Ilona Pálušová - Féwa: Informácie 14. 11. 2015

Nakoľko hnevá počítač a nedarí sa mi prepnúť klávesnicu na slovenský jazyk, miestami budú atypické písmenká. Nedá sa tým pádom "nakresliť" smajlík, ale vpodstate sa ani niet momentálne čomu smiať.
Hviezdna brána....
....osvietenie, rozuzlenie... Akokoľvek pomenujeme kozmické energie brány - sú predovšetkým uvedomením si v plnej miere seba, svojho hviezdneho potenciálu. To znamená i Zeme i neba. Keď som sa dnes vrátila ku včerajším a predvčerajším kódom, uvedomila som si, že jeden z nich avizoval dianie v Paríži. Absolútne prejavenie sa temnej, stretom čiernej a bielej tak povediac 1:1 ....i keď svetla je viac. Nepomer síl predstavuje "len" apatický, submisívny postoj.

---

Na pár predchádzajúcich dní /s výnimkou zdieľaných info - kódov/ som v istom slova zmysle vystúpila zo všetkého, čo sa deje na úrovni fyzickej i energetickej. To ale neznamená, že som sa niekde v kútiku schúlila do klbka. I keď pravdu povediac - najradšej by som to bola urobila, pri stave vyčerpanosti, ktorú sme mnohí cítili. Nakoľko som chcela prísť na kĺb stavu, ktorý nám zrazu zobral akúkoľvek chuť do života - použila som seba ako prostriedok a urobila som si regresnú terapiu. Čiže sa mi takpovediac z pohľadu tretej odoby premietali pred očami obrazy filmu pri ktorom som normálnym ľudským pohľadom ženy chápala, čo sa to vlastne dialo a deje nielen mne, ale nám všetkým. Individuálne i globálne. Putovala som po ceste nazad, čiže minulosťou. Prechádzala som jednotlivými etapami života, videla všetky turbulencie a nakoniec som sa vrátila do maminho bruška. Zo štádia maličkého dieťatka som previbrovávala ďaľšími štádiami vývoja, kým zo mňa nebol maličký máčny máčok a napriek tomu - človek celistvý. Takpovediac gro, na ktorého základe by sme po narodení mali stavať, ale veľmi dobre vieme, čo sa po krátkom čase deje. Keď som tak "cestovala", mimozmyslove som zistila, že stavy smútku, nostalgie súvisia s preciťovaním roznych situácií /akýchkoľvek vzťahových/, ktoré sme vnímali ako bezvýchodiskové, neriešiteľné. Situácie, kedy sme sa cítili ako zvieratko chytené do pasti z ktorej sa mu nemože podariť dostať von. Čo sa mojej osoby týka, pozerala som sa na svojej ceste na mnoho bolesti a vlny smútku som kvalitne poumývala potokmi sĺz. Za seba - za všetkých. Keď som ukončila regresnú terapiu, atypickým sposobom som poslala bolestné emócie rozneho druhu preč. To znamená, že napriek zaužívaným praktikám som necítila potrebu im poďakovať, ale odprevadila som ich slovami -...zmiznite, odkiaľ ste prišli, vypadnite z našich životov, pretože ani ja - ani my nemienime donekonečna svojou bolesťou a smútkom kŕmiť nejaké temné potvory.

Na základe regresu som si uvedomila, že cca na 90 percent som život strpčujúce bolesti nesposobila tým, ako som žila... aká som bola. Jednoducho som bola použitá vzhľadom na citlivosť, nehu, dobromyselnej, láskyplnej víly. Tak som bola okolím vnímaná. Čo je v tomto svete nie práve najlepšia výbava. Prichádzali sme na Zem ako velikánske dobro z roznych strán vesmírov. Nič netušiac. S jediným zámerom - pomocť pri vzostupe. Čím iným, ak nie najvačšou silou - energiou lásky. Ako som postupne prichádzala na isté skutočnosti, dala som nám nové meno - kamikadze. A nežná víla v ľudskom tele čoraz častejšie brala do ruky svetelný meč, pretože bez neho to v týchto realitách jednoducho nejde.

