|
Milí přátelé,
po cestě z Plzně do Otrokovic mi v autě přišlo toto poselství, o které se s vámi ráda podělím: V minulých letech nás Vesmíru upozorňoval, že budeme přecházet ze starého světa do nového světa. Starý svět žil kódy z generace na generaci, nový svět žije své kódy pro život a už nebude přebírat kódy od rodiny, co se má a co se nemá. Zde dochází mnohdy i k odloučení, když rodina příliš lpí na následování rodu. Dítě se vzdálí a třeba odejde daleko od rodiny. Pak nás Vesmír připravoval na to, že se bude přesívat. Jak stojí v bibli „zrno od plev“. Nemusíme a pritom to robíme. Harmonizujeme. Spôsob, akým sa to deje je nepochopiteľný pre tých, ktorých pamäť nesiaha do tej etapy vývoja v ktorej nebolo potrebné spôsoby harmonizácie študovať. Jednoducho sa to "ono" - čo je mnohými ľuďmi nepochopiteľné neustále dialo ..... žilo.
Každý vzťah či už je partnerský, priateľský, pracovný či iný, sa zakladá na našich prijatých vedomých, podvedomých vzorcoch života. Nezabudnime v tomto prípade aj na kolektívne vedomie ľudstva, spoločnosti, rodiny. To všetko ovplyvňuje naše životy, vzťahy. Všetko to, čo robíme, alebo sme ochotný urobiť v našich vzťahoch, robíme s najväčšou láskou, vedomím, že robíme to tak, ako to vieme najlepšie. Očakávame šťastné výsledky, no častejšie sa dostaví pravý opak. Dalo by sa povedať ako následky nášho zmýšľania, konania. Prečo to je tak? Čo sa to deje? Snažíme sa a predsa to dopadne zle?
...odpověděla bych mu: "Vůbec nic."
Vše v mém životě mělo důležité a nezapomenutelné místo. Všechna setkání, i ta krásná i ta bolestná formovala moji bytost do dnešní podoby, ve které jsem nesmírně šťastná a i když se dneska štěstí nenosí, jsem vděčná, že se vymaňujeme postupně z té typicky české stěžovatelské povahy a začínáme milovat život. Príjemný podvečer priatelia. Čo je aktuálne a začína sa diať sú stretnutia v kozmicko /hviezdno/ - pozemských komunikačných centrách. Zámerom je nájsť spoločnú reč, ktorá je pre všetkých celkom prirodzená - nakoľko sa dotýka srdca človeka. Je to jediná možnosť pre svet v ktorom žijeme všetci pod jednou strechou. Aby sa domov nás všetkých udržal pokope je v hustote do ktorej sa Zem vnára viac ako urgentné prestať ju oberať o energie.
Vône zvukov, ktoré majú každej duši čo povedať.
Už spievajú. A vôbec sa nevyhovárajú, že sa im nedá trblietajúcim sa zvukom vtáčej piesne rozihrať svet v ktorom žijeme. Rozžiariť svetlo v očiach, prúdiace zo srdca. Rozpohybovať vnútorný vesmír, ktorý jednoducho vie čo sa odohráva, deje. Neustále viac a viac sa vynárajú dávno zabudnuté a predsa neriešené drobotiny z minulosti. Ba aj včerajšok sa môže ukázať, pokiaľ niečo z toho sa má odísť. Viackrát, častejšie vnímam svoje vyššie Ja v novom spektre. A nižšie ja vidím ako poskladané črepiny, ktoré čakajú na akoby výbuch, totálnu zmenu. Rovnako vnímam, že tá zmena nakoniec z črepín vytvorí nové vysoko vibračne telo, tvar bez jaziev ako celok.
|
Details
|
RSS Feed