Možno je to tak – Sme na križovatke nového života, bytia, alebo ... 1. časť

Do nášho bytia vstupuje postupne niečo nové. Neustále hovoríme o nových energiách, vibráciách, o novom vedomí. Nové, nové, nové a čo to nové je do kelu? Neustále nás bombardujú s informáciami, zahlcujú manipulačnými rečami, chcú vymazať to čisté a bohužiaľ aj v duchovne sa roztrhlo vrece s novodobými falošnými ilúziami.

Prečo je to tak? Určité sily melú z posledného a tak skutočné perly poznania zabalili jedom, aby nám zabránili dostať sa na skutočnú slobodu. Poďme sa na to pozrieť prakticky.

Veľmi si všímam všetko čo sa deje vo svete na všetkých úrovniach bytia z nadhľadu, všímam si reakcie ľudí, ako jedincov, skupín. Rovnako si všímam komunikáciu na fb. Komunikujeme spolu a mám radosť, že stále viac jedincov cíti to nové, no nevedia čo a ako ďalej. Hľadajú odpovede, preciťujú ponuku duchovného sveta prostredníctvom jedincov, no akosi im to nesedí a tak čakajú,  kedy konečne príde nejaká informácia, ktorá im dá odpovede.

Možno práve tento článok vám pomôže, či séria článkov, ktoré píšem pod hlavičkou „Možno je to tak...“ na vašej ceste ku vašej slobode.


Tvoja komfortná zóna je tvoj hrob.

Koncom minulého storočia ľudstvo vo veľkom nastúpilo v tvorbe vlastnej komfortnej zóny. Systém veľmi dobre vedel, že táto manipulácia s ponukou vidiny dosiahnutia komfortu vo všetkých oblastiach života postupne masy ľudí ovládne. Dobrovoľne sme prijali ich manipuláciu a dokonca (systém) si to vylepšil tak, aby sa dostal priamo do našich životov cez moderné aplikácie elektroniky. To pokračuje naďalej a tak sme sa dostali do neuveriteľnej pasce neslobody konzumného ega. Vytvorili závislosť väčšiny na novodobých, hlavne elektrických spotrebičoch, elektronike, ktoré akože nám pomáhajú. Prestali sme používať k prírode prospešné pomôcky. Naopak, práve systém obhajuje ničenie planéty, že to robí pre nás, aby sme sa mali ešte lepšie. Z jednej strany zakazujú pestovať bylinky malopestovateľom  na uzdravenie tela, posmešky si robia z esencií, ktoré uzdravujú dušu. Z druhej strany podporujú potichu biznis firiem, ktoré vo veľkom ponúkajú síce bylinkové preparáty bez receptov (čo štát, poisťovňa neuhradí) a to len preto, aby práve tieto firmy často v mene zdravia ničia planétu. My ale kupujeme ich produkty a oni odvádzajú nemalé dane.

Rovnako sa vytvorila komfortná zóna aj v duchovne. Hráme sa na vedomých jedincov, teoretizujeme o teoretických informáciách bez toho, aby sme mali základné znalosti o ezoterike, duchovne. Robíme všelijakých koučov na všetko možné. Vo veľkom sa ponúka cesta do svetla cez rôzne pochybné kurzy, ľudia si kupujú všelijaké certifikáty, no praktické vedomosti vôbec nemajú. Veď načo??? Mnohí si hovoria: Ja to tak cítim a tak to je. Čo cítim, to tak mám aj odovzdať ďalším bez toho, či to viem kontrolovať, či je to pravda. Kurník, veď to je dobrý biznis. Môžem trepať čo len chcem, veď postačí, ak pohladkám ego zákazníka, účastníkov kurzu. Môžem na teoretickej hladine možností s nimi manipulovať ako len chcem a ešte aj dobre zaplatia. Postačí, ak podporím ich egoistickú komfortnú zónu. A čo to je za zónu? To, že nemusia nič robiť. Postačí, aby prijali nejaké zasvätenie a už sú majstrami v tej disciplíne a vôbec im nevadí, že nemajú žiadne praktické znalosti. A on chudák uveril, že za dva dni, kde mu vymyli mozog a zasvätili ho, bez praxe je majstrom.

Ďalšou vecou v tomto procese je toto. Je to najhlavnejšie poznanie. Všetci, ktorí sa dali na túto cestu s vidinou osvietenia si vlastne neveria. Nedôverujú si a hľadajú možnosť bez praktického zažitia, uvedomenia si a spoznania skutočnej pravdy  obísť túto nepopierateľne potrebnú praktickú skúsenosť. Sebaklam, ilúzia, strach, že sa odhalí ich slabé miesto vo vnútri myslenia, odmietajú prevziať zodpovednosť za vlastné šťastie, život.

