatou fixkou zvýraznili obvodovú líniu jeho hlavy od zlatej čiapočky po koniec chobota so slučkou /obrátkou/ v mieste jeho oka - bola by to trojka, čo je dôležitý symbol.
 
Okrem týchto vhľadov chcem ešte spomenúť, že cca štyri dni dozadu sme sa dotkli Boha v nás, ktorý sa nepotrebuje niekoho pýtať o dovolenie či ...a čo smie, alebo nesmie. Tohto Boha má každý v sebe. Jeho energia je energiou kvantového poľa. Je božskou všadeprítomnosťou. Je to vedomie...je to láska.

Počas niekoľkých dní bol trochu problém s hlavou. Bolesti, tlak, pridanie na sile zvukov v ušiach a i oči boli do prebiehajúcich zmien zaangažované :-). Súvisí to s vertikálne pribúdajúcim tokom kozmických energií a eustachovou trubicou. Toto vertikálne a horizontálne prepojenie vytvára pomyselný kríž v hlave, ktorý má úzke spojenie s endokrinnými žľazami, sivou mozgovou kôrou, ale i so zmyslove vnímanou hviezdnou oblohou v hlave, ktorú tvoria prebúdzajúce sa neurónové dráhy, neuróny /hviezdy/ a nové mozgové centrá. Výrazne sa energia natlakovávala do čela /predná časť mozgu/. Všetko čo zažívame v podstate stojí na základoch, ktorými sú nadobudnuté poznatky, zážitky, skúsenosti. A - neustále pribúdajú ďaľšie a ďaľšie. Len pripomeniem slová J. Á. Komenského - opakovanie je matka múdrosti :-). Čiže - návratom späť k vedomiu si opakujeme /vraciame sa/ k múdrosti našich predkov, tým i ku kvalite všetkého, čo s životom súvisí. Uvedomujúc si, čo je tým umelým a skutočným rebríčkom hodnôt. Každý svojím spôsobom. A k tomu ako bonus :-) tvoríme nový vesmír. Ako keď Boh zoberie do ruky štetec a maľuje hviezdy. Čo sú nové skúsenosti súvisiace s novým vesmírom.

Na záver len spomeniem, akú zohráva dôležitú úlohu na ceste návratu k vedomiu moment, kedy sústredíme pozornosť na niečo, čo ladí s naším vnútrom. Napríklad nás baví práca s drevom. Keď tvoríme - zabudneme na všetko, čo sa okolo nás deje /prestaneme tomu venovať pozornosť/. Prestaneme vnímať čas a vedome, srdcom, s láskou tvoríme. Čo nás baví, z čoho máme radosť a čím potešíme druhých. Týmto spôsobom energia lásky neustále prúdi. Uvedomujeme si, že v tejto chvíli sa odpútavame od manipulovaného myslenia a sme aktívnym spolutvorcom kvantového poľa, ktorým je láska ? :-). Prečo asi nebolo umožnené každému človeku, aby robil prácu, ktorá ho skutočne baví, napĺňa....Ilona

Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova

Otvor Oči
© 2015 - 2016  All Rights reserved

Tento text je možné v neskrátenej a neupravenej podobe kopírovať a ďalej rozširovať nekomerčným spôsobom pokiaľ bude pripojený zdroj a aktívny odkaz na http://www.otvoroci.com/blog/