Ilona Pálušová - Féwa: Informácie 13.9.2016

Keď sa Vám zdá, že už ste nazdieľali, vysvetlili, nakreslili, namaľovali všetko, čo treba :)...... jednoducho dešifrovali - a z jazyka, ktorému nikto vo frekvencii hmoty nerozumie :) predabovali kódy, informácie do reči /do vibrácií/ fyzicky, zmyslove vnímanej reality planéty - poviete si ...... je čas odísť :). 

Už niet, čo povedať, už je to na každom z ľudí. To pochopenie, uvedomenie si seba. Ako človeka nachádzajúceho sa v menej, či viac hrubohmotnom svete ľudského myslenia. Vo svete, do ktorého pricestoval každý sám a napriek tomu všetci spolu. Nesúc svoju vlastnú pochodeň - svetielko lásky. Svetlo seba, svetlo nás, ktorí sme absolvovali rôzne dlhú púť z vesmírov menej, či viac vzdiaľených mysleniu materiálnemu. To svetlo nekonečna hviezd, jeho večný plameň .... to svetlo na ktoré mnohí zabudli sa iskričkami do - pochopenia, do - uvedomenia, do - cvaknutia :) opäť rozhorieva. Iskričkami impulzov, ktorých podstatou sme my sami. Impulzmi toho istého svetla, ktoré je v nás - ktorého sme nositelia. 

Kto cíti, kto vie, kto hĺbkou seba samého preciťuje každý detail bunečnej databázy - nepotrebuje slová. Jeho /ich/ vnemy sú dostatočné k nasnímaniu kompasom srdca všetkého, čo vedomie odprezentováva. 

Napadla Vás niekedy taká myšlienka ....... ako vyzerá slzička, ktorá vo švíkoch praská .... a Vy máte tú schopnosť vidieť jej obsah ? Precítiť, čo všetko sa v nej nachádza ? Je to zvláštny vnem. Tak neobvyklý vo svete, ktorému cit už takmer nič nehovoril. Ničím neoslovoval človeka, ktorého pohľad bol čoraz viac nasmerovaný niekam, kde sa slzičky nenosia. Kde nie je IN ich obsah. Kde prejavenie emócií je niečím nemysliteľným. Skúste si to predstaviť. Čo všetko sa v tej malej kvapôčke citu nachádza. V jej rôznorodosti prejavu duše i srdca. Koľko bolestí, smútku z prežitého u väčšiny z nás len tak potajomky, aby nikto nevidel vsakuje do vankúša. 

To všetko sa dialo, to všetko sa deje vo svete, ktorého človek nezaujíma. Je hmotou, je vecou položenou na bežiacom páse. Evidovanou ako číslo, ako robot reagujúci na príkazy. A keď sa náhodou pokazí - premažú sa závity a ide sa ďaľej. Keď mu dôjdu sily, nič sa nedeje - nahradí ho ďaľší. A to je filozofia premietajúca sa do života v malom i vo veľkom. A spolu s touto filozofiou i deštruujúcu rozmerovosť nadobúdajúca ľahostajnosť voči človeku a jeho slzičke. Voči všetkému, čo nie je vidieť..... voči všetkému, čo cítime. Čo na úrovni citu prežívame. Čo nás trápi, demotivuje, oberá o sily, dych, chuť žiť, chuť tvoriť takým spôsobom, aký nám individuálne vyhovuje. 

Čo je vzhľadom na rozhorievanie plameňa v nás aktuálne - je nasmerovávanie pozornosti tam, kam nebolo doteraz vidieť. S čím súvisí i do - pochopenie, do - uvedomenie si mnohých súvislostí. V tomto demaskovaní sú nápomocné energie, ktorými je Zem zaplavovaná. Paprsky sú striebristé, transparentné a napriek svojej jemnosti, éterickosti disponujú nepredstaviteľným potenciálom sily svetla. A prečo sa to všetko deje ? Pretože nejestvujú len slzičky smútku, ktorým svet nezaujímajúci sa o živú bytosť - človeka tlieska. Jestvujú i iné, radostné :). A ešte niečo Vám chcem povedať. Že Vás veľmi ľúbim. S úctou a láskou Vaša....... Féwa - Ilona.

​
Zdroj: https: //www.facebook.com/ilona.palusova
​
Otvor Oči
© 2015 - 2016  All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa

​