Vlastné ilúzie, ne-pravdy, ktoré nám bránia žiť život v šťastí, v Jednote

Roky sa rozprávame o Božskej Jednote, o vstupe do Jednoty, niektorí sa tam už aj vidia.

Rovnako vnímam boje o vlastné duchovné pravdy. Nehovoriac aj o určovaní duchovných zákonov, podľa ktorých by sa mali jedinci, všetci riadiť. Vidím úteky do falošných duchovných svetiel, tvorbu duchovných ilúzií, iluzórnych svetiel, ich propagandu, súdy jednotlivcov, potláčanie slobody vyjadrovania v duchovnom svete atď. Mohol by som pokračovať ďalej a ďalej, no mojou úlohou je dnes nájsť odpovede na vlastné otázky. Dať nádej, šancu pre hľadajúce duše. Pre duše, ktoré pracujú na sebe a aby sa mohli rozhodnúť do budúcna tak, ako to budú cítiť v srdiečku a nie tak ako to niekto vymyslel a tvrdí, že je to pravda a inak to nemôže byť.

Možno, opäť niektorí jedinci sa budú čudovať, ako som si mohol dovoliť napísať tento článok. Nebudú mi rozumieť a tak s láskou v láske podľa ich svedomia, nepriamo ma opäť budú preklínať, láskyplnými bolestivými energiami útočiť, súdiť, aj keď budú tvrdiť, že to len konštatujú. Fakticky povedané, je mi to jedno. Nechápu, že každý z nás tu máme nejaké posolstvo. Sme tu pre niečo a tak vesmír nás vedie (tak ako teraz mňa), aby sme nejako konali a nebáli sa reakcií ľudí. Pokiaľ máte pocit, alebo budete mať ten pocit, že vás zavádzam, klamem, manipulujem, prosím ihneď prestaňte čítať tento článok, nečítajte moje články, môžete odísť aj z mojej FB stránky. Veď to všetko je vo vašich rukách, možnostiach, je to vaša slobodná voľba, rozhodnutie.

Sám neviem kde začať a tak sa nechám viesť srdcom, intuíciou. Najradšej by som vás všetkých pozval na nejakú lúku a tam by sme sa porozprávali. Bolo by to oveľa jednoduchšie, krajšie, užitočnejšie.

V jednoduchosti bytia sa nachádza všetko to, po čom túžime.

Ak je to tak, ako som to vyššie uviedol, prečo si neustále komplikujeme vlastné životy? Prečo neustále vymýšľame nejaké duchovné zákonitosti a chceme presvedčiť druhých, že je to pravda? Kto určuje, čo je pravda a čo nie? Kto určuje, ako má vyzerať láska, bezpodmienečná láska? Kto určil, určuje, ako má vyzerať Jednota? Čo je to 5D a ako sa tam dostaneme? Kto, kto, kto? Usmievam sa a viem, že som čierna ovca. Som ten, ktorý neustále narušuje falošnú rovnováhu v duchovnom svete a o tom je aj tento článok. Nepotrebujem vymýšľať príbehy, nakoľko všetky vidím, vnímam, zažívam v mojom vlastnom živote. Rovnako ich vidím u druhých pri konzultáciách, na FB stránkach, festivaloch.

Tvrdí sa, že všetko je energia. Súhlasím. Je to len slovo, tvrdenie? Alebo si uvedomujeme, čo to všetko prináša, čo to všetko znamená? Ak všetko, tak všetko je energia. Aj Jednota je energia, bezpodmienečná láske je energia, pravda ale aj ilúzia, či klamstvo je energia, ba aj dualita je energia. Všetko čo vidíme, ale aj nevidíme 3D očami, je energia, ale rovnako aj myšlienka, emócia, sen je energia. Energia je neustále aktívna, tvorivá, niečo robí. Hľadá spôsoby meniť sa, rozvíjať sa, rásť. Cyklicky celučičký  vesmír so všetkým, to znamená aj s nami, tvorí neustále niečo nové. Rozvíja sa, rastie. Samozrejme dodržiava aj harmóniu existencie bytia, života, energií. Na to je Božský zákon. Zamysleli ste sa niekedy, čo je to Božská Jednota? Zjednoduchším to a použijem slovo Jednota. Voľakedy som to vnímal ako obrovskú  uzavretú nádobu, uzavretú zjednocujúcu energetickú bublinu v ktorej na nachádza všetko živé aj neživé v dokonalej harmónii. Dnes viem, že v tej dokonalej bubline sa nachádzalo (nachádza) všetko to živé, živé pra-semienko všetkého. Prečo živé? Lebo energia je živá a všetko je energia.

