Ilona Pálušová - Féwa: Informácie + kódy 10. - 12.11.2018

Info-kódy 10. - 12. 11.2018
Portál Zeme 11:11
​Vlna Svetla Brány 11:11

Zrejme som iná. Pre niekoho divná - pre niekoho normálna. Sem tam ostro výrečná so svetelným mečom v ruke :) no napriek tejto neviditeľnej "zbrani" som stále tou istou - na Zemi sa nachádzajúcou živou bytosťou. Pod akým uhlom ma blízki, či vzdialení spolucestujúci časom vnímajú je o ich uhle pohľadov. Zrelých, či ešte nedozretých do bodu v ktorom sa jednoducho poznáme - vieme kto sme.

Táto vedomosť nám otvára srdcia. Spomienkami na čas, kedy sme sa takí, akí v skutočnosti sme poznali. Je to už veľmi dávno. Tá zabudnutá éra, ktorá nám postupne a čoraz viac rozochvieva hlas tónmi prichádzajúcimi odniekiaľ zďaleka. A pritom v skutočnosti nie je tá diaľka až tak veľká ako sa na prvý pohľad zdá. Je to len klam do ktorého sme boli ponorení. Dosť dlho na to, aby sme zabudli. Kto sme .... kto vedľa nás práve sedí ...... s kým sa rozprávame ..... kto nás idúc po chodníku míňa. Tými všetkými sme jednoducho my ľudia. Bytosti Zeme, ktoré prišli z rôznych sfér ďalekého, či blízkeho vesmíru.

Kozmologicky sa jedná o hviezdne súradnice po ktorých sme boli zvyknutí sa bežne pohybovať. Tým, že sme ich zažívali s nimi máme skúsenosti. Sú nám známe. Čiže stačí len jediné - spomenúť si ako sme ich používali. Spomenúť si, že to už bolo, dialo sa. Je to napríklad ako s lyžovaním. Keď sme niekoľko rokov nestáli na lyžiach - neznamená, že už lyžovať nevieme :). Chce to len jedno. Nebáť sa postaviť s lyžami na kopec. Po pár jazdách zistíme, že aha - ono nám to ide :). A tak je to so všetkým čo zostalo niekde v zabudnutí stáť. 

Čo práve robíme /deje sa/ je u niekoho zatiaľ len chabé, takmer nepovšimnuteľné spomínanie - u niekoho už spomienky na zabudnuté naberajú čoraz väčšiu rýchlosť. Môže sa nám diať, že cítime akési zvláštne - nostalgiu pripomínajúce vakuum, ktorého obsah sa ťažko definuje. Je zmesou všetkého možného pestro - farebného, ktoré sa čoraz viac bude viditeľným stávať. Je však i zmesou ničoho. Pričom to nič môžeme cítiť ako určitý druh prázdnoty, ktorá nám nič nehovorí, ničím nás neoslovuje. Je slepá, hluchá, netvorivá. Nenechajme sa touto prázdnotou "zlákať." Nedovoľme, aby nás nasmerovala tam, kde sme sa dlho nachádzali. V bezvýchodiskovej ére ľudstva. Verme si. Dôverujme svojej divnosti, čudesnosti, ktorá sa prijatím seba v nikým nemanipulovanej podobe prebúdza zo sna. Nami budí a opäť zviditeľňuje ..... Ilona



Zdroj: FB
​Otvor Oči
© 2015 - 2018  All Rights reserved
https://www.otvoroci.com/blog/category/fewa