Ilona Pálušová - Féwa - 19.6.2015

Sme unavení z tohto štýlu života, ktorý sa svojím spôsobom odprezentováva. Bezemočným a často stupídnym stieraním úsmevu z ľudskej tváre, zápasiacej o prežitie. Každodenným nastúpením do vlaku, ktorého vagóny sa rútia rýchlosťou na ktorú si zvykáme /kmitočet svetla/, ale - pri ktorej vo fyzickom svete takmer nestíhame, čo treba. Je to jazda, pri ktorej nám "klobúky" dvíha poriadna víchrica energií.
Meniacou sa frekvenciou sem tam stúpame akoby do prázdna /medzi vlnami vysokých vibrácií/. Do pauzy v ktorej sa nachádza transformujúca sa realita hmoty a tým i znefunkčnievajúce vzorce materiálneho myslenia. Čo sú všetky na hlavu postavené úvahy, nariadenia, rozhodnutia, atď. Spôsobujúce pocit neistoty, nedôvery, pochybovania. V týchto pauzách vlnenia sa rozpadá predstava, že všetko čo vnímame, na čo sme zvyknutí je jediné normálne a nemenné. Prílivom ďaľšej vlny vibrácií sa následne rýchlo zorientovávame v čase, ktorý sa postupne mení.

---

Vlnením, ktoré je náročné vysvetliť, nás kozmický vlak vezie krajinou, ktorej obraz sa pribúdaním hutnosti svetla transformuje. Čím intenzívnejšie sme schopní preciťovať - o to viac si to uvedomujeme. Je to vlak, ktorí nás vezie do prítomnosti. Pričom počas tohto cestovania časom previbrovávame čoraz menej krivými zrkadlami. Čo sú meniace sa uhly na Zem dopadajúceho svetla. Tým vystupujeme z labyrintu, ktorého východ nevidíme, pretože je to náš nereálny pohľad na svet. Sú to ale i všetky utajované informácie odsmerovávané od nášho zraku, sluchu. Odsmerovávaná pozornosť človeka.

Je to poriadna drina - prechádzať zrkadlami, ktoré nám zrkadlia nedostatky nášho myslenia. S fyzickým telom, ktoré sa subatomárne mení. Čím viac sme pri vedomí :-) ....čím viac sme normálni a nepodliehame halucinogénom /nezmysly do nás očkované/, tým viac si uvedomujeme podstatu celého procesu. Podstatu seba samého, podstatu zmeny. Jednotlivé zrkadlá nás nepustia ďaľej, kým si určité veci neuvedomíme, kým svoje emócie neuvoľníme, aby sme im dovolili sa prejaviť. Celkom jednoducho, ľudsky. Pretože cit /vcítenie sa, empatia/ je neoddeliteľnou súčasťou vedomia lásky. Inými slovami - čím menej sme sami sebou, čím viac sa na niečo hráme, čím viac podliehame naháňaniu sa za niečím, čo vpodstate nepotrebujeme... čím viac kladieme na prvé priečky rebríčka hodnôt princípy materiálneho myslenia - tým menej nás to púšťa ďaľej, do reality, ktorá je pre všetkých ľudí... pre všetky bytosti svetla pozitívna. Nezabúdajme, že sa jedná o záležitosť galaktickú, planetárnu. Čiže kompletne všetci letíme na jednej lodi. Je to transformácia. Preskladanie.... otáčanie kociek /megapixely/. Zmena v myslení, čoraz väčším uvedomovaním si súvislostí.

Skúsme si trochu zavizualizovať :-) /to je slovo...stále sa smejem, že vytváram nový československý slovník/. V prvom rade si skúsme uvedomiť, že všetko sa deje v cykloch /cyklicky/. Cyklus je uzavretý kruh, ktorý vpodstate oddeľuje. Tento kruh je vytvorený z bodov /bodiek/. Je množinou potrebných skúseností - je ako po okraj naplnený pohár. Keď zažne pretekať, začína sa "rýsovať" nový. Pričom sa mení zrak /optika, uhol svetla/, pribúdajú nové zvuky, mení sa mentálno /vzorce/, otvára sa nám tretie oko /....to neznamená, že sa z človeka stáva jednooký golém/. Aktivujú sa blokované vlákna DNA, jemnohmotné štruktúry mozgu. Diamantové vzorce /štruktúry svetla, fotony/ tavia do biela neuronové dráhy. Vedomie sa rozpína do inej rozmerovosti v ktorej sa hlava dotýka srdca. Čím sa opäť zjdednocuje aspekt fyzický a duchovný. A z človeka, ktorý v preexponovanom chaose už takmer inklinuje k titulu HOMO DEBILIS :-) ......sa stáva kvantový človek. Človek, ktorý si je vedomý seba. Svojej podstaty. Čiže i Zeme na ktorej stojí... i neba, ktoré sa jeho pričinením so Zemou spojí. Človek uvedomujúci si svoje hodnoty, svoju silu i esenciu svetla. Uvedomujúci si, že všetko o čom bolo doteraz hovorené a vnímané mnohými ako rozprávka, je v skutočnosti realita. Čím viac citu, emócií, empatie prejavujeme /lásku/ .....čím viac súcitu ....tým intenzívnejšie meníme realitu.

Skúste si predstaviť nekonečný rad zrkadiel, ktorými prechádzate. Sú vo vzduchu. :-) I keď si to neuvedomujete. Je to priestor. Vzduch vyplnený štruktúrami svetla, vzorcami myslenia. Keď sa nachádzame v nízkych vibráciach myšlienok materiálneho racionálna - vidíme len to, s čím takéto myšlienkové vzorce rezonujú. A to nie je srdce, ale hlava, ktorej mozgové vlny nedosiahli potrebnú frekvenciu. Vnímame len malou mozgovou kapacitou a sme veľmi jednoducho manipulovateľní, ovládateľní. Prečo ? Pretože to takto chceme. To sú ľudia, ktorí sa z vlastnej iniciatívy nezaujímajú o galaktické transformačné dianie. O informácie, ktoré sú po celom svete zdieľané. Ľudia, ktorí stoja stále na rovnakom mieste. Lenže to miesto sa mení... Prečo ? Pretože celá planéta previbrováva zrkadlami meniaceho sa svetla. To je podstata zmeny, ktorú vlastnou neochotou myslieť a zaujímať sa - spústa ľudí odmieta. Čo je logicky k ich neprospechu. Mediálne podporované nevedomie, nevedomosť ľudí. Pochopiteľne, veď kto z manipulátorov by mal záujem niečo meniť, uvoľniť človeku cestu k vedomiu. Ukázať mu, čoho všetkého je schopný.

Dlho, dlho to trvalo, kým si postupne ľudia začali uvedomovať, kým sú. Keď sa na tento čas pozriem z vlastnej perspektívy - sú to tisícky kódov, kopy papierov, hory informácií. Z rôznych uhlov pohľadu.... dimenzie bezpodmienečnej lásky. Z reality v ktorej energia voľne prúdi, kde je harmónia. Bola by to poriadne hrubá, niekoľkozväzková kniha. Tak dlho nám to trvalo, aby sa človek naučil myslieť sám. Rozpohyboval energetické centrá /čakry/, čo sa adekvátne deje i na Zemi. Je dôležité, aby sa človek posnažil sám. Preto toľko teórie.... indícií.... prirovnaní. Bolo dôležité prísť až sem - k diamantovému zrkadlu. Je emocionálne husté. Je mnohonásobne navýšeným potenciálom. Jediným kompasom pri previbrovaní vlnením svetla je srdce, ktoré s vlnením diamantového svetla rezonuje. Je to láska, ktorá je pre lepšie pochopenie ako láska materinská.

Nebojme sa, nemajme strach, nezatvárajme oči, nesnažme sa skryť - lebo ani nie je kam. :-) Vlnenie sú vibrácie, ktoré prechádzajú cez akékoľvek materiálne múry. Vlnenie prichádza zo Zeme. Kto je v pohode :-) ....to znamená, že vie čo je skutočne dôležité a podľa týchto princípov žije - nepotrebuje mať žiadne obavy. Kto s dobrom nerezonuje /nezabúdajme, že v každom človeku je dobro, láska/, bude to mať zrejme náročnejšie. Je to energetická vlna.

Ešte na chvíľu sa vráťme k diamantovému zrkadlu /vlnenie/. K priestoru, ktorý je vzduch a my ho vlastne nevnímame. Predstavte si napríklad strom na ktorý sa pozeráte. Strom /objekt/ vnímate, ale vzduch... priestor medzi stromom a Vami nevnímate. Nevenujete mu pozornosť. Tento priestor je zaplavovaný meniacimi sa štruktúrami svetla /meniaci sa kmitočet i uhly dopadu/. Čo súvisí i s meniacim sa vnímaním /megapixely/. Podľa môjho názoru bude vlnenie citeľné pre tých, ktorých zámer nie je čistý. Rovnako sa domnievam, že zatrasie egom. Vlnenie vnímam ako vcelku rýchly impulz.... pulz.

Ak môžem poradiť - Vy, ktorí ste nevideli film "Celestínske proroctvo" /alebo ste nečítali knihu/ - doporučujem si pozrieť. Pochopiteľne ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. :-) Pomôže Vám v mnohom .....


Zdroj: http://ilona-palusova.blogspot.sk/2015/06/informacie-19-6-2015.html