Ilona Pálušová - Féwa: Info + kódy 21.11.2016 update

.... Keď odhnívajú posledné korienky zla a Zem sa mení. Jej zrak je čoraz viac rozžiarený, rozjasnený, trblietajúci sa ako hladina vôd. Jej oči sú ako oblúčiky dúhy, ktorej stred je v nás. Je jaganím sa ľudskosti. Je paprskami, ktorých farby si vyberáme cestou intuície sami. Pretože jednoducho cítime, ktorá je pre nás tá pravá. Je mnoho okamihov, ktoré sa nám vryli do pamäti. Dobré, či zlé.... pekné, alebo škaredé.... voňavé, či zapáchajúce. Na dotyk príjemné, alebo odpudzujúce. Zvuko - malebné, alebo "zubami" škrípajúce. 

Sladké..... horké.... kyslasté. Ktorej chuti bolo v dejinách ľudského národa najviac? Tej slanej. Kropajami potu a sĺz po vrstvách zakonzervovanej a nesúcej informáciu o ľudskej bolesti a smútku. O smútku človeka, ktorý na Zem prišiel spoznať mnohé. I súvzťažné i protikladné a všetko čo s týmito pojmami súvisí. No nie smútok, ktorý je nanajvýš deštrukčný. Odoberajúci chuť do života, ktorý sme prišli žiť. A nie pasívne prežívať, poháňaní samoľúbym bičom neustále striehnúcim nad hlavou ľudských bytostí. Nad hlavou, ktorá sa ťarchou čoraz častejšie švihajúceho biča strachom skláňala k zemi a čoraz viac strácala odvahu i silu sa dvihnúť, nasmerovať pohľad pred seba. A to sa práve deje meniacim sa magnetizmom, ktorého uhly dosahujú do vedomia seba. Do vedomia svojej jedinečnosti, ktorej dary si od nepamäti nesieme so sebou. Dary zo svetla. Trblietajúceho sa farbou dúhovou. Jeho paprsky nie sú očíslované. Sú srdcom i dušou vnímané. Každá farba je i vibráciou vône. Harmonizujúcej, liečivej a v našich životoch efektívne použiteľnej. Voňajúcej po kvetoch, po ovocí, po sviežosti, ktorá v životoch mnohých ľudí chýbala. Potrebujeme sa farbami a ich esenciou prevoňať. Opäť vôňe duše cítiť. Roztancovať sa, rozihrať, rozospievať, pozerať sa jeden druhému do očí. A v nich znovu objaviť ako zamat mäkký mach. Znovu si osviežiť pamäť hrejivým, nespaľujúcim teplom ľudskej duše. Jej objatím. Srdce potešiť krásnom, ktoré je mu tak blízke z čias, kedy bola pozornosť človeka nasmerovaná ku skutočným, pravým hodnotám. To je čas, ktorým sa všetko mení.... čas do ktorého sa spolu so Zemou vsúvame. 

Zem si teraz vyberá svoju novú realitu. Tú s ktorou dosiahnutými vibráciami ladí /rezonancia/. To isté robíme my. To isté sa deje u všetkých - život podporujúcich bytostí, ktorých viera umocňuje novú architektúru planéty v akomkoľvek zmysle. Plne podporovanú zákonmi Galaxie /kozmické zákony/ a komplexom všetkého, čo je pre Zem a každú živú a život podporujúcu bytosť prirodzené..... Ilona Pálušová

*****

.....fyzickými čakrami v týchto momentoch prúdia nefyzické vibrácie zvukov, ktoré re-modelujú /menia/ sekvenčné parametre zvukovej rozmerovosti na ktoré sme boli dlho zvyknutí. Sekvencia je následnosť, postupnosť, prenesenie hudobného motívu o stupeň vyššie.

*****

​cca 22.30
Viem, že to hlava neberie :) - no napriek tomu sa pokúste vžiť do práve prebiehajúcej situácie. Ako mnohí dobre vieme, nachádzame sa nielen v jednej realite, ale v mnohých realitách, ktoré sú vibračne rozdielne. To isté platí pre Zem. Skúste si predstaviť /skutočne sa to teraz deje/, že Vám je pred očami v relatívne rýchlom slede premietaný film, v ktorom sa pozeráte na seba. V rôznych záberoch máte rôznu farbu vlasov, rôznu dĺžku i strih. Jedná sa o mnoho vizáží... štýlov, ako i škálu rôznym vibráciam zodpovedajúceho vzhľadu. Čím vyššie sú vibrácie - tým mladistvejší, takpovediac vyhladenejší :) je vzhľad. Ako bolo povedané v stručných informáciach - Zem i my si vyberáme realitu, ktorá je nová - alebo v tej pôvodnej zostávame. Je to záležitosť osobnej voľby, ale i dosiahnutej výšky vibrácií danej frekvencie. To znamená, že si vyberáme tú "fotku"...ten záber seba, ktorý s nami teraz ladí. Do tejto vybranej reality sa vsúvame /prenikáme/ - touto realitou sa stávame.
​

Zdroj: https: //www.facebook.com/ilona.palusova
​Otvor Oči
© 2015 - 2016  All Rights reserved
http: //www.otvoroci.com/blog/category/fewa