Vedomý človek = vedomý život, vedomé bytie, vedomá cesta

Tento článok je pre všetkých ľudí aj keď viem, že rozumovo to nikto z nás nepochopí, pretože jedine len cez srdce dokážeme tieto informácie nacítiť. Nie je úlohou článku ukazovať nejakú pravdu. Ukázať možno smer, cestu bez delenia nás na vedomých, nevedomých, mužov a ženy.

Každý jedinec žije svoj život tak ako vie, cíti. Má svoje vibrácie a buď je šťastný alebo nešťastný. Hľadá spôsoby aby uskutočnil svoje plány pre svoje, alebo šťastie druhých (rodinné a pod.) . Ak sa mu nedarí, najčastejšie sa zavŕta do role obete, alebo sudcu. Je to cesta, hľadanie ďalších možností. Začína si uvedomovať temnú stránku svojho ega, boje, závislosti,  drámy, strachy, zranenia, bolesti srdca, minulosť, možnú budúcnosť. Občas zažíva mier, svetlo, lásku, nádych - výdych a ide sa ďalej. Prichádzajú nové poznatky. Často podobné, alebo rovnaké skúšky nás vedú hlbšie a hlbšie, kedy čistíme, prepúšťame, harmonizujeme, prijímame nové hodnoty bytia.

Vedomý človek jednoducho vie, že tak ako pečené holuby nepadajú z neba rovno do úst, rovnako aj vo svojom bytí veľa chutí života ochutnal, prepustil a išiel, ide  ďalej. Čo je podstatou uvedomenia si všetkého, že neustále ďakuje za všetko nové, pomáha ak je požiadaný, dokáže povedať s láskou „nie“? Nepotrebuje už dokazovať svoju „pravdu“, nakoľko život vo svojej samotnej podstate je pravdou všetkých a všetkého na ich vibračnej úrovni a záleží len na nich, akou rýchlosťou chcú napredovať.

Vedomý človek už nemá strach zo zmien. Svoj rozum, ego využíva na uskutočnenie, tvorbu všetkého, čo mu prichádza cez srdce do života. Nepovyšuje sa, no ani sa neponižuje. Pozná svoju hodnotu. Vie, čo je seba–vedomie, seba-hodnota, seba-klam, seba-láska, seba-vyjadrenie atď. Uvedomuje si všetky role ktoré hral a prečo, poučil sa. Preberá zodpovednosť za svoje bytie. Nepotrebuje vinu a hádzať na niekoho vlastnú nedokonalosť. Rovnako rieši, vyriešil svoju rodinu, matku-otca-súrodencov, svoju ženskú, či mužskú stránku. Stále viac ovláda svoje energie, kým to nemá úplne pod kontrolou.

Táto cesta je ako liečenie. Neustále, kým sa nepripojíme úplne k Jednote, sme na tejto vedomej ceste.

Vzťahy na tejto ceste sú také a onaké. Po určitú dobu sa jedná o karmické vyrovnanie, dokončenie-ukončenie sľubov. Často na ich vibrácie sa namotávajú jedinci (hľadajúci), ktorí sa na nich pozerajú ako na nejakých bohov, bohyne. Rovnako môžu prichádzať aj spriaznené duše, kedy si navzájom pomáhajú. Duálne duše v rámci životného plánu sa občas taktiež môžu objaviť. Ale aj v tomto prípade je to skôr niekedy hotové peklo, než raj. Ak sme bez partnera, na silu niekoho nehľadajme. Ozajstná láska dvoch rovnocenných partnerov nie je stavaná na očakávaní ničoho. Je to o absolútnej slobode prijatia jeden druhého do spoločného bytia, kde všetky čakry sú prepojené a to posvätné, spoločné ticho prináša najintímnejšie prepojenie spoločných vibrácií.

Na tejto ceste poznania sa vždy lieči duša cez sebapoznanie. Uvedomenie si sebahodnoty je ako emancipácia. Učíme sa, že to dokážeme aj my a rovnako sa učíme požiadať a prijímať niekoho pomoc. Zrkadlenia prijíma s láskou a s ochotou ich riešiť. Chápe, že to, čo zatiaľ nevyriešil vo svojom živote sa mu ukáže, vráti a s vďačnosťou v srdci hľadá odpovede, riešenia, zmeny.

Ukončenie, dokončenie nie je slabosť, ako aj slová „stačilo“, či „nie“. Často je skúšaný od druhých z pochopenia „bezpodmienečnej lásky“. Vlastne ich nechápanie a provokácie cez nízkovibračné ego ho skúšajú, či sa naláka na ich hry. Vedomý človek chápe, že bezpodmienečná láska nie je o tom, že bude skákať tak ako to chce niekto a keď to odmietne, tak ho ide provokovať, vydierať, že sa len hrá na bezpodmienečnú lásku. Často je to provokácia cez stratu slobody voľby.

Ak chceme vedieť, kde sa nachádzame na vedomej ceste k vedomému človekovi, tak sa zastavme na chvíľu, alebo spomaľme trocha naše kroky. No aj tak cítim, že aj v plnej rýchlosti dokážeme preciťovať čo sa deje v nás, okolo nás.

Ešte raz sa vrátim ku vzťahom. Vedomý človek potrebuje cítiť šťastie ako svoje, tak aj toho druhého. To je ich spoločná esencia ich spoločnej lásky. Nehrajú sa na nič a na nikoho. Chápu jeden druhého, akceptujú jeden druhého a nemajú žiadne bariéry medzi sebou. Ich spoločná komunikácia je bez strachu plná chápania cez srdce, ako aj cez rozum. Pre vedomých ľudí ten druhý je pre nich to naj vo všetkom. Je tam vzájomná úcta, pokora. Najkrajšie je, že si uvedomujú to šťastie, ktoré majú v sebe a ktoré ich vzájomne obklopuje.

Čo sa týka komunikácie si uvedomujú aj vlastné nedokonalosti a tak s úctou a bez strachu dokážu o tom komunikovať. Ten druhý sa snaží nielen chápať, ale aj sa meniť v rámci svojich možností. Samozrejme sa tu nejedná o perfekcionizmus, puntičkárstvo (to by sme strácali svoju slobodu). Veď stále sme na ceste.

Človek sa učí, aby sa vedel odovzdať láske. Čo to znamená? Prijať lásku do srdca tak hlboko, aby tam nebolo miesto pre strach. Zamilovať sa do niekoho a zároveň mať strachy v pozadí, je ako zmluva na vzťah na určitú dobu. Samozrejme sa jedná o obojstrannú záležitosť.

A ešte niečo na záver. Vedomý človek sa nevystatuje, že je vedomý, že je niekto viac. Nikto z nás nie je viac. Je to jedno či som, alebo nie som vedomý človek. Podstatné je, či som láska, alebo nie. Tak ako rodič milujúco rešpektuje chyby, cestu svojho dieťaťa ku dospelosti a s láskou ho vedie, rovnako aj vedomé bytosti svetla nás vedú a nerepcú ak niečo nezvládame.

Prišli sme sem, aby sme sa spojili vedome s láskou jednoty, naplnili sa s touto láskou a boli tou láskou.

Pre nás všetkých v prítomnosti.  Janko

Pre http://gaia2010.sk/ 5.8.2016 napísal: Ján Bálint. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

Zdroj: gaia2010.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1763:2016-08-09-06-31-07&catid=25:aktualne-nove-lanky&Itemid=45

​

COMMENTS