Ilona Pálušová - Féwa: Informácie 9.8.2016 + update

Odpichnutie sa od hrôzostrašnosti predstáv, ktoré boli ľudskému nevedomiu neustále predostierané. Tým bola ľudská populácia udržiavaná v amnézii... v somnambulárnom stave, ktorý bol prihnojovaný presne dávkovaným množstvom chemo - terapie. A to fyzickým i duševným spôsobom. Čo je komplex všetkého, čo zďaľeka všetkým, čo je - nie je. Čo je - je všetko, čo sa viditeľne a súčasne neviditeľne... počuteľne a súčasne nepočuteľne každej živej bytosti deje, tým i života do - týka. Zmyslove i nad- /mimo -/ zmyslove. Fyzicky i ne - /non-/ fyzicky. Tieto vety, ktoré sú súčasťou nových svetelných kódov sú kódované. Znamená to, že pôsobia momentálnym spôsobom vnímania /pri čítaní/ viac - menej komplikovane, náročnejšie, ale v skutočnosti ich bez problému, bez zamýšľania sa dabujeme do aktuálne používanej reči. Na kódované slová reaguje naše vnútro a môžeme ich prirovnať ku svetelným impulzom. 

Pretlmočením do bežne používaného jazyka /pri bežnej komunikácii/ by po týchto kódovaných vetách následovala prívalová vlna nie práve pravidlám slušnosti zodpovedajúcich slov, adresovaných zoznamu všetkých, ktorí sa o podporovanie nevedomosti zaslúžili. Vnášajúc neustály nesúlad do ľudských životov, čo je podstatou nerovnováhy. Znamená to, že všetko, čo sa v tomto zmysle dialo, spôsobovalo netrafenie sa do časovej línie, ktorá je pre pozitívnu perspektívu ľudskej populácie dôležitá. Čas nový je svetelno galaktický. Je časom jedného srdca jednoty, ktoré je ako matrioška. Je kockou v kocke...kockou v kocke...kockou v kocke. Čím bližšie ku stredu všetkého, čo je - tým viac sa strácajú hranice týchto kociek. Tým menej je množina konkrétnej kocky času obohnaná múrmi frekvencie. Čím menej je myšlienka materiálna /vibrácie/, tým viac sme opäť tými, ktorými v skutočnosti sme. Uvedomujúcimi si, že nie sme vo vesmíroch sami.... že vieme viac, ako si myslíme.... že cit nemáme preto, aby sme ho pred sebou i okolím skrývali.... že sme nepredstaviteľne tvorivými bytosťami svetla. Že svetlom sme, pretože bez svetla by bola len tma a tá viditeľne nie je. Že láskou sme, pretože láska znamená život a keby nebola, nebolo by nič na čo sa pozeráme. Neboli by sme ani my, ani fauna, ani flóra. Nebola by Zem, planéty, hviezdy. Bolo by len to nič... ničota. 

To celé... to všetko, čo sme prežívali bola hypnoticky na ľudské bytosti pôsobiaca sugescia - vsugerovávanie neprávd. O človeku, o Zemi, o planétach i hviezdach ..... o tom, ako máme žiť, ako máme konať, čo smieme a čo nesmieme. Akým spôsobom musíme tvoriť, čomu máme veriť. A to všetko s pomyselnou puškou systému pri hlave.

Akou bytosťou je lev netreba rozoberať. Je kráľom ríše zvierat. Nie z dôvodu veľkosti, výšky a objemnosti, majestátnosti tela. Ale z dôvodu múdrosti. V reáli to znamená, že všetky nabubrelé balóniky kleptomanov tela i duše majú jednoducho, ľudsky povedané po chlebe. Lev nestrpí nič z toho, čo bolo temnom podporované. Jeho hlasom sú zvuky hviezdnej Jednoty. To znamená, že žiadne prešpekulované ťahy na čierno - bielej šachovnici sveta nebudú už realizovateľné. Pri akejkoľvek snahe tohto nízkofrekvenčného kalibru prichádza obratom odveta. Taká je už rýchlosť nielen myšlienky, ale i myslenia zviditeľneného skutkom. 

