Ilona Pálušová - Féwa - 19.5.2015

Ahojte, milí priatelia :-). Posielam všetkým pozdrav zo slnkom zaliatej záhrady Turca. Máme dnes skutočne krásne. A keď si uvedomíme, pochopíme, že je to domov, ktorý nás...našu prebúdzajúcu i prebudenú energiu srdca potrebuje, nebudeme svoje cesty nasmerovávať na iné miesta .....Nie je náhoda, že sme sa narodili, alebo zapustili svoje slovanské korene práve tu....tam...na konkrétnom mieste pre nás i celú planétu najdôležitejšom.
Ako som minule povedala, informácie budem písať ja, bez akéhokoľvek vstupovania iných sfér. Tak som sa rozhodla, pretože sa domnievam, že všetci tí, ktorí nám pomáhajú /za čo im ďakujem/ až na malé výnimky na Zemi nikdy nežili a predovšetkým teraz nežijú. Nie sú súčasťou zmien, ktoré zažívame my. A aj keď tu niektorí kedysi boli, zmeny, ktoré prebiehajú sa nikdy nediali. Takže hlavné slovo mám ja, čo ale neznamená, že komunikovať odmietam :-). Veľmi si vážim všetkého, čo kedy urobili pre nás, pre planétu, pre nové myslenie. Ale predsa len - v reáli sú v rovnakej situácii, ako keď teoretika premiestnime zrazu do praxe.

---

Kolektívne a pritom evidentne bez ladu a skladu. Nesúrodo, nezosynchronizovane.......tak to vyzerá. U niekoho sa už "brieždi" na nové časy /zmena myslenia...uvedomenie si podstaty seba samého i podstaty zmien/, iní sa o proces, dianie, ktorého efektom má byť dobro pre všetkých - nezaujímajú. V konečnom dôsledku je jediným efektom /i keď už určité zmeny evidujeme/ stále tá istá oddelenosť, nekompletnosť necelistvosť. Tým i ľudského pohľadu, myslenia a tomu zodpovedajúceho konania. Chaos, rozháranosť, nesústredenosť na podstatu veci. Myšlienky, ktoré sú typické pre lineárny čas v ktorom ale už nie sme. Je pochopiteľné, logické, že tým jedincom, ktorí sami v sebe neustále udržiavajú už nefungujúce lineárne vzorce myslenia - sa v čoraz viac osvetlených vodách /kódy Centrálneho Slnka/ bude i čoraz náročnejšie plávať. To znamená, stále tým istým spôsobom uvažovania, kombinovania, kalkulovania. Nie podľa nových princípov spolužitia. Nachádzame sa v čase, kedy k nám Slnko doslova chŕli nové, múdre kódy na ktoré sme v čisto racionálnom svete /v nerovnováhe srdca a mozgu/ zabudli. Alebo lepšie povedané - druhú polku jablka / duševno, emócie, cit a jeho prejavenie sa.../ sme považovali za nepodstatnú. Čo je tiež pochopiteľné, pretože globálne absolútne nebola Matrixom matérie táto dôležitá ľudská súčasť podporovaná.
Vždy tomu tak v dejinách bolo...v čase po blokáde DNA, že aspekt pre človeka dôležitý bol bagatelizovaný, potláčaný, rôznym spôsobom zneviditeľňovaný. Aby bola pri živote udržiavaná viera v méty, programy, autority, ktoré všetko čo je pre nás prirodzené potláčali. Aby sme si v plnej miere neuvedomili, kým v skutočnosti sme. Čím bola neustále blokovaná cesta späť, k vedomiu, k láske, ku schopnostiam.
Skúsme si sami sebe - nám, v ktorých bdelosť drieme, alebo je už na ceste návratu späť ....položiť otázku. Odosobnene od starého spôsobu myslenia, ktoré sa nám tak intenzívne zažralo pod kožu, že akonáhle z jeho definícií vystúpime, pripadáme si viac - menej stratení, nepotrební, nedôležití. Vznášajúci sa v akomsi ťažko definovateľnom stave ničoho. Nekompatibilní už s minulosťou /so spôsobmi, pravidlami v ktorých sme žili a tým s nimi vpodstate súhlasili/ a súčasne ešte neukotvení v budúcnosti /vo vlnách nových energií/. V stave prítomna v ktorom sa už niektorí nachádzajú. Tento stav je pochopiteľne bagatelizovaný tými, ktorí žijú v zotrvačnosti starého myslenia. Neustále v presvedčení, že oni sú kingovia, bohovia, ktorí i naďaľej budú rozhodovať o životoch ľudí - takpovediac o nás, bez nás.
