Pre koho opäť vychádza Slnko, ktorého energie cítime - 17.1.2016 - Ilona Pálušová - Féwa

Vychádza pre každého, kto seba samého vníma ako celok /JA rovná sa MY/. To je základná platforma novej epochy do ktorej sme po úvodných "slovách" roku 2016 vstúpili. Ako kozmonaut, ktorý vyštartoval na kozmickej lodi ku hviezdam, zanechávajúc za svojím chrbtom svet, ktorému srdce nerozumie - ilúziu v ktorej sme žili. Pričom loď je realitou všetkého, čo možno zatiaľ ešte nevidíme.

Nástrojom tvorenia tejto novodobej reality sa stáva práve to ľudské srdce, ktoré sa dostáva na čelo - miesto hlavy, ktorá bola na prvom mieste.

S časom do ktorého sme vstúpili nie je už hlava kompatibilná. Spôsobom, akým myslela a to - predovšetkým len na seba. Pre čas, do ktorého sme vzlietli, je typická iná hustota /frekvencia/. Dalo by sa zjednodušene povedať - iné usporiadanie myšlienkových polí. Už nie podľa starých programov, ktoré nami manipulovali, ale podľa princípov Jednoty, ktorých mechanizmom je LÁSKA.

Kozmický raketoplán, ktorý nemá povolený štart je neustále rovnaká myšlienková scéna....starými vzorcami myslenia maľovaná realita, ktorej štetec drží v ruke ego a neustále rovnaká predstava o sebe....o umelom svete. V reáli to znamená, že už neexistuje časový interval medzi akciou a reakciou. Už nie je možné čakať, skrývajúc sa za chrbtom druhých. Všetko sa deje v rýchlom slede udalostí. Nefunkčnou sa stáva minulosť a na čelo sa dostáva prítomnosť. Každý krok, ktorý v zmysle bdelého myšlienkového stavu urobíme / bytie v prítomnosti/ je nesmierne dôležitý. Pre nás i pre Zem.

Už nebude možné /dovolené/ zneužívať, klamstvami odsmerovávať pozornosť od všetkého, čo je pravda.

Premysleným ťahom kombinácií číselných kódov materiálneho Matrixu postavené steny /myšlienkové vzorce - prevrstvené, nasiaknuté negativitou/ sa rúcajú. Vypadávajú im zuby, ktoré sú v novej epoche ľudstva nepoužiteľné. Keď si predstavíme číselné rady ako číselné stĺpy usporiadané tesne vedľa seba.... pochopíme, že sa jedná nielen o číselné kombinácie fungujúce v radoch vertikálnych, ale o číselné kombinácie fungujúce i v radoch horizontálnych / čiže funkčných v jednej i druhej rovine/. Číselné steny sú umelo vytvorené a postavené ako kocky domina. Keď si sami, vlastným myslením uvedomíme, že hustota času /svetla/ v ktorej sa nachádzame sú vibrácie multidimenzionálne - to znamená frekvencia nad hranicou 3D a 4D, ľahšie pochopíme, ako je možné, že sa pre človeka nepozitívne číselné kombinácie strácajú. Vznikajú tým priesvitné /transparentné/ "špáry", cez ktoré je vidieť do hviezdneho sveta /neba/. Tým sa viditeľnou stáva neiluzórna pravda. Tieto číselné kombinácie blokovali /blokujú/ myslenie. Obrazne povedané - človek nemohol roztiahnuť krídla myšlienok. Akákoľvek myšlienka, ktorá neladí s dobrom pre všetkých sa tým vzápätí začína vracať ako bumerang....Ilona

Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova