Ilona Pálušová - Féwa: Povýšenie lásky do stavu vnútorne preciťovaného bytia + INFOKÓDY - 15.10.2015

Dušou maľované, srdcom precítené - paprskom Anastázie. O tom to teraz bude, milí priatelia. O prijímaní toho najprirodzenejšieho, čo je v nás. O svete lásky, o jeho hodnotách.

...a preto pšššt, tíško, už nerozprávaj...... Neomieľaj na jazyku slová, ktoré síce chuťové poháriky vnímajú, ale k múdremu srdcu, ktoré vie sa nedostanú. Nepreniknú škrupinou vlastného precítenia. Škrupinou, ktorá je u každého človeka iná.

Slovo hovorené je spôsob, akým komunikujeme pred "zatiahnutou" oponou času a jeho brán..... sveta, ktorý je v skutočnosti všade okolo nás. Jediné, čo nám bránilo sa ho dotknúť je iná rozmerovosť vnímania.

Pomyselný košík s ktorým sme niekoľko predchádzajúcich dní "pobehovali" je na prasknutie naplnený emóciami akéhokoľvek druhu. Je škálou rôznych pocitov, vôní, chutí nami individuálne prežitého. Takpovediac štandartných i neštandartných. Filmom skúseností na ktorý sme sa pozerali a súčasne v ňom boli i jednou z postáv deja - sa nám vo veľmi rýchlom slede /často spôsobom, aký sme zmyslove ani nemali šancu postrehnúť/ vracali v bunečnej pamäti zakódované emócie prežitého. Čím dlhšie sme školu života inkarnačne navštevovali /hĺbka precíteného/, tým viac sa nám pred očami búrajú múry nevedomia. Tým intenzívnejšie vieme precítiť už nielen seba. Tým viac sme schopní preklenúť myšlienkovú priepasť medzi dimenziami. Tým viac sme schopní uvedomením si precítiť, aký hlboký význam má pre človeka slovo láska. Láska, ktorá prestáva byť len slovom v momente, kedy v mene /zámerom/ lásky človek koná. A o tom sú a budú energie, ktoré sa pod náporom už nie vetra, víchrice, ale časového tornáda /víru/ budú zviditeľňovať. Čo je pre nás dôležité je - ochota z vlastnej iniciatívy energie svojho vlastného stredu a tým i podstaty bytia opäť prijať. A to sú energie času prítomna, ku ktorému sa časovým vírom vraciame. To je to známe a často spomínaní slovo "teraz". Byť tu a teraz, ako i v každom následujúcom momente svojho života prítomní. Nedovoľujúci byť zavádzaní, odsmerovávaní myšlienkami iných ľudí, ktorí sa môžu nachádzať na iných úrovnach myšlienkovej dospelosti /to znamená - v iných myšlienkových vibráciach/. Tým i na iných elektromagnetických vlnách mozgovej muskulatúry. Čím nižšie vibrácie tohto vlnenia, tým väčšia pauza /priepasť/ medzi nevedomím a vedomím. Akým spôsobom energie svojho stredu nájsť - k tomu potrebujeme svoj vlastný čas, kedy sa na konštantný tok nelineárneho vnímania /celistvo.... nielen zmyslove, ale i mimozmyslove/ naladíme /napojíme/. Svet, ktorý vidíme nám svojou uponáhľanou rýchlosťou, neustálym naháňaním sa za chimérou neporadí. Tento krok potrebujeme absolvovať sami a tým i znovu sa nájsť. Uvedomiť si, že podstatou bytia je láska a rovnakým spôsobom, ako láska tvorí i konať. Zviditeľňovať jej frekvenciu na Zemi.

Nelineárna dimenzia, ktorú nie sme v nízkych vibráciach sveta hmoty /Matrix/ schopní zachytiť je neprotipólová. Je dimenziou /dimenziami/ z ktorej sme v "košíku" nosili a zdieľali posolstvá a dary od Boha. Aby i ten najväčší zábudlivec pochopil..... uvedomil si.... spomenul si, že i on tieto dary dostal do vienka. Že vymyslieť sa to jednoducho nedá.

Máme dar tvorenia láskou, ktorej nemateriálnym prostriedkom je zrakom srdca /preciťovaním, vcítením sa / vnímaná realita sveta v ktorom žijeme. Iným spôsobom nie je možné vidieť nelineárny svet. Jedine empatiou, vcítením sa začíname opäť piť z prameňa vlastnej múdrosti. Uvedomením si, že všetko čo potrebujeme je v nás. Tam sú štetce i farby zámych aj zabudnutých tónov /dlho nepoužívaných vibrácií myšlienok Jednoty/. Tam sa nachádzajú i zvuky melódie, ktorá je pre človeka prirodzená. To je spôsob, akým obraciame svet naruby nami prejavenou láskou. To je i zmena, ktorej je každá bytosť na planéte súčasťou.

Tak sa stíšme, nadýchnime sa ticha v nás. V strede víru časovej špirály to budeme potrebovať.
Sme viac, ako sme kedykoľvek boli. Sme oveľa ďaľej, ako tušíme. Oveľa ďaľej, ako siaha pamäť človeka, ktorý na pláňach Zeme kedy žil. Prešli sme nepredstaviteľne rýchlym prelistovaním v čase, až za moment oddelenia vetve človeka od ríše zvierat, čo súvisí s našimi nepozemskými predkami. Čo to znamená pre nás? Že sa znovu budeme učiť byť bytím so všetkým, čo k tomu patrí. Tým i rešpektovať, že základom evolučného rastu je aspekt duchovný...

Zdroj: http://ilona-palusova.blogspot.sk/2015/10/povysenie-lasky-do-stavu-vnutorne.html