Nesúlad, nesynchronicitu, ktorú individuálne pociťujeme /čiže i určitú roztrieštenosť, chaos/ je nesúlad dvoch diametrálne rozdielnych svetov - ich myslenia. Nevedomého v ktorom je snaha nás udržať a vedomého si seba samého. To znamená i schopnosti samostatne myslieť a uvedomovať si súvislosti. A záleží na nás, akým princípom, akému mysleniu dáme svoj hlas. Tento nesúrodý stav nás sem tam môže rôznym spôsobom vyhadzovať z rytmu melódie, ktorá už znie inými tónmi ako tomu bolo donedávna. Plne podporujúcimi nie zámer len JA a nikto druhý ma už nezaujíma, ale MY - dobro pre všetkých.
Keby bolo možné nakresliť, nafilmovať vlnenie, ktoré teraz zaplavuje nás i Zem....vlnenie energií, ktoré nám pomáha zvliecť zo seba zvyšky starého, nepotrebného, zbytočného a ničím nás neobohacujúceho myslenia /bezperspektívneho/ - vyzeralo by to podobne, ako keď vyskočíme s padákom z lietadla a poryvy vetra i rýchlosť na ktorú nie sme zvyknutí vracajúc sa na Zem, nám vlní pokožkou, svalami, tvárou, čo vyzerá ako grimasy. Také vlnenie nami teraz prechádza. Naším telom, naším myslením. Individuálne i globálne odnášajúc bezemočné vzorce, strhávajúc zvyšok i zvyšné masky.
V zásade tu platia /budú platiť/ dve pravidlá. Efekt stej opice - v krátkosti je to príbeh opíc žijúcich na ostrovoch na ktorých rastú banány. Pričom opice ich vidia, ale nevedia čo s nimi, ako ich konzumovať. Do chvíle, kedy jednu z nich niečo "osvieti" :-) a príde na to, ako ich olúpať a chutného, výživného ovocia sa najesť. To sú i nápady, ktoré zrazu akoby spadnú z neba a v čase pre nás najoptimálnejšom sa objavia, čím nás motivú nielen individuálne, ale i kolektívne. V tomto príbehu si za pár dní /bez osobného kontaktu/ lúpali banány opice na všetkých ostrovoch. To sa týka i nových chutí, vôní života - mimozmyslove vnímaných a hutnosťou svetla /kvantového poľa/ sa aktivujúcich. K tomuto pravidlu stej opice by som pridala ešte jedno. Keď sa na strome pohne jeden list /vlnením energií/, o chvíľu sa už vlní celá koruna. To sú i impulzy, ktoré nami prechádzajú a týkajú sa nových kódov Centrálneho Slnka.
Druhým pravidlom je opäť obraz opice - v tomto prípade troch :-). Známy obrázok, kedy jedna opica nevidí, druhá nepočuje, tretia mlčí. Typický obraz reality ľudí, ktorí nemajú záujem vidieť, počuť, komunikovať o všetkom čoho sú súčasťou a automaticky sa držia v stave kedysi "naordinovaného" nevedomia, v stave oddelenosti od globálne prebiehajúcej zmeny. Čo je, domnievam sa, absurdné. Prišli sme sem ako team. Či už tomu veríme, alebo nie. So zámerom zviditeľnenia dobra pre všetkých. Tým i radosti, harmónie, krásna. Aby sme sa opäť týmto súrodým, spolu ladiacim teamom stali - potrebujeme spoločne nájsť najoptimálnejšie riešenia situácií, do ktorých sme dostali seba /v globálnom merítku/ ako i Zem, jej prírodu, ktorá je pre nás mimoriadne dôležitá. To všetko sme dovolili, s tým všetkým sme súhlasili.