Na bránu Leva sme sa pár týždňov pripravovali, strhávajúc /čistiac/ všetko nechcené. Čím viac manipulujúcich myšlienok sme zo svojho myslenia zredukovali, tým ľahšie sa nám začalo dýchať. Tým viac sa nám otváral zrak, tým výraznejšie sme reagovali na zvuky pre človeka prirodzené. Tým intenzívnejšie sme sa nalaďovali /nalaďujeme/ na nové svetelné vlnenie. Na nové - svetlo nesúce kódy, ktorých informácie k nám začali prúdiť. Posmeľujú dobro v nás. To dobro, ktoré je pre všetky bytosti svetla prirodzené. To dobro, múdrosť, človečensky prejavenú úprimnosť, bezprostrednosť, neželajúcu nikomu nič zlé. 
​
Brána je zjednotením, zosúladením metafyzického a fyzického aspektu všetkého, čo je /vše - bytie/. Je o pohybe, o dynamike kozmického času. Je o narastajúcej chuti žiť podľa seba. Podľa toho, ako to cítime. Je o rýchlo sa nami zviditeľňujúcom tvorení všetkého, čo je dobrom, svetlom, láskou. Čo v plnej miere podporuje život .....Ilona

*****

....A tak tam, kde sa piesok lial a voda sa sypala - čiže v úvode nového časo - sveta, jeho tvarov, vibrácií zvukov i farieb.... piesne, na ktorú si začíname spomínať.... malé pošteklenie, mnohými zabudnutej vizualizácie :). Skúste si predstaviť, že ste boli na nekonečne dlhej pracovnej, služobnej ceste a - vrátili ste sa /vraciate sa/ domov. Skúste si predstaviť, že vojdete a..... zaplaví Vás vlna emócií, ktorými sú i spomienky, ktoré sa Vašou prítomnosťou, Vaším príchodom opäť vracajú. Ožívajú, znovu sa rodia. Skúste si to predstaviť sami :)...........

​*****

Možno sa pri dnešnom toku prívalovej vlny informácií trochu usmievate :). Zámerne vyberám taký spôsob zdieľania - skutočne prívalovej vlny nových svetelných kódov, ktorý je najlepšie pochopiteľný. Snáď sa mi to aspoň trochu darí :). Predstavivosť, vizualizácia, ktorá je jedným z najväčších a najdôležitejších darov človeku bola u prevážnej väčšiny populácie zablokovaná. Ale rozbieha sa to, otvára :). Spriechodňuje. Tým i fantázia...a tým i schopnosť vnímať i iné, nové reality /mimozmyslovosť.....ino - zmyslové...ino - frekvenčné/. 

Iróniu, výsmech si nechajme na včera :). V tom novom, nepoškvrnenom čase svetla už nebude mať priestor. "Inotaje" /to znamená tak trochu iným, atypickým spôsobom zdieľané informácie/, mohli na niektorých jedincov pôsobiť nejasne, neurčito, nepochopiteľne, tajuplne, atď....... Boli taktiež podanou rukou únie svetla. Tento spôsob pomáhal ovládanej, manipulovanej ľudskej mysli sa samostatne rozhýbať. Rozpohybovať. 

V čase nového svetla o ktorom nás informujú nové svetelné kódy sa budú rozpúšťať informačné portály, ktoré všetko vedia... vo všetkom majú jasno... všetko vidia, počujú, všade boli... a ktorých tvrdenia pôsobili na ľudí podobným spôsobom, ako církevní hodnostári času starého. 

Čo aktuálne prežívame je katarzia. Skúste si obsah slova katarzia sami predstaviť. Vizualizujte si, že sa nachádzate v galérii a pozeráte sa na obraz na ktorom je namaľovaná iná /nie Vaša/ realita. Alebo.... predstavte si, že ste divákom, ktorý sleduje drámu. Pričom sa postupne stotožňujete s hlavným predstaviteľom. Postupne preberáte jeho pocity, všetky dramatické emócie /komplex nami prežívaného... čistenie/, žijete jeho životom - v jeho svete. Už nie ste viac tým človekom, ktorým bývate počas všedných dní. Táto existencia postupne zaniká. Do chvíľe, kedy sa dráma končí, zmiznú masky, pozornosť sa pomaly vracia k Vám /k sebe/. Prežité emócie očistili dušu od rôznych afektov, napätí, ktoré sa v nej nakopili /očista vlnami...vlnením....vlnou/. 
​
Toto dianie teraz zažívame. Je to znovuzrodenie /znovu sa rodenie/.......Ilona


Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova

Otvor Oči
© 2015 - 2016  All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa