Identita - identifikačná pamäťová karta jednotlivca a národa, cestou bunečnej pamäti, DNA ... cesta k sebe, zviditeľňovanie všetkého, čo je prirodzenou súčasťou človeka - ľudskej populácie, tým i kozmického vedomia lásky.
Príbeh človeka /ľudí/, ktorý sme začali písať je ako veta...."Život je kamarát, ktorého mám, alebo nemám rád".....pričom k tej druhej /poslednej/ variante sa otáčame /začíname otáčať/ chrbtom, za ktorým tečú vody minulosti. Zakalené neláskou.
Preniesli sme sa so Zemou na iné miesto vnímania seba samého /pohľad na seba/ i samým sebou /pohľad z nášho vedomého vnútra/. Na miesto do ktorého je Zem vnorená, zaborená ako bábätko v perinke...vo vankúšoch. Tak mäkké, citlivé, chápajúce, milujúce, oslobodzujúce a nikde nás netlačiace je svetlo v ktorom sme "pristáli". Tak jemné, srdcu lahodiace sú zvuky, ktoré by sme mohli prirovnať k melódii, ktorú spieva svojmu dieťaťu matka, ukladajúca ho do postieľky.
Z hrejivého matkinho náručia sme sa preniesli do "perinky" energií /zvukov, svetla/ na ktoré si začíname zvykať. Sú to energie slobody, energie kozmickej lásky. Čím intenzívnejšie ich budeme preciťovať, tým viac budeme lásku zviditeľňovať. Dlho sme žili v zabudnutí týchto láskyplných energií Jednoty - rôznou intenzitou individuálne ponorení do nevedomia. To znamená - u niekoho bude cesta k vedomiu lásky rýchlejšia, u niekoho bude tempo pomalšie. Ale všetci sme na jednej lodi lásky a vzájomne si na spoločnej ceste budeme pomáhať.
Nachádzame sa v kryštalických sférach ...paprskoch diamantového svetla, štruktúrach...vzorcoch....zabudnutých kódoch bunečnej pamäti, DNA, ktorých stopy ožívajú. To znamená, že sa jedná o zviditeľňovanie zabudnutých artefaktov doby na Zemi v dávnoveku prežitej. Etapy ľudskej populácie, ktorej evolučný vývoj sa zastavil. Etapy - cyklu, ktorého význam a dôležitosť môžeme zhrnúť do obsahu slova LÁSKA, SLOBODA.
Prenikli sme do novej hustoty energií /zvuky, svetlo/. Nakoľko sme deti rôzne :-), niektoré reagujú krikom, iné plačom....nespokojnosťou....mrvením sa v detskej postieľke. Alebo len tíško sledujú a rozmýšľajú, kde sa to nachádzajú. Pretože už nie sme tam, kde sme boli a novému miestu sme ešte neprivykli. Je to logické, pochopiteľné. Máme za sebou elektromagnetické šoky, ktorými sme prechádzali. Iskrenie, skratovanie v hlave /neurony, neuronové výbežky.../. Reakcie na rýchlosť kmitočtu - svetlo prinášajúcich častíc, ktoré zaplavili Zem a pomáhali pri "prehadzovaní, prepínaní elektromagnetických káblov", ktorých spojenie nám umožňuje vidieť seba i bytie v inom svetle. Preklenúť /zneviditeľniť/ most z ktorého vedie cesta dláždená princípmi myslenia Jednoty. Znovu nachádzania spoločnej reči, uvedomenia si pravých hodnôt, pripomínajúca nám starú múdrosť, že....v Jednote je sila.
V hutnosti svetla a vibráciach zvukov v ktorých sa nachádzame, už nič nebude také ako bolo doteraz. Nič čo nechceme, vnútorne odmietame a myšlienkou nepozveme, nemá šancu k nám prísť. Už skutočne zhmotňujeme, privolávame do svojho života /životov/ čo chceme, po čom túžime. Takú silu má naša myšlienka.
Gejzír energií, ktoré z nás rôznou intenzitou začal prúdiť.... pocity tepla, horúčavy, ktorú sme mnohí cítili, by sme mohli prirovnať k letu rakety do vesmíru....do neba....do nami zabudnutých energií lásky. Na miesta času, kde je i iné bytie. Budeme sa chvíľu rozpamätávať, rozhliadať, cítiť sa trochu malátne, unavene, spomalene, možno i dezorientovane. Nesnažme sa na silu predbehnúť čas. Zrýchlene privyknúť novým zvukom a svetlu.....v bunečnej pamäti, v DNA zaznamenanému. Privykáme času novému, ktorý nami opäť ožíva. Zvykáme si na čas vedomia do ktorého sme sa etablovali. Na čas vedomého tvorenia, s čím súvisí i uvedomenie si svojej identity. Svojej hodnoty, ceny, schopností. Svojho nového Ja v bytí SOM. Toto uvedomenie si /uvedomovanie / sa týka nás - jednotlivcov, ale i nás - národov. To sa týka našej národnej hrdosti i hrdosti ľudského jedinca /v zmysle nepodceňovania a nepreceňovania sa/. To sa týka potenciálu...sily, ktorou každý človek disponuje.
Príbeh človeka /ľudí/, ktorý sme začali písať je ako veta...."Život je kamarát, ktorého mám, alebo nemám rád".....pričom k tej druhej /poslednej/ variante sa otáčame /začíname otáčať/ chrbtom, za ktorým tečú vody minulosti. Zakalené neláskou.
Preniesli sme sa so Zemou na iné miesto vnímania seba samého /pohľad na seba/ i samým sebou /pohľad z nášho vedomého vnútra/. Na miesto do ktorého je Zem vnorená, zaborená ako bábätko v perinke...vo vankúšoch. Tak mäkké, citlivé, chápajúce, milujúce, oslobodzujúce a nikde nás netlačiace je svetlo v ktorom sme "pristáli". Tak jemné, srdcu lahodiace sú zvuky, ktoré by sme mohli prirovnať k melódii, ktorú spieva svojmu dieťaťu matka, ukladajúca ho do postieľky.
Z hrejivého matkinho náručia sme sa preniesli do "perinky" energií /zvukov, svetla/ na ktoré si začíname zvykať. Sú to energie slobody, energie kozmickej lásky. Čím intenzívnejšie ich budeme preciťovať, tým viac budeme lásku zviditeľňovať. Dlho sme žili v zabudnutí týchto láskyplných energií Jednoty - rôznou intenzitou individuálne ponorení do nevedomia. To znamená - u niekoho bude cesta k vedomiu lásky rýchlejšia, u niekoho bude tempo pomalšie. Ale všetci sme na jednej lodi lásky a vzájomne si na spoločnej ceste budeme pomáhať.
Nachádzame sa v kryštalických sférach ...paprskoch diamantového svetla, štruktúrach...vzorcoch....zabudnutých kódoch bunečnej pamäti, DNA, ktorých stopy ožívajú. To znamená, že sa jedná o zviditeľňovanie zabudnutých artefaktov doby na Zemi v dávnoveku prežitej. Etapy ľudskej populácie, ktorej evolučný vývoj sa zastavil. Etapy - cyklu, ktorého význam a dôležitosť môžeme zhrnúť do obsahu slova LÁSKA, SLOBODA.
Prenikli sme do novej hustoty energií /zvuky, svetlo/. Nakoľko sme deti rôzne :-), niektoré reagujú krikom, iné plačom....nespokojnosťou....mrvením sa v detskej postieľke. Alebo len tíško sledujú a rozmýšľajú, kde sa to nachádzajú. Pretože už nie sme tam, kde sme boli a novému miestu sme ešte neprivykli. Je to logické, pochopiteľné. Máme za sebou elektromagnetické šoky, ktorými sme prechádzali. Iskrenie, skratovanie v hlave /neurony, neuronové výbežky.../. Reakcie na rýchlosť kmitočtu - svetlo prinášajúcich častíc, ktoré zaplavili Zem a pomáhali pri "prehadzovaní, prepínaní elektromagnetických káblov", ktorých spojenie nám umožňuje vidieť seba i bytie v inom svetle. Preklenúť /zneviditeľniť/ most z ktorého vedie cesta dláždená princípmi myslenia Jednoty. Znovu nachádzania spoločnej reči, uvedomenia si pravých hodnôt, pripomínajúca nám starú múdrosť, že....v Jednote je sila.
V hutnosti svetla a vibráciach zvukov v ktorých sa nachádzame, už nič nebude také ako bolo doteraz. Nič čo nechceme, vnútorne odmietame a myšlienkou nepozveme, nemá šancu k nám prísť. Už skutočne zhmotňujeme, privolávame do svojho života /životov/ čo chceme, po čom túžime. Takú silu má naša myšlienka.
Gejzír energií, ktoré z nás rôznou intenzitou začal prúdiť.... pocity tepla, horúčavy, ktorú sme mnohí cítili, by sme mohli prirovnať k letu rakety do vesmíru....do neba....do nami zabudnutých energií lásky. Na miesta času, kde je i iné bytie. Budeme sa chvíľu rozpamätávať, rozhliadať, cítiť sa trochu malátne, unavene, spomalene, možno i dezorientovane. Nesnažme sa na silu predbehnúť čas. Zrýchlene privyknúť novým zvukom a svetlu.....v bunečnej pamäti, v DNA zaznamenanému. Privykáme času novému, ktorý nami opäť ožíva. Zvykáme si na čas vedomia do ktorého sme sa etablovali. Na čas vedomého tvorenia, s čím súvisí i uvedomenie si svojej identity. Svojej hodnoty, ceny, schopností. Svojho nového Ja v bytí SOM. Toto uvedomenie si /uvedomovanie / sa týka nás - jednotlivcov, ale i nás - národov. To sa týka našej národnej hrdosti i hrdosti ľudského jedinca /v zmysle nepodceňovania a nepreceňovania sa/. To sa týka potenciálu...sily, ktorou každý človek disponuje.
Otvárajú sa pamäťové karty, rozkvitá DNA, strom života.... rozžiarovaním dôležitých bodov,symbolov, kódov svetla. Človeka - národa. Čo by sme mohli prirovnať k doplňovaniu "prázdnych miest na mape" nevedomia.
U prevážnej väčšiny ľudí, ktorí žili celé veky v nevedomosti /v tme tunela/ dochádza ku zmene myslenia vo chvíli, keď oko vidí - ucho počuje. I to sa už začína diať. Je to logické. V čase, kedy sme boli odklonení z "diaľnice" Jednoty na bočné cesty z ktorých mnohé nikam neviedli /labyrint/....na menej rozmerové kvadranty, časové línie......sme privykli iným fyzikálnym zákonitostiam, iným praktikám, vzorcom, štruktúram myslenia, ktoré kompletné nie je. Ku kompletnosti, dokonalosti sa synchronicitou vraciame. Aby sme znovu získali, čo nám patrí a je pre nás prirodzené.
Je dôležité si uvedomiť, že sme tvorcovia. To znamená - máme všetko vo svojich rukách....dlaniach....srdci plnom ľudskej lásky. Že láska je tou najväčšou silou, ktorá lieči, transformuje, mení, zhmotňuje....myšlienkou priťahuje do našich životov čo chceme, po čom túžime. A to individuálne i kolektívne. Láska je najväčšou kozmickou silou. Je múdra, milujúca, spravodlivá. Uvoľňuje putá, ktorými sme boli dlho lanami letargie zviazaní /nevedomosť/, čoho dôsledkom bol náš súhlas s tabuizovaním pre nás dôležitých informácií.
Otvárajú sa košíky v počítači, v ktorých boli uložené dlho zabudnuté myšlienky času lásky. Opäť sa rozoznievajú tóny ich zvukov, rozžiarujú dôležité písmená a ich kombinácie, ktoré sa ukladajú do slov prežiarujúcich naše i planetárne srdce. Sú to písmená, hlásky, slová nadobúdajúce opäť svoju dôležitosť..... zvukové vibrácie konkrétnych symbolov. Tým sa rozžiaruje i duchovný portál /srdce, vedomie lásky/. Budú to zmeny v komunikácii, v prístupe človeka ku človeku. Zvuky, písmená, slová, ktoré sú protipólom nelásky....Féwa Ilona
U prevážnej väčšiny ľudí, ktorí žili celé veky v nevedomosti /v tme tunela/ dochádza ku zmene myslenia vo chvíli, keď oko vidí - ucho počuje. I to sa už začína diať. Je to logické. V čase, kedy sme boli odklonení z "diaľnice" Jednoty na bočné cesty z ktorých mnohé nikam neviedli /labyrint/....na menej rozmerové kvadranty, časové línie......sme privykli iným fyzikálnym zákonitostiam, iným praktikám, vzorcom, štruktúram myslenia, ktoré kompletné nie je. Ku kompletnosti, dokonalosti sa synchronicitou vraciame. Aby sme znovu získali, čo nám patrí a je pre nás prirodzené.
Je dôležité si uvedomiť, že sme tvorcovia. To znamená - máme všetko vo svojich rukách....dlaniach....srdci plnom ľudskej lásky. Že láska je tou najväčšou silou, ktorá lieči, transformuje, mení, zhmotňuje....myšlienkou priťahuje do našich životov čo chceme, po čom túžime. A to individuálne i kolektívne. Láska je najväčšou kozmickou silou. Je múdra, milujúca, spravodlivá. Uvoľňuje putá, ktorými sme boli dlho lanami letargie zviazaní /nevedomosť/, čoho dôsledkom bol náš súhlas s tabuizovaním pre nás dôležitých informácií.
Otvárajú sa košíky v počítači, v ktorých boli uložené dlho zabudnuté myšlienky času lásky. Opäť sa rozoznievajú tóny ich zvukov, rozžiarujú dôležité písmená a ich kombinácie, ktoré sa ukladajú do slov prežiarujúcich naše i planetárne srdce. Sú to písmená, hlásky, slová nadobúdajúce opäť svoju dôležitosť..... zvukové vibrácie konkrétnych symbolov. Tým sa rozžiaruje i duchovný portál /srdce, vedomie lásky/. Budú to zmeny v komunikácii, v prístupe človeka ku človeku. Zvuky, písmená, slová, ktoré sú protipólom nelásky....Féwa Ilona
RSS Feed