Preciťovanie bytia je úžasný stav v ktorom sme jednou bytosťou, sme všetkým, čo JE. Kto ho zažíva - vie o čom hovorím. Je to stav z ktorého sa už nedá vrátiť späť. I keď vo svete roztriešteného vedomia /chaosu medzi vedomým a nevedomým svetom/ sa nám do tohto stavu bytia sem tam montuje hlava smile emoticon . Tým racionálnom, ktoré so srdcom neladí. Lenže povedzme si na rovinu. Tento stav nekonečnej harmónie si v plnej miere môže dovoliť len človek, ktorý /ako ja zvyknem povedať/ sedí celé dni v jogínskom sede a medituje. Nezaťažený materiálnym svetom, vpodstate tiež od nami prežívanej reality oddelený. Ale tam zatiaľ kolektívne nie sme. Skúsme si predstaviť takto meditujúcu ženu, ktorá sa stará o deti. Muža, ktorý má rodinu a je za ňu zodpovedný. A tak by sme mohli pokračovať ďaľej. Čiže je dôležité sa na nič nehrať a neukájať sa predstavami, že nám niekto pomôže. Tým niekým je každý z nás. My sme svetlá....majáky....kryštály....srdcia...bytosti na planéte, ktorými transformácia Zeme prebieha. Tým i transformácia života aký sme mali - zmena na taký život, aký chceme my. To znamená, že je dôležité si uvedomiť že žijeme na Zemi na ktorú sme dlho prinášali v "košíku" informácie /teóriu/ od duchovne vyspelejších civilizácií. A že nám ani Boh nepomôže, keď opraty všetkých zmien /všetko po čom túžime/ nechytíme do rúk MY. To sú zázraky ku ktorým vzhliadame a na ktoré čakáme.
Keď budeme neustále podporovať ten systém myslenia, ktorý nás oberá o všetko, čo nám patrí....keď budeme neustále ochotní mu to dovoliť....keď budeme slepí a hluchí ku svojim i kolektívnym potrebám....keď budeme neustále klásť dôraz na rebríček hodnôt, ktorý sa už "nenosí" - v tom prípade sa nám v novom čase /čase zmeny/ príliš dariť nebude. Vo sférach, ktoré nepodporujú nezodpovednosť, nekvalitu, umelosť, bezemočné správanie človeka voči človeku, Zemi, prírode. Takže je na nás, ako sa k tejto pravde postavíme. Či chrbtom, alebo čelom.
Sme SLOVANIA. Informácií o slovanskom národe je už zviditeľnená taká kopa, že ak sme schopní nenechať sa donekonečna zavádzať inými "pravdami"...ak sme schopní i samostatne myslieť, musíme si byť predsa vedomí, kým sme a čo všetko dokážeme. Keď chceme. Sú to naše zlaté ruky, naša mimoriadna tvorivosť /genetická výbava Lemúrie, Plejád/. A nielen to. Je to i naše zlaté srdce. Čo k tomu dodať. Skúsme si predstaviť, ako to vyzerá v reáli, keď sa zlaté ruky a srdcia spoja....Ilona Féwa

*****
Zmena v spôsobe zdieľania informácií ku ktorej som sa rozhodla, nám má pomôcť si uvedomiť, že sme rovnako dôležití a dobrí /ak nie ešte lepší :-)....vzhľadom na všetko čo robíme nielen na úrovni energetickej, ale i fyzickej /......ako naši priatelia, súkmenovci dimenzie v ktorej je radosť žiť. A toto uvedomenie sa týka predovšetkým nás SLOVANOV. Dlho prehliadaných, podceňovaných. Tlačených do miest, ktoré by sa mohli prirovnať ku slumom - okrajovým štvrtiam veľkomiest. Pričom "centrá" sú štátom v štáte. Sme tlačení tam, kde ľudia živoria, žijú v biede....tam, kam je expedovaný odpad, ktorý nikto z okolitých štátov nechce. Pre nás je ale vhodný a predovšetkým výhodný....Dvojnásobne nami zaplatený a do nebies byznysom chválený. Rovnako ako my. Prečo ? Pretože sme najúžasnejším národom pod Slnkom. Držíme hubu a krok a tvárime sa navonok, že inám to nevadí. Nereptajú, sú schopní pliesť z hovna bič - i keď popravde povedané, vzhľadom na deficity, aj tento "materiál" bude čochvíľa "podpultový." A ako vieme, z ničoho nič neupletieme. Čo je blízka budúcnosť, ak nie už prítomnosť. Nepotrebujeme, aby k nám bola "nosená" múdrosť predĺženou rukou ľudí, ktorí u nás nežijú, neovládajú našu prítomnosť. A naviac - poznáme to. Je im vždy "premietnutý" obraz, ktorý so skutočnou realitou bežného života nemá veľa spoločné. Sme dostatočne múdry národ, ktorý nepotrebuje viesť za ruku. Len jedno je potrebné a dôležité. Uviesť svoju múdrosť do praxe. Féwa.