Ďalšou takou duchovnou komfortnou zónou je smrť. Vlastne je to opäť len dezinformácia. Ani ja sa nebojím smrti si mnohí poviete a pritom si strčíte svoju hlavu do závoja ilúzie o smrti len preto, nakoľko chcete zabudnúť na to, že vlastne máte strach z nezvládnutia života tu a teraz. Keď som použil slová závoj ilúzie o smrti, nemyslel som na to, že existuje smrť. Nie. Smrť neexistuje, no bez korektných informácií, bez znalosti energetickej anatómie človeka, tie články sú nám na nič. Sú veľmi zavádzajúce a ponúkajúce plno falošných informácií.

Komfortná duchovná zóna sa nachádza aj pri neakceptovaní vlastných skutočných duchovných potrieb. Je to o lenivosti, strachu meniť sa, prijímať to nové, nakoľko sa bojíme, že čo povie okolie. Pokiaľ nebudeme k sebe úprimní, budeme odmietať vlastné skutočné duchovné potreby a odmietneme vyjsť z vlastnej ulity duchovného ega, nič príjemného nám to neprinesie. Bude to bolestné prebudenie.  Inak povedané, prestaňme vlastný život obaľovať  ilúziami. Najprv začnime tvoriť vlastný šťastný život bez strachu a závislosti na niečom, či na niekom. Vlastná rodina je pozorovateľom,  čoho sme schopní a tak ich následne dokážeme motivovať, pokiaľ budú mať záujem. Ak budem šťastný, tak sa možno opýtajú,  ako som to dosiahol a ja im s láskou pomôžem, alebo ma budú ešte viacej nenávidieť, cez ich slabosť. Nikdy to neberte ako vašu neschopnosť, slabosť. Práve naopak, vytrvajte a s  láskou reagujte. To je realita. Slobodná voľba každého jedinca.


Staré vzorce, ktoré nám ubližujú a brzdia nás

Všimli ste si, že veľa vecí nerobíte len preto, lebo sa to nepatrí? A opäť je za tým strach, strachy, bubáci. Nevedome brzdíme sled udalostí, brzdíme príchod novosti, brzdíme zmenu vzorca. Skúste sa pozrieť u seba na to, čo všetko by ste neurobili len preto, lebo sa to nepatrí? Následne sa opýtajte a prečo to nemôžem? No preto a povedzte si  prečo. Potom si dovoľte predstaviť, že ste to urobili. Precíťte to. Pokiaľ to nedokážete, tak práve tam nájdete tam ten váš viditeľný strach. Práve tento váš kamarát ovplyvňuje váš svet tvorenia vlastného šťastia.

Chcete tvoriť? Tvorte u seba, v sebe to nové bez strachu. Naučte sa tvoriť tu a teraz to vlastné. Je to ako s láskou. Ak nemáš lásku v sebe a k sebe, čo chceš ponúknuť? Ako chceš tvoriť mimo seba ak nevieš tvoriť u seba? Chápete ma? Verím že áno.


Emócie a strach zo zmeny

Naučili sme sa, že naše emócie skrývame nie len pred druhými, ale aj pred sebou. Ak nás niečo bolí, trápi, chceme to prekryť s láskou, svetlom, aby sa to uvoľnilo. Pravdou je, že sa to aj udeje, ale len na chvíľu. Emócie sú len našim zrkadlom vlastných strachov. Postačí len ich pomenovať a ukáže sa nám,  čo máme urobiť. No často je to ťažké a to len preto, lebo to vyžaduje zmenu myslenia. A myslenie bolí a tobôž zmena myslenia.

Všimli ste si, že neustále meliem o vlastných strachoch, ilúziách, manipuláciách. A je to jedno či sú to vedomé, alebo podvedomé. A to nie preto aby som vás strašil, ale naopak. Je na čase, aby sme sa pozreli na koreň veci a našli riešenie. Jedine tak sa oslobodíme a dostaneme do harmónie vlastného bytia. Nebudeme sa musieť utiekať do umelého svetla nejakých jedincov, začneme tvoriť spoločne s láskou v láske. No tieto posledné slova neberte ako prázdne frázy. Pokiaľ to tak bude u vás, potom ani žiadny svätý vám nepomôže. Bude to tvrdá práca, ťažké poznanie, vymanenie sa z niečoho starého.


Tak že pokračovanie možno o pár hodín, alebo zajtra. To čo budem písať, tak na to sa musím pripraviť.

S láskou pre nás.  Janko

II. časť - TU

Pre http://gaia2010.sk/ 16.2.2017 napísal  Ján Bálint. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

​