Moja ďalšia otázka bola, čo je to vlastne Božská harmónia v tej Jednote? Dostal som odpoveď, že je to Zákon a Láska. Čo je zákon, aký má účel? Zákon je život, existencia, životodarné bytie s účelom večnosti v láske. Dnes už vieme, že nič sa nedeje v našom vesmíre, ale ani v našich životoch len tak. Všetko má svoj účel. A tak aj to malo účel, keď sme opustili Jednotu, aby sme sa naučili tvoriť cez Zákon a Lásku v dualite. O tomto som písal v článku: Vzostup ľudstva nastane ešte v terajšom našom živote? Posvätný zákon, posvätná láska tvoria posvätnú dualitu v tej najčistejšej forme bytia, v existencii Božskej Jednoty.

Páči sa vám veta: Posvätný zákon, posvätná láska tvoria posvätnú dualitu v tej najčistejšej forme bytia, v existencii Božskej Jednoty? Aj mne. Rozumiete tej vete do detailov? Mohol by som napísať: treba si to precítiť, stiahnuť informácie k tomu z hora atď. ...... Budem k vám úprimný. Vôbec tej vete nerozumiem hlavou, len cítim v srdci pokoj, pohladenie. Ani srdce to nedokáže vysvetliť rozumu. Samozrejme, mohol by som písať čo vnímam, načítavam, no bola by to len moja pravda pre mňa, informácia stiahnutá z vlastnej vibračnej frekvencie a aj keby som napísal, že je to z Akášickej kroniky, čo by to zmenilo?  Všetko by bola pravda, ale pravda z mojej frekvenčnej bubliny pravdy. Presne takto fungujú všetky pravdy všetkých jednotlivcov, či už vedomých, alebo nevedomých.

Apropo, vedomý človek. Kto je vedomý človek? Ďalšie módne duchovné pomenovanie dnešnej doby? Kto potrebuje deliť jednotlivcov na vedomých a nevedomých? Skutočný vedomý človek nerieši, nesúdi, atď., on len žije a ani nevie, že je vedomý. Nepotrebuje to vedieť.  Vďačnosť v láske je jeho doménou za všetko a vo všetkom. Úprimne povedané žije v láske a v zákone bez toho, že by to nejako rozoberal, chválil sa, že by to nejako vedome vnímal. Práve preto si myslím o sebe, že vôbec nie som vedomý. Žijem a snažím sa žiť tak, aby som mal určité poznanie pre potrebu odpovedí na vlastné otázky. Radujem sa z každej odpovede ktorú dostávam. Sú to pravdy pre mňa a ja ich len zdieľam s vami bez toho, že by som chcel, mal túžbu aby ste mi verili. Naopak, nechcem aby ste mi verili. Najhoršie je, keď jednotlivci bez toho, že by tú pravdu odskúšali žiť, len prijímajú ako snovú pravdu a naďalej snívajú  o tom, že aké by to bolo krásne. A potom si povedia, raz to tak budem alebo chcem žiť. Je to ich voľba. Raz?  Ja sa snažím teraz a tu tak žiť. Netvrdím že viem to, snažím sa a vesmír to vidí a tak mi pomáha.

Ale aj v tomto prípade každý z nás aj túto formulu vety (snažím sa a vesmír to vidí a tak mi pomáha), vysvetľuje podľa seba, podľa svojho očakávania, túžby, myslenia, posúdenia. Často si myslíme, sme presvedčení, že akí sme dobrí, čo všetko dobrého robíme a tak si zaslúžime pomoc. Áno, každý z nás zaslúžime to naj vo všetkom, no nezabudnime na jedno. A to, že každý z nás máme iný životný plán a tak ja môžem chcieť, môžem žiadať, prosiť, no ani duchovné bytosti mi nemôžu pomáhať inak, len tak, že rešpektujú môj životný plán. Veď preto som sem prišiel a to je sväté aj pre nich.

Napísal som podnadpis: V jednoduchosti bytia sa nachádza všetko to po čom túžime. Tak, ako mám žiť? Prestal som sa porovnávať s druhými, neriešim ich pravdy, neporovnávam ich pravdy s mojou pravdou. Každá pravda je vlastne v skutočnosti ilúziou o niečom, o niekom. Kto z nás pozná absolútnu posvätnú pravdu? Kto z nás dokáže reprodukovať posvätnú pravdu?  Podľa mňa, nikto. Ak by som povedal, že pravda sa nachádza v žití skutočnej bezpodmienečnej láske, bola by to len pravda cez ilúziu nejakej mojej pravdy o láske.

Viete, čo je to jednoduchosť bytia? Neexistuje definícia. Osobne to vnímam tak (je to moja pravda a nie vaša), že v drobnostiach vidím radosť, šťastie, lásku, za ktoré som vďačný aj v tejto ťažkej dualite. Zámerne som napísal v ťažkej dualite. Z jedného dôvodu. Zákon a láska. Môžem žiť v láske s láskou a túžbou žiť v posvätnom zákone (kto z nás pozná tento zákon?). To je najvyššia svetelná forma duality. No moje fyzické telo, moja inkarnačná forma pomocou vlastnej osobnosti sa ale momentálne nachádza v oveľa nižšej duálnej forme existencie. Tu mi dáva láska a zákon silu na žitie podľa môjho životného plánu, nájsť si vlastné pravdy, odpovede na vlastné otázky a hlavne vyskúšať si ich naplno a prakticky. Ak by sme žili v Jednote ako na začiatku v Božskej Jednote, tak táto forma praktického odskúšania vlastnej tvorby by nebola možná. Usmievam sa. Je to ako programátor ktorý si vymýšľa programy  a zároveň si ich skúša na sebe vo vlastnom bytí, vo vlastnom prítomnom živote. Tak nejako fungujeme neustále, no máme jednu poistku. Tú poistku sme dostali od nášho Tvorcu a jej účelom je, že nás (dušu) chráni aby sme sa nezničili. To je tá absolútna láskyplná sloboda bytia tvorby s poistkou, že ak by sme aj všetko zničili, seba nedokážeme a tak vidíme, zažívame naplno všetky naše omyly, chyby, hrubosti ale aj budujúce, láskyplné programy. To je náš život v súčasnosti, ktorý si tvoríme v každom prítomnom okamihu.

Práve preto sú to zbytočné otázky typu: Prečo ja som tam a niekto iný inde? Ja podávam športku lebo som financiami na dne a druhý má dostatok a opäť vyhral. Prečo mám neustále smolu v tom alebo v inom a všetci ostatní to hravo vyriešia a dostávajú? Mohol by som písať dokola, že prečo ja a ako to že oni. Je to zlá otázka. Tadiaľto cesta nevedie. Radšej začnime hľadať možnosti ako z toho von, ako zmeniť niečo v sebe, aké skutočné možnosti máme a či sme ochotný vykročiť iným smerom, novým pohľadom, vierou. Dokázať to sebe, že to vieme, dokážeme, dôverovať si bez očakávaní. Výsledok vždy ukazuje správnosť rozhodnutia a vždy máme aj alternatívy ďalších možností. Takže neporovnávajte sa s druhými, žite svoj život, svoje šťastie. A keď už ste tak nešťastní, tak pohľadajte to miesto vo vašom živote, kde ste boli šťastní a kde ste prestali byť šťastní. Tam hľadajte odpovede a riešenia.

Keď už dnes píšem o jednoduchosti bytia, tak určite viem, že zámerne som prestal riešiť program niektorých jednotlivcov, ktorý tvrdia, že vesmír nepozná „NIE“. Určite ste si všimli, že často som použil slovo nie, ne. Ak vesmír nepozná nie, tak vlastne slovo nepozná znamená pozná. Ak nemám, tak mám, no kurnik kde to mám? Tak mám, či nemám? Ak by si mal mať, tak to už máš. To, že či mám na to nárok je to už niečo iné, lebo ako som už to dnes písal, nemáme zabudnúť na to, že všetko určuje náš životný plán a ten sme si naprogramovali my. Tak potom sa nesťažujme. No z druhej strany, prečo to máme tak ťažké? Podľa mňa len preto, lebo chceme dokázať či už sebe alebo druhým, že aj my dokážeme to isté čo oni pre niečo, pre niekoho. Chceme dokazovať priateľom, rodine, deťom, rodičom, spoločnosti. A načo to chceme? Naozaj budeme šťastní, ak to dosiahneme? Podľa mňa sa len zaradíme medzi ostatné ovečky. Ja som sa naučil radovať z maličkostí. Z toho čo je okolo mňa, vo mne, na mne a som vďačný za to všetko. Ako som to všetko myslel? Priateľu potrebuješ to vedieť? Prečo? Potrebuješ porovnávať moju pravdu s tvojou pravdou? Prečo? Ja som ja a ty si ty. Cháp seba, preber si zodpovednosť za svoje bytie a choď svojou láskyplnou cestou a mňa nemusíš kontrolovať, či idem správnou cestou (nepoznáš moju cestu ani môj životný plán). Práve preto každý z nás nech si rieši len seba samého s láskou, v láske. Nikto z nás nie je horší alebo lepší, dokonalejší, či nedokonalejší, vedomejší a nevedomejší ak je len zeleninu, alebo je aj mäso, fajčí alebo prestal fajčiť.  Čo máš v srdci, to si ty a nič viac. Ale ak súdiš druhých za niečo, tak o čo si lepší? Len preto lebo to nerobíš? To nie je harmónia v láske. A čo to je? Neviem to pomenovať. Ale to ani necítim, nevnímam ako potrebu. Prichádza mi, že harmónia v láske existuje len ak súčasťou toho je aj zákon. Hádam raz to budem úplne chápať, teraz by to bola opäť len moja pravda.

Tak a už som sa dostal na koniec. Verím, že som trocha rozvíril harmonickú hladinu duchovných ilúzií. Ak dokážete čítať medzi riadkami, nájdete aj odpovede na vlastné pravdy. To bola moja dnešná úloha. Milujem seba, milujem vás, milujem všetko, aj celý vesmír. Tak to je v mojom srdci.

S láskou pre seba a vás.

Janko


Pre http://gaia2010.sk/ 9.6.2017 napísal  Ján Bálint. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.