Uvedomila som si v plnej miere, že sme boli použití ako prostriedok na zveľaďovanie, budovanie sveta tých.... tými, ktorí sa našou bolesťou, smútkom kŕmia. To logicky znamená, že sa snažia urobiť všetko preto, aby mali čo žrať. Ľudstvo žije v planetárnej medzisfére. Medzi dvomi vrstvami, medzi nebom a Zemou, ktorej zrno je pod našimi nohami ešte viac hrubšie, ako na povrchu. Čiže sa nachádzame medzi dvomi bezemočnými silami. Ako "plnka" hamburgera. Ale súčasne sme i medzi dvomi vrstvami jemnohmotných svetov svetla. Tieto svety medzi sebou odnepamati zápasia a my si to jednoducho od..... Pretože naším prostredníctvom /nami/ sa všetko mení a zmeniť má. To je očakávaná zmena. Pokiaľ ale budeme vo svojej strachuplnosti sedieť na zadku a nič pre zmenu neurobíme - možeme sa snažiť gumovať ďaľšie pre ľudstvo negatívne predpovede koľko chceme.... Mnoho už ich bolo zmazaných, mnoho snáh o deštrukciu sveta deaktivovaných. Práve prostredníctvom bytostí, ktoré nám pomáhajú. A my si kľudne ďaľej čakáme, "sediac" na zadku, naháňajúc sa len za tým, čo sa týka jednotlivca a nie celku. Veď prečo by nám malo záležať na druhých..... Ono už nejak bude. Dlho sme boli terčom vybavovania si účtov.... dokazovania si sily, výnimočnosti, doležitosti - vypočítavosťou "Kingov" disponujúcich jediným. Absenciou citov voči človeku, národom, Zemi. Voči všetkému, čo je prirodzenou, živou energiou. A tieto snahy boli /sú/ logicky plne podporované do rúk vloženou ekonomickou mocou.

Veľmi dobre vieme, že prím v tejto dimenzii, alebo realitách hrala /hrá/ mužská energia. To znamená, že jediné, čo je /bolo/ podporované je klasická tridéčková racionalita na čele s teamom samozvaných "Kingov". Dominantná ľavá mužská hemisféra, ktorá bola manipulovaná smerom k ženám, tým i k deťom. Čím dochádzalo k negatívnym zmenám v mikro-štátoch - to znamená vo veľmi doležitej základnej bunke spoločnosti, v rodine. Divadelné predstavenia, podvody, tyrania, manipulácia - hviezdenie mužských energií adekvátne stavu finančného konta a moci. Pochopiteľne nemožeme hádzať všetkých mužov do jedného vreca - česť výnimkám. Strach, strach a ....strach. Šírenie obáv. A to sa týka i karmy, ktorá v prítomnosti nie je. Zákony karmy sú ako prepísaný originál biblie, do ktorého boli vmanipulované zastrašujúce informácie, zámerom neustáleho udržiavania ľudí v strachu, v pocitoch nemohúcnosti. Konštatovanie, že aj tak s tým zlým, čo sa nám individuálne /globálne/ deje nič neurobíme, pretože je to naša karma. Človeka, národa, planéty.

Ja by som apatický, celospoločenský stav, alebo normálnym rozumom nepochopiteľný jav /i keď je všade okolo nášho národa viditeľné prebúdzanie... prebudenie/ prirovnala ku manželstvu v ktorom je muž dominantný a cíti sa istý, nikým a ničím neohroziteľný, presvedčený vzhľadom na ekonomickú moc, že si može čokoľvek dovoliť. Bezcitne sa správať k žene, ku deťom.... k vlastnej rodine. Postupne si dovoľuje čoraz viac, premyslenými taktikami tlačí ženu ku stene, k zemi, produkuje disharmóniu v rodine a odnášajú si to deti. Ženu vtesnáva do stavu ekonomickej závislosti - čo je primárna snaha. Žena má dve možnosti - može si vybrať jednu z dvoch ciest. Buďto sa rozhodne k radikálnemu kroku, ktorý zviditeľní skutočnú tvár muža, ktorý vo vačšine prípadov hrá pred svojím okolím divadlo. Alebo skloní hlavu, drží hubu a krok, pokračujúc vo svojej submisivite. Čím v podstate nad svojím životom nakreslí pomyselný kríž. Pokiaľ si vyberie prvú možnosť, musí rátať s otvoreným útokom, pretože zviditeľnila niečo, čo malo zostať utajené, aby nezničilo imidž muža. Inými slovami sa rozhoduje, či dovolí, alebo nedovolí, aby jej a deťom bolo naďaľej ubližované.

Dnešné informácie nie sú z dimenzií svetla - na ktoré čakáme. Je to moje vlastné presvedčenie. Pohľad na situáciu v malom i vo veľkom. A je na slobodnej voli každého, či ich prijme - alebo nie. Každý z nás má svoj vlastný názor. Pokiaľ nie, je najvyšší čas samostatne myslieť. Vyberáme si cestu ako žena /ženy/ o ktorej som písala. Vyberáme si ju ako človek, ako národ, ako spoločenstvo ľudí, ktorých schopnosti ďaľeko presahujú dannosti fyzického rozmeru. A je len na nás, či si to konečne uvedomíme. Či sa donekonečna nebudeme len prizerať a postavíme sa s rozumom v hrsti a srdcom na správnom mieste za pravdu, za dobro pre nás všetkých.....

Zdroj: http://ilona-palusova.blogspot.sk/2015/11/informacie-14-11-2015.html