Ako tvoríme svoju osobnú realitu

Tvorenie reality prostredníctvom nášho vedomia sa uskutočňuje vďaka existencii poľa, ktoré spája všetky javy vo vesmíre. Vedomým ovplyvňovaním poľa vedome vytvárame realitu ...

Stále rastie počet nielen filozofov a psychológov, ale aj vedcov, ktorí tvrdia, že realita je našim výtvorom a že tvorenie reality nastane najskôr a predovšetkým vo vnútri jednotlivca, v hlbšom stave vedomia ako v tom, ktorého sme si bežne vedomí. Vonkajšie udalosti nášho života sú len odrazom nášho vnútorného stavu vedomia. Ak chceme upraviť či zmeniť chod udalostí alebo vytvoriť nové, musíme teda najskôr zo všetkého pracovať vo vnútri seba.

Toto vyhlásenie sa môže zdať svojvoľné alebo dokonca "proti-vedecké", ale v skutočnosti to tak nie je. Najpokročilejšie štúdie kvantovej fyziky sa naozaj zblížia k tejto hypotéze a bolo urobené už mnoho laboratórnych experimentov, ktoré podporujú tézu, že vedomie je schopné ovplyvňovať bez sprostredkovateľov iné vedomia a dokonca aj hmotu. Akonáhle budeme akceptovať, že je to naše vedomie, kto vytvára našu vlastnú realitu, aby sme mohli tvoriť aktívne a vedome, je užitočné najprv preskúmať niektoré základné predpoklady tohto procesu.

Prvý krok k vedomej tvorbe reality
Prvý predpokladom tvorby reality je existencia poľa, ktoré prepája všetky javy vo vesmíre, hmotné a duchovné, pole, ktorého sme súčasťou, a ktoré nás spája navzájom so všetkými ďalšími bytosťami, udalosťami a úkazmi vo vesmíre, od najmenších k najväčším. Toto pole v oblasti vedy, psychológie a filozofie bolo definované mnohými spôsobmi: pole tvaru, morfické pole, morfogenetické polia, kolektívne nevedomie, matice, alebo matrix, božský matrix, kvantové pole, pole bodu nula alebo viac jednoducho "pole". Existencia tohto poľa je teraz už prijímaná mnohými vedcami na najvyšších úrovniach a bola preukázaná v niektorých experimentoch.

Vzťahy a väzby v tejto oblasti nie sú lineárne alebo priame alebo kauzálne či príčinné, ale synchrónne. A to znamená, že jedna zmena v jednom bode poľa okamžite ovplyvní zvyšok poľa, bez nutnosti mechanizmu lineárnej príčiny a následku. Nech si to uvedomujeme alebo nie, vlastnú realitu si vytvárame cez toto pole. V každom okamihu nášho života sme s týmto poľom v interakcii. Ak sa naučíme s ním vedome komunikovať a spoznáme a ovládneme mechanizmy, na základe ktorých funguje, môžeme sa stať vedomými tvorcovia našej reality.

Druhý krok ku tvorbe reality
Druhým predpokladom je, že jazyk, ktorému toto pole rozumie a ktorému zodpovedá, je jazyk našich sŕdc, naše pocity. Samozrejme, myšlienka je dôležitá, ale ak naše pocity sú v rozpore s našimi myšlienkami, sú prvé, kto zvíťazí. Podľa inovatívnych programov amerického vedca Gregga Bradena bolo zmerané, že vibračné pole srdca je 5.000 krát silnejšie, než energia myšlienky, čiže mozgu. Pole odráža informácie prichádzajúce zo srdca a okamžite na ne reaguje. Tento princíp sa bežne nazýva "zákon rezonancie" alebo "zákon príťažlivosti". Pritiahneme len a len to, čo rezonuje s našim srdcom. Ak sa nám nepáči to, čo sme si pritiahli, nemáme inú možnosť, než zmeniť naše vibrácie, frekvenciu srdca. Ak sú frekvencie nášho srdca nízke, ako napríklad také, ktoré sú generované emóciami strachu, nenávisti alebo bolesti, budeme priťahovať ľudí a udalosti, ktoré vibrujú na tej istej frekvencii a v našom živote bude stále viac dominovať strach, nenávisť alebo bolesť. Mimochodom, bolo experimentálne dokázané, že naše srdce vytvára elektromagnetické pole, ktorého dosah je zvyčajne 2 až 3 metre, a môže preto ovplyvňovať ostatné elektromagnetické polia v životnom prostredí, vrátane elmg polí ďalších ľudí.

Na základe informácií, ktoré naše srdce vysiela poľu, pole synchrónne mení materiálnu realitu a vytvára v našom prostredí (a teda aj v našom tele) nestranné situácie a udalosti, ktoré sú v súlade s prijímanými informáciami, tzn. s našimi pocitmi. Ak máme pocity neistoty a frustrácie, pole odráža tieto pocity v našej realite vytvárajúc situácie a udalosti, ktoré ohrozujú našu bezpečnosť a ktoré nám bránia v uspokojeniu našich túžob a našich potrieb. Ak máme pocit, že sme obete, pole nám prinesie situácie, v ktorých naozaj budeme obete. Takže ak chceme byť šťastní a uspieť v živote, musíme byť schopní cítiť spokojnosť a víťazstvo ešte predtým, než ho skutočne máme v našej objektívnej realite.

Ak chceme nájsť niekoho, kto nás miluje, mali by sme sa cítiť milovaní a oceňovaní ešte predtým, než ho nájdeme, a tak ďalej. Inými slovami, aby sme dosiahli v našej materiálnej a konkrétne realite situácií a udalostí, ktoré chceme, musíme najprv vybudovať našu vnútornú realitu a zažiť pocity s nimi spojené , ako keby tieto udalosti boli už vykonané, ako by sa už stali.

Tretí krok k tvorbe reality
Treťou podmienkou je existencia nadčasového rozmeru, kde je všetko potenciálne možné. Túto dimenziu môžeme nazvať "pole možností". V tejto oblasti je všetko nielen iba možné, ale existuje. Sú tam všetky možné budúcnosti, ako individuálne, tak kolektívne. Táto myšlienka sa môže zdať ako abstraktná (alebo ako nezmysel), ale ona naozaj zodpovedá tomu, čo hovorí kvantová fyzika o subatomárnych časticiach. V každom okamihu sa jedna častica nachádza súčasne vo všetkých svojich možných stavoch existencie. Iba vtedy, keď zasiahne pozorovateľ (napr. prostredníctvom nástrojov, meraní), častica sa dostane do determinovaného stavu (hovorí sa, že funkcia vlny častice "sa zrúti"), ktorý vylúči všetky ostatné. 

Čo rozhoduje o smerovaní reality, o tom, aká bude v našej budúcnosti?
V termínoch, ktoré dnes používame, môžeme povedať, že pole obsahuje potenciálne všetky možné reality, a že iba jedna z týchto skutočností sa prejavuje konkrétne v našom časopriestore. Ale čo je to, čo spôsobuje, že sa v poli prejavuje určitá realita a nie iná? Kľúčom sú  predstavivosť  a  zámer. Všetko to, čo si môžeme priať alebo čo si predstavujeme, je možné. Takže to znamená, že v  prvom rade si musíme jasne definovať, "čo" chceme. Ak sa rozhodneme nájsť si lepšie platenú prácu, pole by ju mohlo vytvoriť v inom meste. Ak nie sme ochotní sa sťahovať, je lepšie vymedziť si to skôr.

Akonáhle si stanovíme "čo", musíme  aktivovať zámer "to" zrealizovať. Zámer nemá takmer nič spoločné s vôľou. Vôľa je funkcia ega, zámer je schopnosť nášho Ja. Je to schopnosť harmonizovať sa a byť v kontakte s poľom možností. Predstavovaním si budúceho výsledku a budovaním zodpovedajúceho zámeru vytvárame ďalšie pole, tzv. Pole pravdepodobnosti. Budúcnosť, ktorú sme si vybrali, sa z "možnej" zmení "pravdepodobnú", a začne sa prejavovať v našej realite prostredníctvom akcií, ktoré nazývame " synchronicita ".

Synchronicity sú napojené na naše vnútorné rozpoloženie, ale nie sú produkované podľa mechanizmu lineárnych príčinnosti. Každý z nás iste mnohokrát zažil synchronicitu. Myslíme na niečo, a v realite sa nám potom stane niečo, týkajúce sa toho, na čo sme mysleli. Najčastejším prípadom je, keď myslíme na osobu, ktorú sme dlho nevideli a čoskoro potom túto osobu stretneme alebo sa nám ozve telefonicky.

Synchronicity majú vnútri procesu vytvárania reality funkciu nasmerovať naše správanie na dosiahnutie požadovaného výsledku. Východiskovým bodom sú vždy naše pocity a naše myšlienky, ktoré komunikujú s poľom. Pole dostane informácie a na ich základe zmení realitu. Pre posilnenie procesu je preto dôležité venovať pozornosť synchronicitám, dokonca aj tým zdanlivo banálnym.


Posledný krok k vedomej tvorbe reality
Ruka v ruke s tým, ako sa pole pravdepodobnosti, ktoré sme vytvorili, prejavuje synchronicitami a udalosťami v našom živote, musíme využiť tieto udalostí použitím nových rozhodnutí či volieb v snahe dosiahnuť to, čo sme chceli dosiahnuť. Po tom, čo sme si vybrali našu budúcnosť a vytvorili pole pravdepodobnosti, je dôležité nemať konkrétne očakávania o spôsobe, akým sa naše želanie bude realizovať, ale odovzdať sa s dôverou toku udalostí. Inými slovami, musíme sa zamerať na "čo", a nie na "ako". Ako je úlohou univerzálneho poľa, nie našou. Našim jediným úsilím a záväzkom je zachovávať pocit, že budúcno, ktoré sme si vybrali, už prežívame. Ak budeme netrpezliví, úzkostlivý alebo sa budeme báť, že nedostaneme to, čo chceme, môžeme zablokovať proces. Pole číta naše pocity úzkosti a pochybnosti a ukazuje negatívny výsledok zodpovedajúci týmto pocitom. Teda všetko to, čo musíme urobiť, je zachovať pocit, že sa požadovaná budúcnosť už uskutočnila, a potom postupujeme podľa synchronicity, ktoré sa vyskytujú v našom živote (stretnutie, rada, ktorú nám niekto dá; intuícia, ktorá nám hovorí, aby sme niečo urobili; niekedy sen), pričom úlohu nájsť najlepší spôsob, ako uspokojiť svoje túžby, necháme na božskú maticu, matrix, či ak chcete pole.



Zdroj: http://www.rekonstrukcia-mysle.sk/ako-tvorime-svoju-realitu/